Výsledky vyhľadávania

obchod

obchod 2 (predajňa)
kšeft hovor. zastar. al expr.
shop /šop/ angl. slang.
market angl. slang.
store /stór/ angl. slang.
kiosk (pouličná predajňa, stánok) tur.
krám (o. al. stánok s drobným tovarom) nem. hovor. pejor.
konzum (o. nákupného a spotrebného družstva) lat. hovor. zastar.
koloniál (o. s potravinárskym, najmä koloniálnym tovarom)
kantína (menšia predajňa potravín a nápojov na pracovisku al. v kasárňach) tal.-franc.
arma (o. s potravinami a drobnými predmetmi v kasárňach, voj. bufet) špan. voj. slang.
bufet (o. s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) franc.
gastronóm (o. s potravinárskym tovarom, labužníctvo) gréc.-franc.-rus.
bodega (o. s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.
vinotéka (p. kvalitných vín) lat. + gréc.
trafika arab.-nem.
abalda (o. s tabakovými výrobkami, časopismi a pod.) tal. zastar.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký o.) angl.
shopping centrum /šop-/ (nákupné stredisko) angl.
shopping park /šop-/ (nákupný areál) angl.
shopping mall /šop- -mel/ (luxusné obchodné stredisko) angl.
antikvariát (o. s použitými, staršími knihami, grafikou) lat.
music shop /mjúzik šop/ (o. so zvukovými, hud. nahrávkami, nosičmi) angl.
pet shop /šop/
petshop /-šop/ (o. s domácimi zvieratami) angl.
drogéria (o. s čistiacimi, kozmetickými, zdravotníckymi a inými prostriedkami) franc.
galantéria (o. s drobným ozdobným tovarom) franc.
parfuméria /-u/ü-/ (o. s voňavkami a kozmetickými prípravkami) franc.
boutique /butik/
butik (predajňa módnych odevov vysokej kvality) franc.
modistvo (o. s dámskymi klobúkmi, klobučníctvo) franc.
tuzex (predajňa bývalého podniku zahraničného obchodu) um. zastar.
free-shop /fríšop/ (predajňa tovaru bez cla) angl. obch.
bazár (o. so starším, chybným al. použitým tovarom) perz.
partiovka (o. s podradným, chybným tovarom so zníženou cenou) lat. hovor.
secondhand /-kond he-/ angl.
sekáč (o. s použitým al. poškodeným tovarom, najmä odevmi) angl. hovor.
sexshop /-šop/ (o. s tovarom určeným na uspokojenie pohlavného pudu) angl.
distribúcia (obchodná sieť, obchody) lat.
duty-free /djúti frí/ (o., predajňa bez cla) angl. porovnaj podnik 2

slobodný

slobodný 1 (nezávislý)
emancipovaný (oslobodený, nezávislý, samostatný, rovnoprávny, zrovnoprávnený) lat.
free /frí/ (voľný, nezávislý, neviazaný, nespútaný) angl.
fraj (voľný) nem. subšt. porovnaj nezávislý

nezávislý

independetný lat.-angl. zried.
autonómny (samostatný, samosprávny v rámci väčšieho celku) gréc.
absolútny (n. od vzťahu, nepodmienený, všeobecne, nepodmienene platný) lat.
suverénny (zvrchovaný, samostatný) franc. s. štát
autokefálny (duchovne samostatný, v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
autarkický (sebestačný) gréc. kniž. a odb.
emancipovaný (slobodný, oslobodený, samostatný, rovnoprávny, zrovnoprávnený) lat.
free /frí/ (voľný, slobodný, neviazaný, nespútaný) angl.
apriórny (n. od zmyslovej skúsenosti, bezdôvodný, vopred daný, zaujatý, vrodený) lat. kniž. filoz.
diogenovský (n. od okolitého sveta, skromný, nenáročný) vl. m.

neviazaný

neviazaný 1 (nespútaný, samopašný)
sumptuózny (hýrivý, márnotratný) lat. zried.
efuzérny (hýrivý, márnotratný, samopašný) lat. kniž.
bakchantský (hýrivý, samopašný, bujný, neviazaný) gréc. kniž.
frivolný (nemravný, necudný, nehanebný, ľahkovážny) franc.
bohémsky (ľahkomyseľný, svetácky) franc. b. umelec
free /frí/ (voľný, slobodný, nezávislý, nespútaný) angl.
fraj (voľný, slobodný) nem. subšt.
sodomitský (nemravný, nerestný, hriešny, zvrátený) vl. m. expr.
indiánsky (divý, nespútaný) vl. m. hovor. pejor. porovnaj nemravný

nespútaný

satyrský (zmyselný, vášnivý) gréc.
animálny (zmyselný, pudový, živočíšny, zvierací) lat. aj pejor.
free /frí/ (voľný, slobodný, nezávislý, neviazaný) angl.
fraj (voľný, slobodný) nem. subšt.
indiánsky (divý, neviazaný) vl. m. hovor. pejor. porovnaj neviazaný

prechádzka

špacírka nem. hovor. zastar.
korzo tal.
promenáda (hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, v kúpeľoch) franc.
turizmus (chôdza v prírode, pohyb so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom) franc.
hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.
trekking (vysokohorská turistika) angl.
shopping /šo-/ (nákupná p., nakupovanie, nákup) angl. slang.

nákup

shopping /šo-/ (nákupná prechádzka, nakupovanie) angl. slang. porovnaj kúpa

daň

clo nem.
douane /duan/ (d., dávka al. poplatok za prepravu tovaru cez hranicu) franc.
duty-free /djúti frí/ (bez cla) angl.
cenzus (majetková d.) lat. zastar.
tribút (d., poplatok; pôvodne d. z majetku v starom Ríme) lat. hist.
impost (d., dávka, poplatok) lat. zastar.
VAT (d. z pridanej hodnoty) angl. skr. ekon.
fiskalita (súbor daní) lat. ekon.
parafiškál (príspevok al. dávka, kt. výnos neplynie do štátneho rozpočtu, ale rôznym verejným orgánom a inštitúciám) gréc. + lat. ekon.
kontribúcia (d., dávka al. poplatok vymáhaný najmä na vydržiavanie vojska) lat. hist.
kapitácia (d. z hlavy v staroveku a stredoveku) lat. hist.
allelengyon (kolektívna daňová zodpovednosť za dedinu a opustenú pôdu v Byzantskej ríši) gréc. hist.
laudémium (d., dávka, kt. platil dedičný árendátor vlastníkovi nehnuteľnosti za súhlas pri zmene držby) lat. hist. práv.
decima lat. hist.
dežma /ď-/ (d. odvádzaná najmä cirkvi za feudalizmu, desiatok z úrody poddaného) lat. maď. hist.
cenzus (d., dávka, úrok al. dôchodok v stredoveku v peňažnej al. vecnej forme) lat. ekon.
taille /taj/ (priama ročná d. franc. poddaných feudálovi a kráľovi) franc.
harač (d. z hlavy platená kresťanmi Turkom v čase tur. panstva) tur. hist.
urbura (d., dávka panovníkovi z výnosu bane) lat. hist. práv.
akcíz (nepriama spotrebná d., najmä na potraviny, v stredovekých mestách) lat.-nem. hist.
jasak (d. platená povolžskými a sibírskymi obyvateľmi mongolským vládcom a neskôr cárskej vláde) turk. hist.
porcia (verejná dávka v stredovekom Uhorsku) lat. hist.
sadaka (d. z majetku a príjmov, jedna z povinností islamu) arab.
charádž (pozemková d. v islamských krajinách) arab. hist.
džizja (d. z hlavy platená inovercami v islamských krajinách) arab.

zmes

melanž franc. odb.
konglomerát (nesúrodá z., spojenie rôznorodých častí, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat.
magľajz (z. rôznych látok al. vecí; lepkavá z.) vl. m. hovor. expr.
mišmaš nem. hovor. expr.
mišung nem. subšt.
pêle-mêle /pel mel/ franc. kniž.
mix (miešanina, zmiešanina) angl.
kokteil (rôznorodá, najmä zámerne vytvorené z.) angl.
varia (z. rôznych vecí) lat. kniž.
kvodlibet (z. všetkého možného, kadečo, zo všetkého trochu; z. niekoľkých obľúbených piesní) lat.
potpourri /-puri/ (zo všetkého trochu, miešanina; z. melódií z rôznych skladieb; vonná z. sušených kvetov, listov, kôry a pod.) franc. kniž.
pasticcio /-čo/ (z. známych nápevov, melódií) tal. hud.
tutti-frutti (pestrá z. ovocia; pestrá z. všeobecne pren.) tal. hovor.
kupáž (z. vín pre výrobu šumivého vína) franc. vin.
čalamáda (nakladaná miešaná zelenina) ?
fondán (z. z cukru al. sacharózy a škrobového sirupu) franc. potrav.
karí (z. viac druhov jemne mletého korenia, najmä ind.) ind.-angl. kuch.
worcester /vorče-/ (tekutá z. korení ako prísada do omáčok) vl. m.
elektuárium (kašovitá z. z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. sirupom) lat. farm.
silica (z. prchavých voňavých látok obsiahnutých v rastlinách, používaná v potravinárstve, kozmetike, medicíne a pod.) lat. chem.
species (liečivá z. rastlinných látok, napr. čajov) lat. farm.
krizma (z. olivového oleja a balzamu, obradný posvätný olej) gréc. cirk.
mixtúra (z. liekov, liečiv) lat. farm.
free baza /frí/ (z. kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
emulzia (sústava dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.
ropa (z. uhľovodíkov rôzneho zloženia, zemný olej) poľ.
nafta (spracovaná ropa) orient.-gréc. chem.
benzín (z. kvapalných uhľovodíkov, horľavá tekutina používaná ako pohonná látka, rozpúšťadlo a pod.) arab. tech.
parafín (z. tuhých nasýtených uhľovodíkov z nafty al. uhlia, na výrobu sviečok, kozmetiky a pod.) franc. chem.
pufer (z. kyslých a zásaditých látok na udržovanie stálej kyslosti prostredia, tlmivý roztok) nem. chem.
šuter (z. štrku) nem. hovor.
šotolina (drobná zmes štrku) tal. stav. slang.
makadam (hrubšia kamenná drvina na podklad vozovky) vl. m.
betón (stavebná hmota zo z. štrku al. piesku, cementu a vody, po vytuhnutí tvrdá a stála) franc. stav. porovnaj betón
malta (stavebná hmota zo z. piesku, vápna, vody, prípadne cementu používaná na spájanie muriva a omietanie) tal. porovnaj malta
pačok (z. vápna s vodou na prvé bielenie omietky, vápenné mlieko) nem. stav.
štuka (z. jemného piesku a sadry al. vápna na vrchné jemné omietky) tal.-nem. stav.
smog (z. hmly a dymových splodín v ovzduší veľkých miest a priemyselných oblastí) angl. skr.
bitúmen (z. pevných a kvapalných uhľovodíkov, živica) lat. geol.
asfalt gréc.
tér (čierny bitúmen na stavbu ciest a pod.) nem. zastar. porovnaj roztok

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

stredisko

centrála (ústreňa, ústredie) lat.
poliklinika (zdravotné zariadenie s odbornými oddeleniami pre určité územie) gréc.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (zdravotné zariadenie pre dochádzajúcich pacientov) lat.
presscentrum (tlačové s.) angl. žurn.
shopping-center /šo- sen-/ (nákupné s.) angl. slang.
emporium (obchodné s. pri al. v antických mestách, trh, tržnica) gréc.
kremeľ (s. opevnených rus. stredovekých miest, opevnené priestranstvo, mestský hrad v Rusku) rus. archit.
kontory (obchod. a diplomat. strediská obchod. spolku severonem. miest, Hanzy, v zahraničí) tal.
mekka (významné s., útočisko, vytúžený cieľ) vl. m. pren. kniž.; porovnaj stred 3
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.