Výsledky vyhľadávania

jemný

jemný 5 (citlivý, jemnocitný, mierny)

diskrétny (nenápadný, nevtieravý) lat.-franc.

subtílny (nežný, citlivý, ušľachtilý) lat. kniž.

eufemický

eufemistický (mierny, zjemňujúci) gréc. lingv. e. výraz, slovo

poetický (pôvabný, čarovný, rojčivý) gréc.-lat.

graciózny (pôvabný, ladný) lat. kniž.

komorný (citlivý, uzavretý, malý, nenápadný) gréc.-lat.

kultivovaný (vzdelaný, vycibrený, zošľachtený, uhladený, slušný) lat.

distingvovaný (slušný, uhladený, vyberaný, ušľachtilý, jemnocitný) franc.

decentný (slušný, nevtieravý, zdržanlivý, vkusný, vhodný, primeraný, umiernený, nenápadný) lat.

taktný (slušný, ohľaduplný, šetrný, pozorný, jemnocitný, útlocitný, uhladený) franc.

noblesný franc.

nóbl (vznešený, vyberaný, panský, urodzený) franc. hovor.

aristokratický (vyberaný, vybraný, ušľachtilý, vznešený) gréc. kniž.

zamatový (nenásilný, nežný, pokojný) franc. publ. z. revolúcia porovnaj slušný

jemný

jemný 3 (presný)

detailný (podrobný, dôkladný, vyčerpávajúci, obšírny) franc.

filigránsky lat.

subtílny (jemne vypracovaný, drobný, dôkladný) lat. kniž.

cizelovaný (vypracovaný, vycibrený, vybrúsený) franc. c. jazyk, štýl

minuciózny (veľmi podrobný, dôkladný) lat. + franc. kniž.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

citový

afektívny lat.

afektový lat.

emočný lat.

senzibilný

senzitívny (citlivý, vnímavý na podnety) lat. kniž. a odb.

emocionálny (založený na citoch, citlivý) lat. psych.

sentimentálny (prepiato c., citlivý, precitlivený, rozcitlivený) franc.

patický (citovo podložený) gréc. kniž.

expresívny (citovo zafarbený) lat. lingv.

lyrický gréc. kniž.

poetický (citovo založený, vyjadrujúci city, nálady) gréc.-lat. kniž.

emotívny (vyvolávajúci vzrušenie, dojímavý) lat. odb.

melancholický (skľúčený, stiesnený, ťažkomyseľný, trudnomyseľný, citlivý, clivý, smutný, zádumčivý) gréc.

schizotymný (citlivý, uzavretý voči okoliu) gréc. lek. psych.

subtílny (jemný, nežný, citlivý, ušľachtilý) tal. kniž.

komorný (citlivý, uzavretý, malý, jemný, nenápadný) gréc.-lat. k. príbeh

krehký

krehký 2 (telesne slabý)

subtílny (drobný, malý, útly) lat. kniž.

gracilný (chudý, útly, tenký) lat. lek. kniž.

éterický (veľmi jemný, nežný, útly, vzdušný) gréc. bás.

drobný

perličkový (malý) román.

miniatúrny (veľmi malý) lat.-tal.

subtílny (malý, útly, krehký) lat. kniž.

filigránsky (jemný, jemne vypracovaný, dôkladný) lat.

mikroskopický (malý, pozorovateľný drobnohľadom) gréc.

liliputánsky (malý, trpasličí) vl. m.

pygmejský (trpasličí, o etniku v strednej Afrike) gréc. antrop. porovnaj malý 1

malý

malý 1 (drobný, nízky, neveľký)

hyp-

hypo-

micro- /mik-/

mikro- gréc. v zlož. sl.

olig-

oligo- (nepočetný, málopočetný, nemnohý, nepatrný, chudobný na niečo) gréc. v zlož. sl.

nano- gréc.

mini- lat. v zlož. sl.

minimálny (najmenší, najkratší, najnižší) lat.

miniatúrny (veľmi m., drobný) lat.-tal.

brachy- (krátky, skrátený, stručný) gréc. v zlož. sl.

mikroskopický (drobný, pozorovateľný, viditeľný drobnohľadom) gréc.

subtílny (drobný, útly, krehký) tal. kniž.

perličkový (drobný) román.

liliputánsky (drobný, trpasličí) vl. m.

pygmejský (trpasličí, o etniku v strednej Afrike) gréc. antrop.

virtuálny (nekonečne, ľubovoľne m.) lat. fyz.

infinitezimálny (nekonečne m.) lat. mat.

epizódny

epizodický (vedľajší, podružný, okrajový, drobný) gréc.

minor (menší) lat. kniž.

en détail /andétaj/ (v malom množstve, v drobnom) franc. obch. porovnaj drobný

ušľachtilý

distingvovaný (jemný, uhladený, vyberaný, jemnocitný) franc.

gavaliersky (uhladený, veľkodušný, čestný, dvorný, najmä k ženám) tal.-franc.

rytiersky (veľkodušný, pozorný, zdvorilý, najmä k ženám) nem.

aristokratický (vyberaný, jemný, vznešený) gréc. kniž.

subtílny (jemný, nežný, citlivý) lat. kniž.

anjelský (dobrý) gréc. porovnaj slušný

dôkladný

punktuálny lat. zastar.

precízny (dokonalý, presný) lat.-franc. kniž.

gruntovný (dôsledný, dokonalý) nem. hovor.

akurátny (presný, správny, starostlivý) lat. hovor.

systematický (poriadny, spoľahlivý) gréc.

solídny (poriadny, poctivý, spoľahlivý; poriadne, dôkladne, poctivo urobený) lat.

fortieľny (dobre, zručne, poriadne, dôkladne urobený) nem. hovor.

konzekventný (dôsledný) lat. kniž.

exaktný (založený na matematických metódach, zistených faktoch, dokonalý, vedecký) lat.

detailný (podrobný, vyčerpávajúci, obšírny) franc.

minuciózny (veľmi podrobný) lat. + franc. kniž.

pedantný

pedantský gréc.-franc.

puntičkársky

punktičkársky (presný, malicherný, lipnúci na maličkostiach, prepiato presný) lat.

filigránsky lat.

subtílny (jemne vypracovaný, drobný) lat. kniž. porovnaj rázny

nežný

nežný 2 (láskavý)

subtílny (jemný, citlivý, ušľachtilý) lat. kniž.

zamatový (nenásilný, pokojný) franc. publ. z. revolúcia porovnaj jemný 5

útly

subtílny (malý, drobný, krehký) lat. kniž.

gracilný (chudý, tenký, krehký) lat. lek. kniž.

éterický (veľmi jemný, nežný, krehký, vzdušný) gréc. bás. porovnaj jemný 3malý 1

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 33. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.