Výsledky vyhľadávania

prenášať

prenášať 3 (spôsobovať, aby niečo pôsobilo aj inde)
infikovať (p. nákazu) lat.

prenášať

prenášať 4 (presúvať právomoc, zodpovednosť)
delegovať (p. právomoci, napr. na vydávanie zákonov, al. rozhodovania na iný než príslušný orgán al. osobu) lat. práv.
decentralizovať (p. právomoc a zodpovednosť z vyšších orgánov na nižšie, odstraňovať, rušiť sústredenie) lat.

prenášať

prenášať 1 (niesť, premiestňovať)
transportovať (prepravovať, dopravovať, prevážať) lat.
exportovať (vyvážať tovar do zahraničia) lat.-angl.
importovať (dovážať, preberať, p. zvonku, zo zahraničia) lat.-angl.
pašovať (bez povolenia, tajne nezákonne prepravovať, prevážať cez hranice) franc.-nem.

prenášať

prenášať 2 (umiestňovať inde)
transponovať (prevádzať z jednej oblasti do inej) lat. kniž.
tradovať (šíriť správy, slovesné výtvory, názory a pod. ústnym podaním) lat.
reprodukovať (p. záznam zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) lat. ozn. tech.
antropomorfizovať gréc. odb.
personifikovať (p. ľudské vlastnosti na prírodné javy a mytologické postavy, zosobňovať) lat. kniž. a odb.
rezonovať (šíriť zvuk predmetom schopným súznieť, preberať zvuk od iného predmetu a súznieť s ním) lat.
transplantovať (p. tkanivo al. orgán na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.
implantovať (p. tkanivo al. orgán toho istého jedinca na iné miesto v organizme) lat. lek.
laterovať (p. súčet položiek z jednej strany účtu na druhú) lat.

prenášať sa

tradovať sa (šíriť sa ústnym podaním, o správach, slovesných výtvoroch, názoroch a pod.) lat.

preberať

preberať 1 (prijímať (a posielať ďalej))
recepovať lat. kniž.
importovať (prenášať zvonku, zo zahraničia) lat.-angl.
rezonovať (p. zvuk od iného predmetu a súznieť s ním, šíriť zvuk predmetom schopným súznieť) lat.

prevádzať

prevádzať 3 (premieňať, upravovať)
redukovať (previesť na menšie hodnoty, jednotky) lat. odb.
transponovať (previesť, prenášať, preniesť z jednej oblasti do inej) lat. kniž.
šifrovať (previesť text do dohovorených tajných značiek na zatajenie obsahu odovzdávanej správy, písať tajnými značkami) arab.-franc.
kódovať (previesť informáciu z jednej sústavy znakov do druhej podľa pravidiel al. znakov na prenášanie informácií) franc.
dekódovať (previesť informáciu z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej, obnovovať, obnoviť pôvodný tvar informácie, lúštiť, rozlúštiť, vylúštiť) lat.
dabovať (previesť do iného jazyka, nahradzovať, nahradiť zvuk, hovorené slovo vo filme, tlmočiť, nahovoriť v inom jazyku) angl. film.
digitalizovať (previesť signál al. informáciu do číslicovej formy) lat.

šíriť sa

šíriť sa 2 (rozširovať sa, stávať sa známym)
tradovať sa (š., prenášať sa ústnym podaním, o správach, slovesných výtvoroch, názoroch a pod.) lat.

stelesniť, stelesňovať

materializovať (stelesňovať, zhmotniť, zhmotňovať) lat. kniž.
antropomorfizovať gréc. odb.
personifikovať (stelesňovať, zosobniť, zosobňovať, preniesť, prenášať ľudské vlastnosti na prírodné javy a mytologické postavy) lat. kniž. a odb.
konkretizovať (uskutočniť, uskutočňovať, zvecniť, zvecňovať, zhmotniť, zhmotňovať, znázorniť, znázorňovať) lat.
hypostazovať (zvecniť, zvecňovať, spredmetniť, spredmetňovať) gréc. filoz.

prepravovať

transportovať (dopravovať, prevážať) lat.
lifrovať (dodávať, dopravovať) nem. zastar. hovor.
tranzitovať (dopravovať tovar cez cudzie územie) tal. dopr.
pašovať (nezákonne, tajne, bez povolenia prenášať, prevážať cez hranice; tajne dodávať, donášať niečo zakázané) franc.-nem.
šikovať (dopravovať, posielať) nem. hovor.
eskortovať (dopravovať, odvádzať, sprevádzať väzňov, zajatcov, voj. strážou) tal.-franc.
šupovať (viesť niekoho niekam, pôvodne do väzenia, násilne odvádzať, hnať, dopravovať) nem. hovor. zastar. al. expr.
rudlovať (p. dvojkolesovým ručným vozíkom na prepravu tovaru vo vreciach, debnách a pod., v sklade a pod.) nem. slang.
redigať (namáhavo, pomaly niesť al. ťahať niečo ťažké, teperiť, terigať, vliecť) rum. hovor. expr.
mordovať sa (úmorne, namáhavo p., drieť, lopotiť sa, namáhať sa) nem. hovor. expr.
molestovať sa (trápiť sa, unúvať sa, namáhať sa) lat. expr.

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.