Výsledky vyhľadávania

úradník

funkcionár (ú. s určitou hodnosťou, funkciou) slang.

byrokrat franc. + gréc.

úradný šimeľ (nepružný ú. lipnúci na úradných predpisoch) lat.-nem. hovor.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky ú., pôvodne za socializmu, ú. výkonného administratívneho úradu al. polit. strany) lat. polit. slang. aj pejor.

guvernér (vysoký správny ú.) franc.

notár (ú. štátnej správy v minulosti) lat. hist.

korešpondent (ú. vybavujúci bežné listy) lat.

registrátor (ú., kt. niečo zapisuje do zoznamu, zaznamenáva) lat.

ingrosátor (ú. vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.

cenzor (ú. vykonávajúci dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.

oficiant (nižší pomocný ú.) lat. zastar.

solicitátor (advokátsky ú.) lať. práv. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradnícka hodnosť v súdnej službe, prísediaci na súde) lať. práv. zastar.

oficiál (nižší správny al. súdny ú.) lat. hist.

aktuár (nižší správny ú., súdny pisár, zapisovateľ) lat. zastar.

auskultant (nižší súdny ú., právnik v prípravnej sudcovskej službe) lat. hist.

amanuensis /-zi-/ (nižší súdny al. knižničný ú.) lat. zastar.

kancelista (nižší kancelársky ú., uchádzač) lat. zastar.

akcesista (nižší kancelársky ú., čakateľ, uchádzač) lat. hist.

koncipient (uchádzač advokátstva al. notárstva) lat.

referendár (právny ú. s rozličnou hodnosťou) lat. hist.

coroner /ko-/ (právny ú. vyšetrujúci príčiny smrti v prípade neprirodzenej smrti, obhliadač mŕtvol) angl.

exspektant (uchádzač, čakateľ na úrad, najmä banský) lat. hist.

adjunkt (pomocný ú.) lat. zastar.

recepčný (ú. v hotelovej prijímacej kancelárii) lat.

feršter (ú. lesnej správy, polesný) nem. zastar.

revírnik (ú. lesnej správy, vedúci polesia, lesník) franc.-nem.

ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny ú. obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný činiteľ poverený parlamentom) švéd. práv.

titulár (vedúci ú. zastupiteľského úradu, napr. veľvyslanec) lat. dipl.

atašé (dipl. ú. na zastupiteľskom úrade ako odborník na určitú oblasť, nižšia diplomatická hodnosť, pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

konzul (zástupca štátu vo veľkých mestách iného štátu, poverený ochranou najmä hosp. a práv. záujmov, dipl. úradník, kt. nie je členom dipl. zboru) lat.

pedel (nižší ú. na vysokej škole sprevádzajúci hodnostára školy pri slávnostných príležitostiach) lat.

disponent (ú. oprávnený uzavierať obchody, ale bez oprávnenia podpisovať zmenky, zastupovať podnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec, zástupca riaditeľa al. majiteľa) lat.

protonár (pápežský ú.) gréc. + lat. cirk.

eurokrat (ú. v ústredných orgánoch Európskej únie) vl.m. + gréc. pejor.

komisár (ú. al. dôstojník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.

archón

archont (jeden z deviatich najvyšších úradníkov v starovekých. Aténach) gréc. hist.

stratég (vysoký ú. v starom Grécku) gréc. hist.

prytan (najvyšší ú. v niektorých obciach starého Grécka) gréc. hist.

efor (jeden z piatich najvyšších volených úradníkov v starovekej Sparte) gréc. hist.

diktátor (mimoriadne menovaný ú. so zvrchovanou mocou za rím. republiky) lat.

tribún (jeden z dvoch, neskôr deviatich úradníkov v starom Ríme, chrániaci práva plebejcov) lat. hist.

edil (jeden z dvoch vysokých úradníkov v starom Ríme) lat. hist.

duovir

duumvir (jeden z dvoch úradníkov zastávajúcich spoločný úrad v starom Ríme) lat. hist.

kvestor (ú. spravujúci štátnu pokladňu a pokladne provincií v starom Ríme) lat.

kvestor (súdny ú. vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov v starom Ríme) lat.

konzul lat.

hypatos (najvyšší ú. s voj. a súdnou právomocou v starom Ríme) gréc.

prokonzul (konzul, správca provincie) lat. hist.

prokurátor (cisársky ú. v starom Ríme) lat. hist.

prétor (najvyšší štátny al. súdny ú., hodnostár v starom Ríme,) lat. hist.

prefekt (vysoký správny ú. v starom Ríme) lat. hist.

cenzor (vysoký štátny ú. v starom Ríme vykonávajúci sčítanie ľudu a majetkový odhad) lat.

comes /ko-/ (vyšší ú. so súdnou právomocou, správca územia v starom Ríme) lat.

suffeta (jeden z dvoch najvyšších úradníkov v starovekom Kartágu, volený každoročne na ľudovom zhromaždení) semit. hist.

eparcha (vysoký správny ú. v byzantskej ríši menovaný cisárom a podriadený cisárovi) gréc.

fojt (stredoveký súdny ú. vykonávajúci súdnu právomoc v zastúpení vrchnosti) nem. hist.

syndik

syndikus (ú. vybavujúci práv. agendu mesta al. inštitúcie) gréc.-lat.

palatín (najvyšší kráľovský ú. vo feudálnom Uhorsku, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska) lat. hist.

išpán maď. hist.

župan (najvyšší kráľovský ú. na čele územného správneho a súdneho obvodu v Uhorsku, správca župy, stolice, kraja) lat.

hajtman (ú. stojaci na čele správneho, okresného, krajinského úradu v čes. krajinách za Rakúska) nem. hist.

regent (vrchný ú. spravujúci niekoľko panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.

justiciár (ú. na veľkostatku so súdnou právomocou, 17. – 18. st.) lat. hist.

taverník (vysoký kráľovský úradník, hodnostár v Uhorsku, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

maršalek (vysoký dvorný ú.) germ. hist.

komorník (vysoký kráľovský ú. poverený starostlivosťou o obydlie a poklad, neskôr ako čestný titul, Nemecko a Rakúsko) gréc.-lat.

tribún (mestský ú. v stredoveku) lat. hist.

bayle

bailli /baji/ (vysoký stredoveký ú. v západnej Európe) lat.-franc. hist.

corregidor /korechi-/ (ú. obhajujúci záujmy panovníka v špan. mestách al. kolóniách) špan.

oidor (ú. zastupujúci záujmy kráľa v Kastílii, od 14. st. v špan. kolóniách v Amerike) špan. hist.

penzionár (ú. zastupujúci miestodržiteľa v holandských provinciách, 15. – 18. st.) lat. hist.

prokurátor (najvyšší vládny ú. v stredovekých Benátkach) lat. práv.

comes palatinus /ko- palatýnus/ (vyšší ú., správca panovníckeho dvora v merovejskej ríši) lat.

voyer /voaje/ (franc. kráľovský ú. poverený údržbou ciest a kontrolu verejného poriadku) franc. hist.

intendant (správny ú. zastupujúci záujmy kráľa v provincii, Francúzsko, 17. a 18. st.) franc. hist.

konzul (najvyšší štátny ú., Francúzsko, 1799 – 1804) lat.

adelantado (ú. v stredovekom Španielsku, správca a veliteľ pohraničného územia dobytého pri reconquiste) špan. hist.

podesta (výkonný a súdny ú., Taliansko, 12. – 16. st.) tal.

ajan (ú. spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

ámil (správny ú. v kalifáte, arab. správnej jednotke, správca okresu) arab. hist.

beg

bej (nižší moslimský ú.) tur.

nahib (nižší moslimský samosprávny ú.) tur.

efendi (titul tur. ú., kňaza a učenca) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho ú. al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

diak (vysoký štátny ú. v starom Rusku) gréc.-rus.

esquire /eskvajr/ (titul vyššieho ú., starostu mesta, sudcu a pod. vo Veľkej Británii) angl.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

gaulajter (najvyšší župný ú. v nacistickom Nemecku) nem.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov) kečuánčina

šerif (vedúci ú. bezpečnostnej služby v USA) angl. porovnaj správca 1

úbor

habit lat.

garderóba (šatník, šatstvo) franc. hovor. zastar.

konfekcia (odev, šatstvo, oblečenie vyrobené hromadne v normovaných veľkostiach) franc.

paráda (nápadne pekný, ozdobný, slávnostný, sviatočný ú.) špan. hovor.

gala (slávnostný, sviatočný ú.) arab.-špan.

outfit /aut-/ (vhodný odev, šaty) angl.

randy (roztrhané šaty) maď. expr.

maškaráda (nevhodný, smiešny, nápadný ú.) tal.-franc. pejor.

kostým (dobový div. al. maškarný ú.) tal.-franc.

domino (maškarný ú. s kapucňou, pôvodne čierno-biely) rom.

kvádro franc. slang.

mundúr špan.-nem. expr.

ancug

ancúg (pánsky oblek, šaty) nem. hovor. zastar.

smoking (pánsky spoločenský ú., najmä čierny s lesklými chlopňami na saku) angl.

frak (pánsky slávnostný čierny oblek zložený z kabáta vpredu vykrojeného a vzadu predĺženého, nohavíc, bielej vesty, bielej viazanky a cylindra) angl.-franc.

žaket (pánsky slávnostný ú. zložený z tmavého kabáta s polami, tmavých pásikovaných nohavíc a svetlosivej vesty) franc.

čamara (pánsky spoločenský oblek so slučkovým zapínaním kabáta) rom.-poľ.

vesta (horná časť mužského odevu bez rukávov, nosená pod sakom) franc.-angl.

toaleta (dámsky spoločenský, slávnostný večerný ú.) franc.

róba (dámske slávnostné večerné šaty) franc.

koktailky (dámske polovečerné šaty) angl.

kostým (dámsky ú. zložený z kabátika, sukne al. nohavíc) tal.-franc.

komplet (dámsky ú. zložený zo sukne a saka z rovnakej látky) lat.-franc.

džemper

žemper (pletená voľná dlhá podkasaná dámska blúzka) franc.-angl.

tričko

triko

trikot (horná, najmä spodná, ľahká pletená priliehavá časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu; priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela; tielko) franc. franc.

top (vrchný horný úbor obliekaný na tielko, tričko a pod.) angl.

skampolo (vrchný pleteninový šport. úbor) tal. text.

dres (šport. ú. jednotný pre klub al. družstvo) angl.

indoor

indoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do telocvične a pod.) angl.

outdoor

outdoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do prírody a pod.) angl.

kimono (závodný šport. ú. v džude a karate) jap.

vesta (krátky kabátik, najmä pletený) franc.-angl.

lajblík (krátka ženská vesta, živôtik) nem. hovor.

brusliak

prusliak

bruslek

bruclík

bruclek (vyšívaná ženská vesta, najmä ako súčasť kroja, kožuštek) nem. hovor.

kordula (vesta, živôtik ľudového kroja) lat. nár.

bolero

bolerko (krátka ženská vpredu otvorená vesta) špan.

sveter (pletená al. háčkovaná horná vrchná časť odevu s rukávmi) angl.

pulóver (horná vrchná časť odevu s rukávmi a otvorom na prevliekanie cez hlavu) angl.

rolák (tričko al. pulóver s vysokým vyhrnutým golierom) nem. hovor.

tvinset

twinset (súprava pulóvra a vesty rovnakej farby al. vzoru) angl. text.

kardigan (pletená vesta al. sveter) angl.

blúza (ľahká horná časť ženského oblečenia; horná časť pracovného, šport. al. voj. úboru) franc.

matrózka (modrá námornícka blúza s veľkým golierom do polovice chrbta) nem. hovor. zastar.

matrózky (detské šaty s veľkým golierom do polovice chrbta, najmä modré) nem. hovor. zastar.

pančucha (pletené oblečenie na nohy) nem.

sutana (dlhý splývavý ú.) franc. kniž.

pareo (kus látky prehodený cez postavu a upravený ako odev pomocou uzla) franc. krajč.

talár (dlhý tmavý obradný ú. sudcov, vysokoškolských a cirk. hodnostárov) lat.

purpur gréc.-lat.

šarlát (ú.zo sýtočervenej látky s nádychom do fialova, ako odznak hodnosti) lat.-nem.

montérky (pracovný, robotnícky ú.) franc.

kombinéza franc.

overal (pracovný al. ochranný ú., nohavice spojené s blúzou) angl.

civil (občiansky, nevoj. ú.) lat.-nem. hovor.

uniforma (rovnošata) lat.-franc.

mundúr (jednotný úbor armády, rôznych organizácií a pod.) špan.-nem. zastar.

maskáč

maskáče (poľná krycia voj. rovnošata) arab.-franc. voj. slang.

extrovky (vychádzková voj. rovnošata) lat. voj. zastar.

safari (ú. z hnedozelenej al. pieskovej bavlnenej tkaniny so strihom uniformy, používaný na výpravy do prírody) svahil.

skafander (vzduchotesne uzavretý ochranný ú. potápačov al. kozmonautov) gréc.

livrej (rovnošata šľachtických sluhov, hotelových zamestnancov, vrátnikov a pod.) franc.

rondón (čašnícka vesta) franc.

pyžama

pyžamo (nočný ú. zložený z kabátika a nohavíc) perz.-angl.

župan arab.-franc.

šlafrok nem. hovor. zastar.

vigan (pohodlný domáci ú.) vl. m. zastar.

negližé (nočný al. domáci ú.) franc. hovor.

chitón (starogréc. spodný plátenný odev) gréc.

chlaina (starogréc. vlnený vrchný mužský ú. farbený purpurom al. vyšívaný) gréc. hist.

exomis (starogréc. zošitý podkasaný vlnený pracovný ú.) gréc. hist.

peplos (starogréc. zriasený prepásaný vrchný ženský ú. obdĺžnikového strihu splývajúci v záhyboch na zem) gréc. hist.

tunika (starorím. spodný ú. z vlny al. plátna s krátkymi rukávmi, siahajúci nad kolená) lat. hist.

pálium (starorím. vrchný ú.) lat. hist.

tóga (starorím. dlhý zriasený vlnený vrchný ú. obtočený okolo tela cez ľavé plece a pravý bok) lat.

praetexta /pre-/ (tóga s votkaným nachovým pruhom, kt. nosili vysokí úradníci a kňazi) lat.

paenula /pé-/ (starorím. vlnený al. kožený zimný plášť po kolená kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucňou) lat. hist.

lorika (ochranný ú. starorím. legionárov) lat. hist.

štóla (starorím. ženský dlhý plátenný ú.) lat. hist.

stola (starorím. ženský plátenný ú. s vlečkou) lat. hist.

palla (starorím. dlhý zriasený ženský ú. z vlny al. plátna s cípom cez hlavu) lat.

pluviál (ú. s kapucňou do dažďa, súčasť starorím. odevu) lat. hist.

pluviál (slávnostný korunovačný plášť, pôvodne rím.-nem. cisárov) lat. hist.

tunika (stredoveký splývavý kráľovský, kniežací al. kňazský ú.) lat. hist.

ornát (bohato zdobený slávnostný stredoveký ú.) lat. hist.

pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.

kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.

pektorál (ú. chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.

brigantína (ochranný ú. z dvoch vrstiev látky, medzi ktorými sú všité kovové pliešky, ľahké brnenie, 15. – 16. st., stredná Európa) tal. hist.

korazin (krátky vrchný ú. bez rukávov s oceľovými krúžkami al. lamelami upevnenými vnútri, 15. – 16. st., románske krajiny) tal. hist.

reverenda (dlhý vrchný tmavý pánsky ú. s veľkým golierom a širokými rukávmi, nosený kňazmi, učencami, mešťanmi a pod., 16. st.) lat.

kontuš (renesančné ozdobné naberané ženské šaty) poľ. zastar.

ríza (slávnostné splývavé rúcho) rus. hist.

sarafán (rus. ľudový dámsky ú. bez rukávov) perz.-rus.

kazak (dlhá blúza nosená na vrchu sukne al. nohavíc) tur.-rus.

čekmen (vrchný ú. kaukazských kozákov) rus.

galabija

gallabija (arab. vrchný voľný a ľahký ú. nosený ako dlhá košeľa) arab.

čadra (vrchný ženský ú. v moslimských krajinách) arab.

sárí (ind. dámsky vrchný ú., pás bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.

šatrí (dámsky vrchný ú. na celú postavu i tvár, Afganistan) afgan.

sjoba (tibetský ú.) tib.

sarong (ú. zo zošitého pásu látky nazberaného okolo bokov, juhovýchodná Ázia) indonéz.

kimono (jap. dlhý voľný ľudový ú. so širokými rukávmi a stiahnutý širokým pásom) jap.

serapa (mexický ú., šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.

pončo

poncho /pončo/ (ú. juhoamer. andských Indiánov, pás tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.

efod (rúcho žid. veľkňazov) hebr. bibl.

sticharion (byzantský dlhý biely spodný sukňovitý ú. kňazov a diakonov) gréc. cirk.

mandyas (byzantský široký dlhý biskupský plášť vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.

epitrachélion (byzantský ú., dva dlhé pásy hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu) gréc. cirk.

orarión (pás látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.

felon

felónium (byzantský vrchný dlhý široký ú. bez rukávov) gréc. cirk.

kamža (katolícky kňazský al. miništrantský ú., široké dlhé rúcho) lat.

rocheta (katolícky kňazský al. miništrantský ú., krátke biele obradné rúcho) lat. cirk.

klerika lat.-gréc.

reverenda lat. hist.

sutana (katolícky kňazský dlhý splývavý spodný ú. po členky) franc. cirk.

alba (katolícky kňazský dlhý biely ľanový ú. s čipkovým lemom, nosený cez kleriku) lat. cirk.

kazula

ornát

planéta (katolícky kňazský omšový zdobený vrchný ú. bez rukávov, nosený cez albu) lat. cirk.

kutňa (katolícky kňazský al. mníšsky dlhý vrchný ú.) lat.-nem.

mozet

mozzetta (katolícky kňazský krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými duchovnými) tal. cirk.

pluviál (katolícky kňazský široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach) lat. cirk.

dalmatika (katolícky kňazský voľný ú. s krátkymi rukávmi, zväzovaný na bokoch stuhami) lat. vl. m.

manipul (široký ozdobný pás cez ľavé rameno ako súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.

tunicela (obradný ú. katolíckych subdiakonov) lat. cirk.

gremiale (obradný štvorcový ú. kladený pri obrade na kolená sediacemu biskupovi) lat. cirk.

superpelícia (obradný biely plátenný ú. so širokými rukávmi) lat. cirk.

cappa magna /ka-/ (katolícky kardinálsky ú., široký dlhý červený plášť s kapucňou) lat.

parament (katolícky al. pravoslávny kňazský ú. zo zlatých a strieborných nití) gréc. cirk.

ríza (ú. pravoslávnych kňazov, slávnostné rúcho) rus. cirk.

habit (mníšsky ú.) lat. cirk.

flokus

frokus (splývavý habit so širokými rukávmi a s veľkou kapucňou) lat. cirk.

škapuliar (časť mníšskeho rúcha v tvare širokého pásu látky s otvorom na hlavu, splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.

ihrám (ú. mohamedánskeho pútnika v Mekke) arab. porovnaj bielizeňpančuchakošeľanohavicesukňakabátvetrovka a pod.

úsilie

agilita

agilnosť (horlivá činnosť, horlivosť, činorodosť, čulosť) lat.

ašpirácia (ú. dosiahnuť vytýčené ciele) lat.

ambícia

ambicióznosť (túžba a ú. vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť) lat.

tendencia (ú. o uplatnenie určitých myšlienok, názorov, úmysel, zámer, cieľ) lat.

veleitácia (márne ú.) lat. kniž.

humanizácia (ú. o poľudštenie) lat.

humanizmus (ú. o presadenie spravodlivosti, ľudskosti a dôstojnosti človeka ako všeobecne platných noriem) lat.

utilitarizmus

utilitárnosť

utilitárstvo (ú. o dosiahnutie vlastného bezprostredného úžitku, prospechu, prospechárstvo, vypočítavosť) lat. kniž.

perfekcionizmus (ú. o dokonalosť, bezchybnosť, sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov) lat.

karierizmus franc. pejor.

štréberstvo (bezohľadná honba za vyšším postavením, šplhúnstvo) nem. pejor.

arivizmus (prehnaná, nezdravá ctižiadostivosť) franc. kniž.

mamonárstvo (honba, zhon za majetkom, bohatstvom) hebr.-gréc. pejor.

maximalizmus (ú. o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.

radikalizmus (ú. o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

unionizmus (ú. o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

univerzalizmus (ú. o obsiahnutie všetkého, sveta ako celku) lat.

internacionalizmus (ú. o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

panhelenizmus (polit. a kultúrne ú. o spojenie všetkých Grékov do jedného štátneho útvaru) gréc. hist.

panamerikanizmus (ú. o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

pacifizmus (ú. za zachovanie mieru za každú cenu, hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu) lat. polit.

irenizmus (ú. o mier, zmierenie, hlásanie mieru) gréc. kniž.

izolacionizmus (ú. o oddelenie, osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie) tal.-franc.

separatizmus (ú. o oddelenie, odlúčenie, najmä územné, kultúrne) lat.

protekcionizmus (ú. štátu zamerané na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod., ochranárstvo) lat.-franc. ekon.

regionalizmus (ú. o poznanie a povznesenie určitého kraja) lat.

imperializmus (ú. o ovládnutie cudzích území, národov) lat.

indoktrinácia (ú. smerujúce k vynútenému prijatiu určitého učenia, sústavy zásad, názorov, tlak k tomu vedúci, vnucovanie názoru) lat. kniž.

lobbizmus

lobizmus

lobbing

lobovanie (ú. o ovplyvňovanie poslancov skupinami ľudí sledujúcich určitý, najmä spoločenský záujem) angl. polit.

utopizmus (ú. o uskutočnenie nedosiahnuteľných, vysnívaných predstáv) gréc.-angl.

reakcia lat.

reakcionárstvo (úsilie o obnovu starých pomerov, odpor proti pokroku, spiatočníctvo) lat.-franc.

kontrarevolúcia (polit. ú. zamerané proti víťaziacej al. víťaznej revolúcii) lat. + franc.

monarchizmus gréc.

rojalizmus (ú. o zachovanie al. obnovu kráľovskej moci, oddanosť kráľovstvu) franc.

sekularizmus (ú. o odstránenie vplyvu cirkvi, náboženstva, o zosvetštenie) lat. kniž.

klerikalizmus (ú. o využitie náboženstva na polit. ciele) gréc.

aggiornamento /adžor-/ (ú. rímskokatolíckej cirkvi o otvorenie požiadavkám súčasnosti) tal. cirk.

ekumenizmus (ú. o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

unionizmus (ú. o zjednotenie východných cirkví s rímskokatolíckou) lat. cirk.

alibizmus (ú. neniesť za nič zodpovednosť, o únik pred zodpovednosťou, opatrníctvo) lat.

partikularizmus

partikularita (úsilie o zdôraznenie časti pred celkom, uprednostňovanie čiastkových záujmov pred záujmami celku, presadzovanie miestnych a pod. záujmov, požiadaviek, najmä neoprávnených) lat. kniž.

koketéria

koketnosť (ú. nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.

kalokagatia (ú. po duševnej a telesnej dokonalosti v starom Grécku) gréc. filoz.

purizmus (ú. o očistenie národného jazyka od vplyvov cudzích jazykov) lat. lingv.

hyperkorektnosť (prehnané ú. o čo najsprávnejšie vyjadrovanie vedúce k používaniu nesprávnych tvarov) gréc. + lat. lingv.

špekulácia (ú. o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.

eugenika (ú. o zlepšovanie dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc. porovnaj túžba

umelec

kumštár nem. hovor. expr.

majster (vynikajúci u.) lat.-nem.

maestro (vynikajúci u., najmä hudobník) tal. kniž.

intelektuál (človek s vyšším vzdelaním, najmä duševne pracujúci, vedec, u.) lat.

klasik (vynikajúci, všeobecne uznávaný, vzorný u. tvoriaci trvalé hodnoty) lat.

laureát (u. poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.

interpret (u. predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, dram. úlohu, hud. dielo, herec, spevák, hudobník) lat.

virtuóz (u. vynikajúci v hre na hud. nástroji) tal.

bohém (u. al. nadaný človek užívajúci svetské pôžitky a porušujúci spoločenské obmedzenia, sveták) franc.

manierista (u. tvoriaci šablónovito, meravo) franc. pejor.

impresionista (u. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.

naturalista (u. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia) lat.

anonym (nepodpísaný, nemenovaný, utajený, neznámy u., pisateľ, tvorca, najmä umeleckého diela) gréc.

monogramista (u., kt. celé meno sa nezachovalo, len skratka mena zložená zo začiatočných písmen) gréc. výtv.

debutant (u. vystupujúci prvý raz verejne) franc.

grafik (výtvarný u., výtvarník používajúci techniky umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

medailér (výtvarný u., výtvarník zaoberajúci sa tvorbou medailí) tal.-franc.

reštaurátor (u. odborne obnovujúci, opravujúci umelecké pamiatky) lat.

tancmajster (učiteľ spoločenského tanca, tan. majster) nem. hovor. zastar.

hitmaker /-mejker/ (tvorca úspešných, módnych piesní, skladateľ al. textár) angl. hud. slang.

showman /šou-/

šoumen (u. účinkujúci v zábavnom výpravnom predstavení, bavič) angl. hovor.

entertainer /-tejner/ (zábavný u., zabávač) angl.

cirkusant (cirkusový u.) lat. hovor.

artista (cirkusový al. varietný u.) franc.

akrobat (cirkusový u. vykonávajúci vysoké náročné, obratné cviky) gréc.

kaskadér (cirkusový u. vykonávajúci nebezpečné stupňovité zoskoky) franc.

žonglér (cirkusový u. zručne vyhadzujúci a chytajúci rôzne predmety) franc.

kaukliar nem. hovor.

eskamotér (cirkusový u., kúzelník, čarodejník) franc.

iluzionista lat.

mág perz. kniž.

magik (cirkusový u. predvádzajúci kúzelnícky estrádny program, kúzelník) gréc.

ekivilibrista (cirkusový u. predvádzajúci cviky na udržiavanie rovnováhy) lat.

ikarijec (cirkusový u. ležiaci na chrbte a pohadzujúci nohami partnerom alebo predmetom) vl. m.

voltižér (cirkusový u. predvádzajúci cviky na neosedlanom koni, naskakovanie na neosedlaného koňa) franc.

excentrik (cirkusový u. predvádzajúci komickú akrobaciu s použitím groteskných prvkov) lat.

klaun angl.

august (cirkusový u. predvádzajúci komické čísla, šašo) lat.-nem.

drezér (cvičiteľ zvierat na pracovné, šport. a cirkusové účely) franc.-nem.

imitátor (estrádny u. napodobňujúci hlasy osôb, zvierat a pod.) lat.

fakír (u. výnimočne ovládajúci svoje telo, bolesť a pod.) arab.

bankista (kočovný u. vystupujúci v minulosti na jarmokoch) tal.

spielman /špíl-/ (stredoveký potulný, kočujúci herec, hudobník a spevák) nem. hist. porovnaj pôvodcaspisovateľmaliarsochárskladateľhudobníkherecspeváktanečník a pod.

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)

ozbrojený, voj. ú.

formácia lat.

rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.

batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.

batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.

maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.

regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.

divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.

brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.

interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.

garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.

garda (vybraný voj. oddiel) franc.

trén (zásobovací ú.) franc. zastar.

sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.

rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.

komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.

gerila

guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.

maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.

hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.

syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.

légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.

kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.

centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.

manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.

dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.

ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.

tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.

eskadróna tal.-franc. voj.

škadróna franc.-nem. zastar.

švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.

bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.

kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.

piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.

odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.

sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.

tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.

aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.

janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.

wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.

rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.

flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.

flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.

eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.

eskadrila (malá eskadra) franc. voj.

iný ú.

fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.

frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.

lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.

calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

učiteľ

pedagóg (u. a vychovávateľ) gréc.

kantor (u. al. profesor) lat.-čes. slang.

profesor lat.

profák (stredoškolský u.) lat. slang.

suplent (stredoškolský výpomocný u. bez štátnych skúšok) lat.

etopéd (u. sociálne narušenej mládeže) gréc.

lektor (stály odborný prednášateľ, prednášajúci, školiteľ) lat.

lektor (vysokoškolský u. praktických vedomostí, najmä jazykov) lat.

rechtor

rektor (u., správca školy pracujúci aj ako organista) lat. hist.

scholastik (u. na nižšej škole v stredoveku) gréc.-lat. hist.

examinátor (skúšajúca osoba, skúšajúci) lat.

softa (u. na vysokej škole) perz.-tur.

dekan (u. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.

rektor (u. stojaci na čele vysokej školy) lat. škol.

korepetítor

repetítor (domáci u.) lat. hist.

informátor

inštruktor

preceptor (domáci u.) lat. zastar.

ras (prísny u.) nem. pren. slang.

katechéta (u. náboženstva) gréc.

abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách) franc. cirk.

sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný u. filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.

rabín hebr. cirk.

rabbi

rabi (u. a kazateľ židovskej náb. obce, židovský duchovný) hebr. zried.

saddik (chasidský rabín) hebr. náb.

hodža (moslimský u. al. kňaz, vzdelanec všeobecne) tur.

išán (moslimský u.) arab.

brahman (hinduistický náb. u. al. kňaz) sanskrit

guru (duchovný vodca, náb. u. v hinduizme; u, radca všeobecne) sanskrit

logotet

logofet (dvorný u. na byzantskom dvore) gréc. hist.

tancmajster (u. spoločenského tanca, tan. majster) nem. hovor. zastar.

dan (u. al. majster džuda, aikida a karate) jap.

tútor (vychovávateľ na anglosaských univerzitách a internátoch al. súkromný u. vo Veľkej Británii)

alfabetizátor (u. zúčastňujúci sa na hromadnej výučbe čítania a písania) gréc.

majster (vodca smeru, školy) lat.-nem.

upravovať

modifikovať lat.

adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobovať) lat.

aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.

inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpisovať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.

štylizovať (u. do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať) lat.-franc.

regulovať (u. breh a okolie vodného roku; u. všeobecne) lat.

korigovať lat.

rektifikovať (opravovať, napravovať) lat. kniž. a odb.

retušovať (opravovať, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.

preparovať (pripravovať, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.

reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

štelovať (u., nastavovať na použitie a pod.) nem. hovor.

modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.

apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.

novelizovať (meniť, u. zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.

rekodifikovať (meniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.

normalizovať (uvádzať vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.

adjustovať (náležite u., pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.

glajchšaltovať (riadiť, usmerňovať k jednote, jednotne u., vyrovnávať) nem. hovor. pejor.

sanovať (u., naprávať nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdravovať kniž.; u. stavbu stav.) lat.

asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.

ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.

flambovať (u. mäso pri stole poliatím jedla alkoholom a zapálením na ovplyvnenie chuti a vône jedla) lat.-franc.

editovať (spracovávať a u. text v počítači, písať text na počítači, vkladať) lat.

interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.

redigovať (u. text na uverejnenie, do tlače) lat.-franc.

konzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovávať ich v požívateľnom stave, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť) lat.

egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.

tupírovať (u. vlasy, účes šuchorením, česať hrebeňom proti smeru rastu vlasov) franc.-nem.

trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.

granulovať (u. látku do stavu zrnitosti, tvoriť zrnká, hrudky, drviť) lat.

cizelovať (opracovávať umelecké kovové predmety dlátkami, rydlami a pod.) franc.

planírovať (u. povrch do rovnej plochy, vyrovnávať, urovnávať, zarovnávať) lat.-nem.

štokovať (opracúvať povrch kamenárskych výrobkov, omietky a pod., zrnovať) nem. tech. slang.

valcovať (u. niečo, napr. terén, materiál a pod., valcom) nem. geom.

územie

región lat.

teritórium lat.

zóna gréc. kniž. a odb.

rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terra (zem) lat. kniž.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.

kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.

areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.

megalopolis

megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.

oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.

ekuména

ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.

rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.

front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.

etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.

doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.

kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.

enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.

exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.

koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.

domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.

kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.

pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, <i>rím. mier</i>) lat. hist.

barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.

marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.

trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.

mághreb /-gre-/

mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.

Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.

Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)

Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.

haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2

účastník

participant lat. kniž.

partner (spoločník, druh) franc.-angl.

aktér (spoluúčastník, účinkujúci, činiteľ) franc. kniž.

aktor (ú. procesu) lat. práv.

kompaciscent

paciscent lat. práv.

kontrahent (ú. zmluvného vzťahu, zmluvná strana) lat. práv. obch.

signatár (ú. medzinárodnej zmluvy, zmluvná strana v medzinárodných vzťahoch) lat. práv.

manifestant (ú. verejného polit. zhromaždenia, sprievodu) lat.

demonštrant (ú. demonštrácie) lat.

štatista (pasívny, bezvýznamný, nastrčený ú.) lat.-nem. pren.

rekreant (ú. rekreácie) lat.

turnus (účastníci pravidelne sa opakujúcej akcie) lat.

diskutér lat.

debatér franc.

dišputant (ú. rozhovoru) lat. zastar. hovor.

konziliant

konziliár (ú. porady lekárov z rôznych odborov pri zložitých prípadoch, poradca) lat. lek.

postgraduant (ú. vzdelávania nasledujúceho po skončení vzdelávania na vysokej škole) lat.

kozmonaut gréc.-rus.

astronaut gréc.-angl.

taikonaut (ú. letu do vesmíru) čín.

internetista

internaut

internetonaut (ú. medzinárodnej počítačovej siete) angl. výp. tech.

finalista (ú. záverečnej časti vylučovacej súťaže, stretnutia o prvé miesto) tal.

semifinalista lat. + tal.

demifinalista (ú. predposlednej časti vylučovacej súťaže) franc. + tal. šport.

olympionik (ú. na vrcholnej medzinárodnej šport. súťaži) vl. m. pren.

paraolympionik (ú. na vrcholnej medzinárodnej šport. súťaži pre telesne postihnutých športovcov) gréc. + vl. m.

konšpirátor (ú. sprisahania, sprisahanec) lat.

revolucionár (ú. revolúcie, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.

jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.

pučista (ú. puču, násilného štátneho prevratu vykonaného malou skupinou) nem.

dekabrista (ú. šľachtického povstania v cárskom Rusku, december 1825) rus. hist.

luddista (ú. hnutia robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.

makista (ú. franc. odboja, 2. svetová vojna) franc.

hajdamák (ú. povstania proti šľachte na Ukrajine, 18. st.) tur.-ukraj. hist.

pardo (ú. vojny za nezávislosť Venezuely bojujúci na špan. strane, černoch al. Indián, 1810 – 1819) špan. pejor. hist.

argonaut (gréc. hrdina, ú. výpravy po zlaté rúno) gréc. mytol.

bakchant (ú. slávnosti spojenej s hýrením, obradu na počesť boha Bakcha, Dionýza) gréc. hist. náb. porovnaj príslušník

určovať

špecifikovať (spresňovať, bližšie, podrobnejšie, presnejšie u., vymedzovať niečo) lat. kniž. a odb.

precizovať (presne vyjadrovať) lat.-franc. kniž.

determinovať (vymedzovať, predurčovať, podmieňovať) lat.

indikovať (stanovovať diagnostický al. liečebný postup) lat. lek.

kvantifikovať (vyjadrovať, u. množstvo, mieru hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčísľovať) lat.

termínovať (vymedzovať, stanovovať, ohraničovať presný čas, lehotu) lat.

datovať (u. dobu, napr. vzniku, pôvodu, časovo zaraďovať) lat.

periodizovať (u. časové úseky, obdobia) gréc.-lat.

delimitovať (rozhraničovať, ohraničovať, vymedzovať, vytyčovať, odčleňovať, oddeľovať) lat. d. hranicu, úlohy, právomoc

dimenzovať (u. rozmer, mieru, rozsah) lat.

definovať (slovne vymedzovať, vykladať, objasňovať obsah, význam pojmu, výrazu) lat.

formulovať (slovne vyjadrovať, vymedzovať pojem, myšlienku, názor) lat.

artikulovať (jasne, zreteľne, dôrazne formulovať, vyslovovať) lat. kniž.

orientovať (u. polohu, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.

orientovať sa (u. svoju polohu) lat.-franc.

situovať (umiestňovať v priestore a čase) lat. kniž.

lokalizovať (umiestňovať, u. miesto; obmedzovať pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedzovať) lat.-franc.

triangulovať (u. pevné body na povrchu zeme pomocou siete trojuholníkov) lat. geod.

navigovať (u. polohu lodí a lietadiel a viesť ich po stanovenej trati) lat. dopr.

domicilovať (u. miesto splastnosti zmenky) lat.

limitovať (u. hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničovať, obmedzovať, vymedzovať) lat.

nominovať (poverovať, menovať) lat.

systemizovať (u. počet a kvalifikáciu pracovných síl) gréc.

delegovať (u. a vysielať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, poverovať) lat.

identifikovať (u. totožnosť, zhodnosť) lat.

designovať

dezignovať (označovať, vyberať, navrhovať niekoho do funkcie, ustanovovať, poverovať funkciou) lat.

profilovať (u. ráz, tvar, podobu, utvárať) franc.

preliminovať (vopred, predbežne u.) lat. kniž. a odb. p. plán, rozpočet

adresovať (u. na určitú osobu a pod.) franc.

normalizovať

normovať lat.

štandardizovať angl. kniž. a odb.

typizovať (u. jednotnosť niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, zjednocovať) gréc.-lat.

taxovať lat. odb.

šacovať (u., vyčísľovať cenu, hodnotu, cenu, oceňovať, ohodnocovať, hodnotiť odhadom, odhadovať) nem. lat. hovor. odb.

valutovať (u. splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.

penalizovať (u. pokutu za nedodržanie zmluvy, jej výšku) lat. práv. ekon.

kalibrovať (u. a značiť objem nádob a pod.) tal.-franc. tech.

sexovať (u. pohlavie jednodňových kureniec) lat. poľnohosp.

formátovať (vopred u. usporiadanie údajov na disku) lat. výp. tech.

úrad

úrad 2 (verejné (administratívne) zariadenie, jeho budova)

byro- franc. v zlož. sl.

inštancia (ú. určitého stupňa, najmä súd) lat.

aparát (výkonný administratívny ú. a jeho pracovníci) lat.

ministerstvo lat.-franc.

ministérium lat. zastar.

rezort (ústredný správny ú. v určitom odbore štátnej správy) franc.

(štátny) department /dipá-/ (štátny) franc.-angl.

State Department /stejt dipá-/ (ministerstvo zahraničných vecí USA) angl.

Pentagón (ministerstvo obrany USA) gréc.

magistrát (mestský správny ú.) lat.

municipalita (samosprávny ú., najmä obecný, miestny, mestský) lat. práv.

hajtmanstvo (okresný, krajinský územný správny ú. v čes. krajinách, za Rakúska) nem. hist.

prefektúra (správny ú. v niektorých krajinách, napr. Francúzsko, Taliansko, Japonsko) lat.

inšpektorát (dozorný ú.) lat.

dikastérium (krajinský súdny ú.) gréc.-lat. zastar.

gubernium (vrcholný správny krajinský, zemský orgán v Prahe a Brne, 1763 – 1848) lat. hist.

colnica nem.

douane /duan/ (ú. na konanie o dávkach al. poplatkoch za prepravu tovaru cez hranicu) franc.

rektorát (ú. na správu vysokej školy) lat. škol.

dekanstvo

dekanát (ú. na správu fakulty vysokej školy) lat. škol.

konzulát (zastupiteľstvo štátu vo veľkých mestách iného štátu, chrániaci najmä hosp. a práv. záujmy, ú., sídlo konzula) lat.

ambasáda (zastupiteľský ú., zastupiteľstvo, veľvyslanectvo) franc. dipl.

misia (ú. s istým poslaním, najmä zastupovanie štátu) lat.

nunciatúra (sídlo zástupcu Svätej stolice, Vatikánu) lat.

polícia (ú. bezpečnostných orgánov štátu) gréc.-nem.

komisariát franc.

komisárstvo (ú. al. ustanovizeň vedený osobou poverenou osobitnými, najmä voj. úlohami) lat.

komandatúra franc. hovor.

komando lat.-nem. zastar.

načalstvo (veliteľstvo, najmä voj.) rus. zastar.

admiralita (veliteľstvo vojnového loďstva) arab.

ofícium (cirk. ú.) lat. cirk.

fara (cirk. ú. spravujúci najmenšiu cirk. správnu jednotku) gréc.-lat.-nem.

ordinariát (pomocný biskupský ú. na správu diecézy) lat. cirk.

generálny vikariát (ordinariát vybavujúci správnu agendu) lat.

oficialát (ordinariát vybavujúci súdnu agendu) lat. cirk.

kúria (súbor najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

kongregácia (ú. pápežskej kúrie s presne vymedzenou právomocou) lat. cirk.

Sancta sedes /sankta sédes/ (pápežský ú., Svätá stolica) lat.

pastorát (protestantský farský ú. v Rakúsko-Uhorsku) lat. cirk. hist. porovnaj úradovňa

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 453. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.