Výsledky vyhľadávania

hora

hora pozri vrch

bohyňa

podľa krajín a náboženstiev

grécke bohyne

Afrodita (b. lásky)

Aténa

Pallas Aténa (b. múdrosti, umenia, remesiel, vied a víťazstva)

Artemis (b. plodnosti, lovu, stáda, ochrankyňa matiek)

Diké (b. spravodlivosti)

Demeter (b. obilia a úrody)

Íris (b. dúhy, posolkyňa Dia a Héry)

Harpya (b. morských vetrov a búrok odnášajúca duše mŕtvych do podsvetia)

Moira (b. osudu, sudička)

Hekaté (b. osudu, podsvetia a kúziel)

Erínia

Megéra (b. pomsty)

Nemezis (b. pomsty, spravodlivej odplaty za zločin)

Charitka (b. krásy a slávnostnej veselosti)

Héra (hlavná charitka, b. rodiny, vernosti a detí, sestra a manželka Dia)

Aglaiá (charitka Skvelá)

Thaliá (charitka Kvitnúca)

Eufrosyné (charitka Radostná)

Hóra (b. spoločenských, mravných hodnôt)

Eiréné

Eurene (hóra mieru)

Díké (hóra spravodlivosti)

Niké

Nike (hóra víťazstva)

Eunomiá (hóra zákonnosti)

Múza (b., ochrankyňa umenia a vedy) vl. m.

Uránia (múza astronómie)

Kleió (múza dejepisectva)

Kalliopé (múza epického básnictva)

Polyhymnia (múza hymnického a zborového spevu)

Thaleia

Tália (múza komédie, divadla, herectva)

Euterpa

Euterpé (múza lyrického básnictva)

Erató (múza ľúbostného básnictva)

Terpsichoré

Terpsychóra (múza tanca)

Melpomené (múza tragédie)

Hóra (b. priaznivých ročných období)

Auxó (hóra jari, rastu)

Thalló

Talo (hóra leta, kvetu)

Karpó (hóra jesene, plodu)

nymfa (b. prírodných síl, mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.

oreáda (nymfa v horách) gréc.

nereida

oceanida

okeanida (nymfa v mori) gréc.

najáda (nymfa v prameňoch) gréc.

dryáda (nymfa v stromoch, lesná víla) gréc.

rímske bohyne

Venuša (b. krásy, lásky a manželstva)

Minerva (b. múdrosti)

Juno (b., ochrankyňa žien, neskôr Ríma)

Fauna (b. plodnosti, ochrankyňa zvierat)

Grácia (b. krásy a slávnostnej veselosti)

Diana (b. svetla, života, neskôr aj mesiaca a lovu)

Fortúna (b. náhodného, slepého šťastia, náhody)

Concordia (b. svornosti)

Viktória (b. víťazstva)

Ceres (b. obilia a úrody)

Fúria (b. pomsty)

Flóra (b. kvetov)

Aurora (b. rannej zory) vl. m.

Vesta (b. rodiny a domáceho kozubu)

Izis

Éset (staroegypt. b. plodnosti, materstva, života a zdravia) porovnaj víla

vrch

mont /mon/ franc.

mount /maunt/ angl.

monte (hora) tal. špan. port.

pic /pik/ (hora, vrchol) franc.

oro- (hora, horstvo) gréc. v zlož. sl.

džabal

džebel (hora, pohorie) arab.

kopje

koppie afrik.-hol.

matopo (v. nápadne vystupujúci nad plochou krajinou) ? geogr.

monadnok /mone-/ (osamotený v. na parovine) vl. m. geol.

duván (vyvýšenina pod šírym nebom) turkotat.

inselberg /-zel-/ (zvyškový ostrovný v. v púštiach a polopúštiach) nem. geogr.

bornhardt (inselberg v Afrike) vl. m. geogr.

guyot (podmorská hora, sopka tvaru zrezaného kužeľa) vl. m. geol.

palz (povrchové kopčekovité, aj niekoľko metrov vysoké pôdne útvary vytvorené spolupôsobením mrazu a rašeliny) sanskrit geogr.

šeps (v. s plochým vrcholom, tabuľová, stolová hora) angl. geol.

kalvária (v. s výjavmi z biblickej krížovej cesty) lat.

Golgota aram.

Kalvária (v. pri Jeruzaleme, kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus) lat. bibl.

Parnas (v. v Grécku, sídlo ochrankýň umenia a vedy, múz) porovnaj pahorokhorstvo

čas

čas 1 (časový úsek, obdobie, doba určená al. vhodná na niečo)

štádium gréc.-lat.

fáza gréc.

etapa franc.

kapitola (obdobie, stupeň, úsek vývoja; časový úsek; obdobie v ľudskom živote) lat.

epocha gréc.

éra lat.

eón (ucelené, ohraničené obdobie súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.

termín lat.

terminus (lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.

perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne) gréc.

spacium /-pá-/ (obdobie medzi niečím) lat. kniž.

durée /dyre/ (trvanie, konkrétny č. prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

tajm

time /tajm/ (čas, lehota) angl.

pentáda (obdobie piatich dní, týždňov a pod.) gréc.

dekáda (obdobie desiatich dní, týždňov a pod.) gréc.

triénium (obdobie troch rokov, trojročie) lat. kniž.

kvadriénium (obdobie štyroch rokov) lat. kniž.

quinquennium /kvinkve-/ (obdobie piatich rokov, päťročie) lat. kniž.

decénium (obdobie desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.

generácia (obdobie približne 30 rokov) lat.

saeculum /séku-/ (obdobie sto rokov, storočie) lat. kniž. zastar.

chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie

semester (polročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roku na vysokej škole, polrok) lat.

trimester (štvrťročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roku) lat.

nóna (č. od druhej do tretej popoludní, neskôr popoludňajší č.) lat. hist.

time-out /tajmaut/

tajmaut (oddychový č. v kolektívnych hrách) angl. šport.

totalita (č. úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.

minutáž (dĺžka, vymedzenie času v minútach) lat. odb.

stopáž (č. trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.

prime time /prajm tajm/ (č. vysielania určitého programu v televízii al. rozhlase s najvyššou sledovanosťou, hlavný vysielací č.) angl. žurn.

vigília (č., v kt. konala službu nočná hliadka v starom Ríme, štvrtina noci) lat.

hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, č. modlitby, hodinka) lat. náb.

víkend (obdobie pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.

fajront nem. hovor.

fraj (voľný čas po práci, voľno) nem. subšt.

(dolce) far niente /dolče/ (č. (sladkého) ničnerobenia, nečinnosti, záhaľky, leňošenia) tal.

in termino /-mí-/ (v určitom č.) lat. kniž.

hoc tempere /hok/ (v tomto č., teraz) lat.

pro tempore /pró -pó-/ (toho č., vzhľadom na č.) lat. kniž.

tempore in omni /-pó- -ní/ (v každom č., vždy) lat. kniž.

tempi passati /-sá-/ (minulé, staré časy) tal. kniž.

dextro tempore

iusto tempore /jus-/ (v pravý č.) lat.

fugit hora

hora ruit (č. letí) lat. kniž.

suo tempore (svojho č., v určenom č.) lat. kniž.

à la longue /ala long/ (na dlhší č.) franc. kniž.

time is money /tájm iz many/ (č. sú peniaze) angl. kniž. porovnaj obdobiedĺžka 2

modlitba

orácia

oratio /-ráci-/ (bohoslužobná m. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.

tercia (m. breviára) lat. cirk.

ofícium (denná povinná m. breviára) lat. cirk.

hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, čas m., hodinka) lat. náb.

matitínum (prvá hóra, ranná časť) lat. cirk.

laudá (modlitby pred svitaním) lat. cirk.

nóna (m. o 9. dennej hodine, prípadne o 13., 15. hodine) lat. cirk.

litánie (modlitby zložené z krátkych prosieb k bohu a svätým, kt. prednáša striedavo predriekavač, kňaz a ľud, veriaci) gréc. cirk.

lavabo /-vá-/ (m. pri symbolickom umývaní rúk kňaza po obetovaní) lat. cirk.

aprekácia (m. za platnosť listiny uvedená v jej závere) lat.

obsekvie (modlitby pri pohrebe) lat. cirk.

žalm (náb. m. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná m., žalm, pieseň, t. j. z hlbín duše) lat.

doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka m.) gréc. cirk.

tefila (žid. m.) hebr.

maref (žid. večerná m. po vyjdení hviezd) hebr. náb.

habdala (žid. ďakovná m. vyslovená pánom domu na ukončenie sabatu a pod.) hebr. cirk.

salát arab.

namáz (islamská m. odriekavaná päťkrát denne, jedna z piatich základných povinností islamu) perz.

horstvo

oro- (vrch, hora) gréc. v zlož. sl.

masív (mohutné pohorie) franc. geogr.

sierra /sje-/ (horské pásmo, pohorie) špan.

montagne /-taň/ (pohorie, hory) franc.

highlands /hajle-/ (vrchovina, vysočina) angl. geogr.

džabal

džebel (vrch, hora, pohorie) arab. porovnaj vrch

hodinka

hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, čas modlitby) lat. náb.

tanec

tanec franc.-nem.

dancing /-si-/ angl.

sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.

orchéma (sólový t.) gréc. tan.

balet (umelecký výrazový t.) tal.

pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.

pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.

furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.

mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.

kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.

polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.

varšavianka (poľ. národný t.) poľ.

oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.

krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.

hajduch

hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.

čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.

frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.

kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.

zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.

hóra (rumun. ľudový t.) rum.

arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.

choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.

kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.

kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.

gopak

hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.

kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.

trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.

chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.

lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.

islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.

chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.

sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.

valčík nem.-poľ.

valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.

lendler

ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.

verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.

allemande /almánd/

allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.

bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.

danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.

haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.

menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.

kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.

gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.

basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.

courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.

musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.

passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.

kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.

tordion

tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.

galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.

anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.

farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.

rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.

estampia (provensalský starý t.) franc.

jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.

kadrila franc.

kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.

canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.

tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.

pavana

padovana

paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.

tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.

napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.

bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.

passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.

piva (tal. rýchly t.) tal.

gagliarda /galja-/ tal. hist.

gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.

brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.

volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.

siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.

saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.

forlana

furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.

seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.

sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.

sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.

zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.

bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.

madrileňa (druh bolera) špan.

malagueňa

malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.

japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.

magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.

fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.

jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.

jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.

cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.

folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.

flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.

gitana (t. špan. Rómov) špan.

moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.

guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.

letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.

halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.

foxtrot

fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.

shimmy /šimi/

šimy (obmena foxtrotu) angl.

slowfox

slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.

quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.

contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.

giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.

écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.

go-go

gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.

boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.

cake-walk

cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.

stomp (černošský rýchly t.) angl.

waltz

wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.

swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.

jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.

kick

shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.

twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.

charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.

jive /džajv/

džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.

squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.

rock and roll /rokenrol/

rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.

step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.

onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.

flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.

break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.

madison /medizon/ vl. m.

slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.

monkiss

surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.

hali-gali

hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.

tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.

habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.

čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.

samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.

karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.

mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.

bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.

rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.

kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.

conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.

bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.

paso doble

pasodoble

passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.

beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.

twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.

boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.

lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.

salsa (juhoamer. t.) špan.

finolka (spoločenský párový t.) ?

kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.

hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.

hula-hup

hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.

hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.

bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.

tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.

kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

vrchol

vrchol 1 (najvyššie položená časť)

apex lat.

top (ostrý, ostro vybiehajúci koniec predmetu, stavby a pod., hrot) angl.

gonion (v. uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

pic /pik/ (hora, vrch) franc.

pinnacle /-nekl/ (skalná ihla, hrot) angl. geol.

nunatak (ostrý horský v. vyčnievajúci nad ľadovec) eskim. geol.

nunakol (zaoblený horský v., pôvodne pod ľadovcom, neskôr odkrytý) eskim. geol. porovnaj vrch

sopka

vulkán vl. m. kniž. a odb.

guyot (podmorská hora tvaru zrezaného kužeľa) vl. m. geol.

kráter (priehlbina na vrchole s., otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy) gréc. astron.

maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.

kaldera (kotlovitá priehlbina vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu s.) lat.-špan. geol.

sídlo

sídlo 1 (miesto pobytu, bývania)

domicil (s. právnickej osoby al. miesto trvalého pobytu fyzickej osoby) lat.

terramare

terra marna (opevnené sídlisko z doby bronzovej s kolovými stavbami, severné Taliansko) tal. archeol.

oppidum (kelt. al. slovan. opevnené sídlisko, stredisko obchodu a remesiel) lat. archeol.

empyreum (nebo ako s. bohov v starogréc. bájosloví) gréc. kniž.

Olymp (s. bohov, gréc. mytol.)

Parnas (s. ochrankýň umenia a vedy, múz, hora v Grécku)

Valhala (s. bojovníkov padlých v boji, neskôr sídlo germ. bohov, germ. mytol.) porovnaj stavba 1kláštorrajpeklo