Výsledky vyhľadávania

iný

iný
alternatívny (pripúšťajúci výber) lat.-franc.
alo-
allo- (odlišný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
xeno- (cudzí, týkajúci sa cudziny, cudzinca, hosťa) gréc. v zlož. sl. porovnaj protikladný 1nezhodný

odlišný

odlišný
diskrepantný (nezhodný, rozdielny) lat. kniž.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný, odchylný) lat. odb.
disparátny (nezhodný, rozdielny, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
allo-
alo- (iný) gréc. v zlož. sl.
diferenčný (rozdielny, rozdielový) lat.
heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
hetero- (rôzny, rozličný, iný) gréc. v zlož. sl.
degenerovaný (o. od normálneho priebehu al. vývinu, neprirodzený, znetvorený, zhoršený, úpadkový, zakrpatený, menejcenný) lat. lek. aj pren.
deformovaný (zmenený pôsobením vonkajších síl, zbavený prirodzeného tvaru al. zmyslu, neprirodzený, znetvorený, pokrivený, krivý, skreslený) lat.
kontrastný (úplne o., nepodobný, opačný, protikladný, nápadne rozdielny) tal.
kontrapozičný (úplne o., protikladný) lat. porovnaj odchylný

rôzny

rôzny
alo-
allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
poly- (mnohý, početný) gréc. v zlož. sl. porovnaj rozmanitý 1rozmanitý 2rôznorodýrozdielnyodlišný

rozdielny

rozdielny
disparátny (nezhodný, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diskrepantný (nezhodný, odlišný) lat. kniž.
diferenčný (rozdielový) lat.
kontrastný (nápadne r., úplne odlišný, nepodobný, protikladný, opačný) tal.
diametrálny (celkom r., protikladný, protichodný, opačný, odporujúci si) gréc.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, nesúhlasný, odlišný, odchylný) lat. odb.
alo-
allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
poly- (rôzny, mnohý, početný) gréc. v zlož. sl.

odchylný

odchylný
deviantný (o., odchyľujúci sa od normy) angl. sociol.
aberačný (o. od normálneho stavu, smeru) lat. kniž. a odb.
atypický (nezvyčajný, osobitý, zvláštny, neprirodzený) gréc.
paratypický (nezvyčajný, o. od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.
anomálny (o. od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný, neprirodzený) gréc.
abnormálny lat.
abnormný lat. zried.
anormálny (o. od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, neprirodzený, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.
monštruózny (odchyľujúci sa od normálnej podoby, veľkosti, obludný, zvrátený, obrovský, strašný) lat. kniž.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný, odlišný) lat. odb.
deformovaný
degenerovaný (neprirodzený, zmenený, najmä chorobne) lat.
dysfunkčný (chybný, porušený, narušený) gréc. + lat. lek.
defektný (chybný, porušený, kazový, poškodený, pokazený) lat.
diskrepantný (nezhodný, rozdielny, odlišný) lat. kniž.
alo-
allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
disparátny (nezhodný, rozdielny, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diferencovaný (rozlíšený, odlíšený, rozrôznený) lat. porovnaj odlišnýneobvyklý

premena

premena
metamorfóza gréc. kniž. a odb.
transformácia (pretvorenie, prechod) lat. kniž. a odb.
komutácia (zámena, výmena) lat.
konverzia (zmena, obrat, odb.; p. jednej meny za inú menu, fin.; p. úveru na iný úver za iných podmienok, fin.; p. zbrojárskej výroby na iný druh výroby, ekon.) lat.
transmutácia /tranz-/ (premenenie, kniž. a odb.; p. obyčajných kovov na zlato, v alchýmii, hist.) lat.
transfigurácia (p. z jednej podoby do druhej, pretvorenie, pretváranie) lat. kniž. a odb.
konvalidácia (p. neplatného práv. vzťahu na platný odpadnutím prekážky jeho platnosti, napr. manželstvo, dodatočné nadobudnutie platnosti) lat. práv.
sublimácia (p., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, stupňovanie) lat. kniž. zried.
verbalizácia (prechod slova al. tvaru iného slovného druhu k slovesu) lat. lingv.
gag /geg/ (náhla p. vo výstavbe situácie, neočakávaný prekvapivý komický zvrat postavený na porušení logiky) angl. film. div.
reverzácia
reverzovanie (p. zmyslu pohybu, napr. otáčania, na opačný, u strojov a zariadení) lat. tech.
mumifikácia
mumifikovanie (p. mŕtveho tela človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
dezertifikácia (p. obrábanej pôdy na púšť) lat. odb.
metabolizmus (látková p.) gréc. biol.
fotosyntéza (p. kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.
disipácia (p. jednej formy energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
likvefakcia (p. na kvapalný stav, skvapalnenie) lat. fyz. chem.
fermentácia lat.
zymóza (premena energeticky bohatších látok na energeticky chudobnejšie, rozklad, kvasenie) gréc. chem.
konsekrácia (p. chleba a vína na Kristovo telo a krv, bohoslužobný úkon v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
transubstanciácia (p. podstaty chleba a vína na podstatu tela a krvi Kristovej pri omši, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) lat. náb. porovnaj zmena 1

útvar

útvar 1 (prirodzený celok s určitou štruktúrou)
formácia lat.
montáž (ú. zostavený z hotových častí do celku) franc.
rovinný ú.
triangel lat.-nem. kniž. a odb. zastar.
trigón (trojuholník) gréc. odb.
tetragón (štvoruholník) gréc. mat.
deltoid (štvoruholník súmerný len podľa jednej uhlopriečky) gréc. geom.
paralelogram (štvoruholník, kt. protiľahlé strany sú rovnobežné, rovnobežník) gréc. mat.
kvadrát (štvorec) lat. hovor. zastar.
rombus (kosoštvorec) gréc. geom.
romboid (kosodĺžnik) gréc. geom.
trapéz (lichobežník) gréc. mat. zastar.
trapezoid (rôznobežník) gréc. mat.
pentagón (päťuholník) gréc. geom.
hexagón gréc. geom.
sexagon (šesťuholník) lat. + gréc.
heptagón (sedemuholník) gréc. geom.
oktogón (osemuholník) gréc. mat.
polygón (uzavretý mnohouholník) gréc. mat.
iný ú.
oliva lat.
oliveta (ú. v tvare plodu stredomorského stromu olivy) lat.-franc.
orgán gréc. biol.
organo- (ú. tela, časť tela, organizmu s osobitnou funkciou, ústroj, ústrojenstvo) gréc. v zlož. sl. porovnaj nádorvýrastok
skyfos (lievikovitý ú.) gréc. lek.
trichobezoár (klbkovitý, guľatý útvar v žalúdku z prehltnutých vlasov a chlpov) gréc. + franc. lek.
perla román.
margarita (guľovitý ú. v plášťovej dutine lastúrnikov vzniknutý vrstvením vnútornej vrstvy okolo cudzieho telieska) gréc. zastar. kniž.
entita (bližšie neurčený, skutočný al. predpokladaný ú.) lat. odb.
monáda (základná, ďalej nedeliteľná jednotka bytia) gréc. filoz.
priestorový ú. pozri kockaihlan a pod.
lit. ú. pozri kniha 1dielobáseňpoviedkarománrozprávkahra 1rozprava 2článok 1prejav 1 a pod.

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)
ozbrojený, voj. ú.
formácia lat.
rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.
batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.
batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.
maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.
regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.
divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.
brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.
interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.
garda (vybraný voj. oddiel) franc.
trén (zásobovací ú.) franc. zastar.
sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.
rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.
komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.
gerila
guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.
maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.
hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.
syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.
légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.
kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.
centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.
manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.
dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.
ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.
tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.
eskadróna tal.-franc. voj.
škadróna franc.-nem. zastar.
švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.
bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.
kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.
piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.
odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.
sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.
tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.
aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.
janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.
rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.
flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.
flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.
eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.
eskadrila (malá eskadra) franc. voj.
iný ú.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.
frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.
lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.
calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

rozpočet

rozpočet
budžet /bi-/ (r., najmä štátny) franc.
etát (štátny al. iný r.) franc.
preliminár (predbežný, vopred pripravený r.) lat.-franc. odb.
kalkulácia (výpočet, prepočet, najmä nákladov al. ceny) lat.

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)
signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.
litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.
letter (písmeno) angl. polygr.
graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.
typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.
index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
stenéma
steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.
hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.
digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.
digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.
trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno
cifra (číslica) arab.-nem.
alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.
kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.
kustoda
kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.
vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.
hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, <i>tu sú levy</i>) lat.
triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.
stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.
signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.
šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.
parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.
tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.
symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.
signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.
piktograf
piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.
ideogram
ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.
logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.
brand (obchodná značka) angl.
trademark
trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.
woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.
made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, <i>vyrobené v</i>) angl.
tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.
stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.
míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.
ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.
invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.
fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, <i>vytvoril, vyhotovil</i>) lat. výtv.
excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.
kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.
signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.
exlibris
ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.
supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.
signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.
hi-fi
hifi
Hi-fi
Hi-Fi
Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, <i>high fidelity</i>) angl. skr.
dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.
méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.
nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y
segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.
neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.
repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.
tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.
ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.
akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.
colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.
ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.
kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.
adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.
emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.
smiley /smajli/
smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko

vlastnosť

vlastnosť
rys nem. kniž.
stigma (výrazná charakteristická v., znak) gréc. kniž.
atribút (podstatná, základná, výrazná, nevyhnutná v.) lat. kniž. a odb.
punc (charakteristická v., črta, výrazný znak) tal.-nem. expr.
akcidencia
akcidens (dočasná, nepodstatná, vedľajšia, náhodná v. vecí) lat. filoz.
kritérium gréc.
diferenciátor lat. odb.
benchmark /benč-/ (odlišovací, určovací znak) angl. ekon.
diskriminant (rozlišujúce kritérium) lat. odb.
tertium comparationis /-cium komparación-/ (spoločný znak slúžiaci ako základ pre porovnanie) lat. odb.
alograf (znak zastupujúci iný znak, jav) gréc.
ekvifinalita (v. otvorených systémov, v kt. stály stav nezávisí od východiskových podmienok) lat. odb.
markant (v. objektu, osobitá, kt. je pre svoj náhodný výskyt významná pri identifikácii v kriminalistike) franc. krim.
atavizmus (zdedená, ale nefunkčná v. al. znak, prežitok) lat.-franc. biol.
rudiment (v. zdedená z vývojovo nižšieho štádia, ale bez funkcie, významu) lat. biol.
intenzionalita (v. zloženého výroku, kt. pravdivostná hodnota nezávisí od pravdivostnej hodnoty zložiek) lat. log.
extenzionalita (v. zloženého výroku, kt. pravdivostná hodnota závisí od pravdivostnej hodnoty zložiek) lat. log.
akustika (zvuková v. určitého priestoru) gréc. porovnaj znak 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 45. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.