Výsledky vyhľadávania

kazateľ

rabín hebr. cirk.
rabi (k. a učiteľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.
diakon (laický kazateľ protestantskej cirkvi) gréc.-lat.
chatíb (islamský k., rečník, náb.-práv. vzdelanec) arab. porovnaj kňaz

kňaz

farár nem. hovor.
fráter lat. hanl.
pop gréc.-nem. pejor.
teurgus gréc.
farár nem.
parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.
celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.
primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.
manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.
presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.
kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.
koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.
kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.
scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.
oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.
páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.
špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.
neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.
pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.
senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.
vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.
deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.
glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.
reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.
padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)
lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.
prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.
misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.
plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.
votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.
kurát lat.-nem.
feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.
pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.
protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.
rabín hebr. cirk.
rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
bonz (budhistický k.) jap.
brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
mág (k. v starovekej Perzii) perz.
horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.
hierofant (najvyšší k.) gréc.
bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.
augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.
flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.
haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.
druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.
vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.
žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.

učiteľ

pedagóg (u. a vychovávateľ) gréc.
kantor (u. al. profesor) lat.-čes. slang.
profesor lat.
profák (stredoškolský u.) lat. slang.
suplent (stredoškolský výpomocný u. bez štátnych skúšok) lat.
etopéd (u. sociálne narušenej mládeže) gréc.
lektor (stály odborný prednášateľ, prednášajúci, školiteľ) lat.
lektor (vysokoškolský u. praktických vedomostí, najmä jazykov) lat.
rektor (u., správca školy pracujúci aj ako organista) lat. hist.
scholastik (u. na nižšej škole v stredoveku) gréc.-lat. hist.
examinátor (skúšajúca osoba, skúšajúci) lat.
softa (u. na vysokej škole) perz.-tur.
dekan (u. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
rektor (u. stojaci na čele vysokej školy) lat. škol.
repetítor (domáci u.) lat. hist.
preceptor (domáci u.) lat. zastar.
ras (prísny u.) nem. pren. slang.
katechéta (u. náboženstva) gréc.
abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách) franc. cirk.
sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný u. filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.
rabín hebr. cirk.
rabi (u. a kazateľ židovskej náb. obce, židovský duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský u. al. kňaz, vzdelanec všeobecne) tur.
išán (moslimský u.) arab.
brahman (hinduistický náb. u. al. kňaz) sanskrit
guru (duchovný vodca, náb. u. v hinduizme; u, radca všeobecne) sanskrit
logofet (dvorný u. na byzantskom dvore) gréc. hist.
tancmajster (u. spoločenského tanca, tan. majster) nem. hovor. zastar.
dan (u. al. majster džuda, aikida a karate) jap.
tútor (vychovávateľ na anglosaských univerzitách a internátoch al. súkromný u. vo Veľkej Británii)
alfabetizátor (u. zúčastňujúci sa na hromadnej výučbe čítania a písania) gréc.
majster (vodca smeru, školy) lat.-nem.