Výsledky vyhľadávania

podnikanie

podnikanie
business /biznis/
biznis (p. vo väčšom rozsahu) angl.
showbiznis /šou/
šoubiznis angl. hovor.
šoubiz (p v oblasti zábavy, so zábavnými predstaveniami) angl. slang.
sexbiznis (p. s pohlavným pudom, vzťahmi, službami) angl. hovor. porovnaj obchod 1

podnik

podnik 1 (organizácia vykonávajúca hosp. činnosť)
firma tal.
business /biznis/
biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.
organizácia (združenie osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.
kompánia (obchodná spoločnosť) franc. hovor. expr.
akciová spoločnosť lat.
akciovka (účastinná spoločnosť) lat. hovor.
corporation /korporejšn/ angl.
korporácia (obchodná spoločnosť v USA, najmä akciová spoločnosť) lat.
incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (akciová spoločnosť v USA) angl.
compagnie /kompaňi/ (obchodná spoločnosť vo Francúzsku) franc.
company /kompany/ (obchodná spoločnosť vo Veľkej Británii) angl.
limited /-tid/ (spoločnosť s ručením obmedzeným, uvádza sa pri mene firmy) angl. obch.
société /-sieté/ (akciová spoločnosť, najmä banková al. poisťovacia) franc. kniž.
koncern (spojenie, zoskupenie, združenie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
holding (obchodná spoločnosť, kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.
kombinát (spojenie závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
konglomerát (spojenie firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
afilácia (obchodná spoločnosť zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.
joint venture /džoint venčr/ (spoločnosť založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.
a metà (príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.
konfederácia (spojenie organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.
kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.
monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.
trust /trast/
trast (združenie podnikov toho istého odboru; monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť) angl. ekon.
syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom) gréc.-lat. ekon.
pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.
etablissement /etablismá/ (priemyselný, obchodný a pod. p., závod) franc. kniž.
komunál (p. v právomoci obce al. mesta) lat. hovor. hist.
sponzor (p., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody) lat.
komúna (združenie ľudí so spoločným, najmä kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
gigant
kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.
arzenál (p. na výrobu zbraní a munície, aj so skladmi) arab.-tal.
rafinéria (p. vykonávajúci čistenie s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. odb.
mincovňa (p. na razenie kovových peniazov) lat.-nem.
gáter (p. na rezanie dreva, píla) nem. tech. slang.
paneláreň (p. na výrobu veľkých plošných dielcov z betónu pre montované stavby) lat.-hol. stav.
planografia (p. na fotochem. rozmnožovanie plánov, výkresov na priesvitných podkladoch) lat. + gréc. polygr.
hotel (p. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
hospic (hotel skromnejšieho typu) lat. porovnaj hotel
špedícia
špeditérstvo (p. zaoberajúci sa prepravou tovaru, zasielateľstvo) tal.-nem.
aerolínia
aerolinka (letecký p., p. pravidelnej leteckej dopravy) gréc. + lat.-nem.
rejdárstvo (p. prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, na vlastných al. prenajatých lodiach lodiach) hol. lod.
pošta (p. zaobstarávajúci dopravu správ, doručovanie písomností, peňazí, balíkov, v minulosti aj osôb) tal.
cursus publicus /kurzus publikus/ (štátna pošta zabezpečovaná poslami v starom Ríme) lat.
agentúra lat.
agencia (spoločnosť vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky) franc. zastar.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
agrokombinát (veľký poľnohosp. p. s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
farma (väčší súkromný poľnohosp. p. zaoberajúci sa živočíšnou výrobou, chovom jedného druhu zvierat; pôvodne väčšie hospodárstvo v anglosaských krajinách) angl. hosp.
ranč (amer. dobytkárska farma) špan.-angl.
rancho /-čo/ (latinskoamer. dobytkárska farma) špan.
latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.
plantáž (poľnohosp. p. na pestovanie úžitkových rastlín na veľkých plochách, najmä v trópoch) franc.
hacienda (poľnohosp. p. v Južnej a Strednej Amerike a Španielsku) špan.
estancia (poľnohosp. p. v Latinskej Amerike) lat.-špan.
fazenda (poľnohosp. p. v Brazílii, usadlosť) port.
sovchoz (štátny poľnohosp. p. v bývalom ZSSR, štátny majetok) rus. skr.
kooperatív (družstvo, najmä svojpomocné) lat.
kolchoz (poľnohosp. výrobné družstvo v bývalom ZSSR) rus.
artel (jedna z foriem družstva v bývalom ZSSR) tal.-rus.
konzum (nákupné a spotrebné družstvo) lat. hovor. zastar.
kibuc (družstvo v Izraeli, poľnohosp. veľkopodnik) hebr.
realitka (p. zaoberajúci sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností) lat. hovor.
lotéria (p. organizujúci verejné stávkové hry, pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.
cirkus (zábavný p. s vystúpeniami zvierat a artistov, najmä v stane) lat.
servis
service /-vis/ (p. na poskytovanie opravárskych služieb) angl.
multiservis (p. poskytujúci mnohoraké služby, najmä prenájom prístrojov vrátane vykonávania opráv) lat. + franc.
franchisor /frenčajzor/ (p. poskytujúci práv. samostatným príjemcom skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
franchisista /frenčajzista/
franchisant /frenčizant/ (práv. samostatný p. prijímajúci od poskytovateľa skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
faktor (obchodná spoločnosť, kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.
forfaitér (p. kupujúci dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu, najmä banka) angl. obch.
VEB /fauébé/ (štát., národný p. v bývalej NDR) nem. skr.
bonanza špan.
klondike /-dajk/
klondajk (výnosný, vysoko ziskový p., ako objavenie zlatej žily) vl. m. hovor.

protivník

protivník 1 (nepriateľ v názoroch)
oponent (odporca, p. v diskusii) lat.
rival (súper, sok) lat.-franc.
opozicionár lat. kniž.
opozičník (odporca s opačným názorom nesúhlasiaci s vládou, vládnucim názorom) lat. zried.
antipód (odporca, p. v názore) gréc. kniž.
konkurent (súper v podnikaní a pod.) lat.
duelant (súper v súboji) lat.
challenger /čelindžer/ (vyzývateľ na súboj, súťaž) angl.
satan
satanáš (p. boha, vládca pekla, zosobnenie zla) hebr.
antikrist
Antikrist (diabol ako p. Krista podľa novozákonnej predstavy) gréc. + vl. m.

obchod

obchod 1 (kúpa a predaj tovaru)
trading /trej-/ (obchodný vzťah, najmä výmenný o., obchodovanie) angl. ekon.
deal /díl/
dealing /díl-/ (bankový al. burzový o., niektoré druhy; o. s tovarom všeobecne) angl.
džob
job /džob/ (výhodný o.) angl. obch. hovor. expr.
kšeft nem. hovor. pejor.
handel (o., najmä pokútny, nečestné konanie vôbec; obchodovanie zastar.) nem. hovor. pejor.
šmelina
šmelinárstvo (čierny, nedovolený o. s nedostatkovým tovarom) hebr.-nem. hovor. pejor.
veksláctvo (nezákonné obchodovanie, výmena, vymieňanie peňazí, tovaru a pod.) nem. hovor. pejor.
čachre (nečestný, nepoctivý, pokútny o.) hebr.-nem. pejor.
frajmark
frajmok (výmena, kupčenie) nem. zastar.
chrémastika (výmenné vzťahy, kt. účelom je dosiahnutie zisku a pre úžeru) gréc.
hauzírka (podomové obchodovanie) nem. zastar. slang.
bargain (nerovný o. s jedným poškodeným účastníkom, príležitostná výhodná kúpa) angl. obch.
business /biznis/
biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.
showbiznis /šou/
šoubiznis angl. hovor.
šoubiz (o. v oblasti zábavy, so zábavnými predstaveniami) angl. slang.
sexbiznis (o. s pohlavným pudom, vzťahmi, službami) angl. hovor.
komisia (o., pri ktorom obstarávateľ, samostatný obchodník, koná vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu, sprostredkovanie) lat. obch.
doupson (o., pri kt. dvaja kupujúci ovládajú trh) lat.
duopol (o., pri kt. dvaja predávajúci ovládajú trh, napr. dvaja výrobcovia určitého tovaru) gréc.-lat.
burza (výmenný o., miesto predaja al. výmeny tovarov) lat.
stock exchange /stok ixčejndž/ (londýnska burza s cennými papiermi) angl.
steláž (termínový burzový o., pri kt. jedna zo strán má právo buď tovar, cenné papiere, odobrať al. dodať) franc. obch.
deport (termínový burzový o. na zníženie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.
report (termínový burzový o. na zvýšenie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.
špekulácia
špekulovanie (úsilie o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.
à la hausse /ala ós/ (burzová špekulácia na stúpanie cien, kurzov) franc. obch.
à la baisse /ala bes/ (burzová špekulácia na pokles cien, kurzov) franc. obch.
kontremina (špekulácia à la baisse vykonaná skupinou osôb) franc. obch.
arbitráž (špekulácia na porovnávanie cien a termínov tovarov, cenných papierov, devíz a pod.) franc. ekon.
ažiotáž (burzová špekulácia na vyvolanie dopytu po cenných papieroch a pod.) tal.-franc. peňaž.
corner /ko-/
korner (burzová špekulácia, skúpenie tovaru s úmyslom predávať ho neskôr za vyššiu cenu) angl.
barter angl. obch.
kompenzácia (výmenný o. bez použitia peňažnej hotovosti) lat. obch.
junktim (viazaný medzinárodný o., keď je vývoz jedného tovaru viazaný dohodou medzi štátmi na dovoz iného tovaru) lat. ekon.
switch /svič/ (výmenný o., pri kt. sa vymieňajú meny na základe nepriameho tovarového obchodu) angl. fin. obch.
offset
industrial-offset /-das-/ (kompenzácia veľkého objemu, najmä s voj. tovarom) angl. fin. obch.
swap /svop, svap/ (výmenný, pri kt. banka kupuje devízy za iné devízy a súčasne kúpené devízy predáva s odloženou dobou dodania) angl. fin.
hedge /hedž/
hedging /hedžing/
hedžing (o. na krytie rizika zmeny ceny) angl. ekon.
detail /-tajl/ (predaj v drobnom, v malom množstve priamym spotrebiteľom, maloobchod) franc. zastar.
retail /riteil/ (o., predaj v malom, maloobchod) angl. obch.
wholesale /houlseil/ (o., predaj vo veľkom, veľkoobchod) angl. obch.
marketing (obch. a výrobná metóda vychádzajúca z potrieb trhu, odbyt) angl. ekon. porovnaj predajkúpa

spoločník

spoločník 2 (kto má účasť v podnikaní)
partner franc.-angl.
komandista (s. ručiaci za záväzky komanditnej spoločnosti len do výšky svojho vkladu) lat.-franc.
komplementár (s. ručiaci za záväzky komanditnej spoločnosti neobmedzene celým svojím majetkom) lat. obch.

odporca

odporca
opozicionár lat. kniž.
opozičník (o. s opačným názorom, nesúhlasiaci s vládou, vládnucim názorom) lat. zried.
antagonista (nezmieriteľný nepriateľ) gréc. kniž. a odb.
oponent (protivník v diskusii) lat.
antipód (protivník v názore) gréc. kniž.
rival (protivník, sok, súper) lat.-franc.
konkurent (súper v podnikaní, športe a pod.) lat.
duelant (súper v súboji) lat.
challenger /čelindžer/ (vyzývateľ k súboju, súťaži, protivník) angl.
sparingpartner (súper v tréningovom zápase, napr. v boxe a pod.) angl. šport.
disident (o. vládneho, najmä totalitného režimu, burič) lat. polit.
remonštrant (o. podávajúci námietku, protest, rozklad) lat. práv. hist.
xenofób (nepriateľ všetkého cudzieho, cudzincov) gréc. kniž.
slavianofób (nepriateľ Slovanov a všetkého slovanského) rus. + gréc.
slovakofób (nepriateľ Slovenska a všetkého slovenského) vl. m. + gréc.
maďarofób (nepriateľ Maďarska a všetkého maďarského) vl. m. + gréc.
germanofób (nepriateľ Nemecka a všetkého nemeckého) lat. + gréc.
rusofób (nepriateľ Ruska a všetkého ruského) vl. m. + gréc.
frankofób germ. + gréc.
galofób (nepriateľ Francúzska a všetkého francúzskeho) vl. m. + gréc.
anglofób (nepriateľ Anglicka a všetkého anglického) lat. + gréc.
antisemita (nepriateľ Židov) gréc. + vl. m.
negrofób (nepriateľ voči černochom) špan. + gréc.
antimilitarista (o. politiky zbrojenia, prípravy na vojnu) gréc. + lat.
antifašista (o. fašizmu) gréc. + tal. polit.
antinacista (o. nemeckej formy fašizmu) lat.-nem.
antikomunista (o. komunizmu) gréc. + lat.
antifeminista (o. žien a ich uplatnenia vo verejnom živote) gréc. + lat.
antiklerikalista (o. využitia náboženstva na polit. ciele, cirkvi a duchovenstva) gréc.
advocatus diaboli /-ká-/ (formálny o. pri svätorečení v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
altera pars (druhá strana) lat. práv.

družstvo

družstvo 1 (združenie osôb založené na spoločné podnikanie)
kooperatív (d., najmä svojpomocné) lat.
kolchoz (poľnohosp. výrobné d. v bývalom ZSSR) rus.
artel (jedna z foriem d. v bývalom ZSSR) tal.-rus.
konzum (nákupné a spotrebné d.) lat. hovor. zastar.
kibuc (d., poľnohosp. veľkopodnik v Izraeli) hebr.

súťažiť

súťažiť
konkurovať (súperiť v podnikaní, obchode, výrobe, športe a pod.) lat.
rivalizovať (súperiť, pretekať sa) franc.

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
koncepcia
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamitstvo
adamitizmus
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
pauliciánstvo
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitstvo
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
socinianizmus
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitarizmus
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianizmus
ariánstvo
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovizmus
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
protestantizmus lat.
luteránstvo
luterstvo
luteranizmus
kalvinizmus
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
zwinglianizmus
zwingliánstvo /cvi-/
anglikanizmus
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritanizmus
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptizmus
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefizmus
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientizmus lat.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
esejci
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
šiiti
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
suniti
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
izmailovci
izmaeliti
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
muwwahhidún
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsijovia
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnosticizmus
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
cynizmus
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagorizmus
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomizmus
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
brahmanizmus
brahmanstvo
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen
zenbudhizmus
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetizmus
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklekticizmus
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderantizmus
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojovstvo
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredenta
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
bítnici
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technokratizmus
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
artizmus
formalizmus
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dada
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
pop-art
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklekticizmus
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

oprávnenie

oprávnenie
potestas lat.
puvoár franc. hovor.
gebír (oprávnený nárok) nem. hovor. zastar. mať/nemať g.
legitimácia (zmocnenie na úkony al. nároky) lat. kniž. a práv.
legitimita (o. štátnej moci) lat. práv.
kompetencia
kompetentnosť lat.
parketa (právomoc rozhodovať, príslušnosť) franc. hovor. publ.
koncesia (o. na vykonávanie určitej činnosti, napr. živnosti, úradné povolenie) lat.
licencia (povolenie niečo vykonávať, využívať, vyrábať, dovážať a pod.) lat. práv. obch.
autorizácia (oprávňovanie, povolenie, povoľovanie, schválenie, schvaľovanie, poverenie, poverovanie) lat.
exkluzivita (o. na vykonávanie určitej činnosti, najmä v podnikaní) lat.
aprobácia (o. vyučovať na určitom stupni školy na základe skúšok) lat. škol.
venia docendi
venia legendi (o. prednášať, učiť na univerzite) lat. kniž. porovnaj povolenieprávo 1

hlásateľ

hlásateľ 2 (zvestovateľ, šíriteľ)
apoštol (h. myšlienky, učenia, najmä kresťanstva) gréc.-lat.
misionár (h. kresťanstva medzi inovercami, šíriteľ kresťanstva na nových územiach) lat. cirk.
teista (stúpenec filoz.-náb. smeru založeného na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
kacír gréc.-nem.
heretik (h. myšlienok odchylných od oficiálnej kresťanskej viery, bludár) gréc.
mesianista (h. viery v príchod vykupiteľa, kt. zašle boh a kt. prinesie spásu) hebr.-lat. náb.
mystik (h. viery v nadprirodzené sily, nadprirodzený svet) gréc.
pionier (h. nových myšlienok, priekopník) franc. pren.
moralista
moralizátor lat.
mentor (h. prísnych mravov, úzkoprso, prepiato poučujúci z hľadiska mravnosti, mravokárca) vl. m.
reakcionár lat.-franc.
reakčník
konzervatívec (stúpenec odporu proti pokroku, úsilia o obnovu starých pomerov, spiatočník) lat. pejor.
doktrinár (zástanca učenia, sústavy zásad, pravidiel a pod.) lat.
dogmatik gréc.
talmudista (spiatočnícky, nepružný, skostnatený zástanca ustrnulých tvrdení) hebr. pren. pejor. porovnaj puntičkár
irenik (h. mieru, zmierenia) gréc. kniž.
militant (bojový zástanca určitej myšlienky, hnutia) lat. kniž.
militarista (h. zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
rasista (stúpenec teórie o nerovnosti, nadradenosti ľudských plemien) arab.-franc.
ideológ (h. sústavy myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc.
liberalista
liberál (h. smeru presadzujúceho slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
konzervatívec (h. smeru presadzujúceho voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
voluntarista (h. filoz. smeru považujúceho vôľu za základ bytia al. poznania) lat. filoz.
nihilista (h. záporného vzťahu k hodnotám, popierania všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
solipsista (stúpenec názoru uznávajúceho iba existenciu subjektu, vlastného vedomia, vlastného Ja) lat. filoz.
nudista
naturista (h. kultu nahoty) lat.
eurooptimista (h. kladného postoja k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
euroskeptik (h. záporného postoja k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ. porovnaj šíriteľpríslušník
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.