plniť

sáčkovať (p. do vreciek, vreckovať) nem. subšt.

žochovať (p. do širokých veľkých vriec) nem.

fľaškovať (p. do fliaš) nem.

napĺňať

napĺňať 1 (robiť plným)

tankovať (čerpať pohonnú látku do nádrže motora, doplňovať, zásobovať nádrž kvapalným palivom) angl.

sáčkovať (plniť do vreciek, vreckovať) nem. subšt.

žochovať (plniť do širokých veľkých vriec) nem.

fľaškovať (plniť do fliaš) nem.

napĺňať

napĺňať 2 (plniť)

implementovať (dopĺňať, dokončovať, uskutočňovať) lat.

realizovať (vykonávať, uskutočňovať) lat.

vreckovať

sáčkovať (plniť do vreciek) nem. subšt.

povesť

povesť 1 (súhrn názorov o niekom al. niečom)

renomé (dobrá p., dobré meno) franc. kniž.

reputácia (dobrá p., dobré meno, vážnosť, úcta) lat. hovor.

bonita (obchodná p., úveruschopnosť, schopnosť plniť platobné záväzky) lat. ekon.

goodwill /gúdvil/ (dobrá p., dobré meno výrobku, firmy, značky) angl. ekon.

imidž

image /imidž/ (dobrá p., meno výrobku, firmy, názor verejnosti na výrobok, firmu, dojem, predstava o výrobku, firme) angl. ekon. aj pejor.

pád

pád 1 (strata moci, postavenia, významu)

krach (nezdar, neúspech, úpadok; hosp., obchodný, fin. a pod. úpadok) nem. hovor.

bankrot tal.-nem.

krida (hosp., obchodný, fin. a pod. úpadok, neschopnosť podniku plniť záväzky, platiť) lat.-nem. práv. porovnaj úpadok

úpadok

regres

regresia lat. kniž.

dekadencia (ú., najmä kultúrny, lit., spoločenský, mravný, upadanie) lat.

marazmus (telesný a duševný ú. spôsobený vekom, oslabnutie starobou al. pre chorobu, úplná vysilenosť, schátranosť, spustnutosť lek.; mravný, morálny ú. pren.) gréc.

degenerácia (strata al. zoslabenie funkcií, schopností, výkonnosti, vývojový ú.) lat. biol.

degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu, k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšenie, úbytok síl a schopností) lat. lek. aj pren.

degradácia (zníženie, zbavenie hodnoty, postavenia, pokles, znehodnotenie, zosadenie) lat.

demoralizácia (mravný rozklad, rozvrat) lat.-franc.

depravácia (porucha osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

bankrot tal.-nem.

krach nem. hovor.

krida (hosp., obchod., fin. a pod. ú., neschopnosť podniku plniť záväzky, platiť) lat.-nem. práv.

konkurz (súdne konanie spočívajúce vo vyrovnaní záväzkov dlžníka speňažením jeho majetku v dôsledku jeho platobnej neschopnosti, úpadku) lat.

involúcia (zanikanie, obmedzovanie, upadanie) lat.

deruta (pokles, klesnutie) franc.

prípad

prípad 1 (jednotlivý jav)

eventualita (možný p., možnosť) lat.

causa /kauza/

kauza (právny p., súdny spor, súdne konanie) lat.

unikum (jedinečný, ojedinelý, zvláštny p., p. jediný svojho druhu) lat.

antecedencia (predchádzajúci, predošlý p., predpoklad, podmienka) lat. kniž. a odb.

precedens (p. slúžiaci ako príklad, vzor pre podobné prípady, v angloamer. práv. systéme) lat. práv.

casus belli /kazus/ (udalosť, kt. je dôvodom vyhlásenia vojny) lat.

casus foederis /kazus fe-/ (p. zaväzujúci štát plniť záväzky zo zmluvy, najmä vstúpiť do vojny) lat.

ad hoc (na tento p., cieľ, účel) lat. kniž.

in eventum

in casu /ká-/ (v p.) lat. kniž.

in hoc casu /hok ká-/ (v tom p.) lat. kniž.

in casu necessitatis /ká-/ (v p. potreby) lat. kniž.

in casum /ká-/ (pre p.) lat. kniž.

in omnem eventum (pre každý p.) lat.

omni casu /kasu/ (v každom p.) lat. kniž.

in specie (vo zvláštnom p.) lat.

faute de mieux /fót d miö/ (v krajnom prípade, núdzovo) franc. kniž.

neschopnosť

indisponovanosť

indispozícia (dočasná n. zvyčajného výkonu) lat.

inadaptabilita (n. prispôsobiť sa prostrediu) lat. odb.

maladaptácia (n. prispôsobenia) lat. sociol. psych.

inkompetencia (n., nespôsobilosť rozhodovať, neodbornosť) lat.

analfabetizmus

analfabetstvo gréc.

negramotnosť (n. čítať a písať) sl. + gréc.

impotencia

impotentnosť (nemohúcnosť, napr. umelecká) lat. kniž. pren.

invalidita (n. práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.

insolvencia

insolventnosť (n. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

bankrot tal.-nem.

krach nem. hovor.

krida (n. podniku platiť, plniť záväzky, hosp., obch., fin. a pod. úpadok) lat.-nem. práv.

kolaps (zrútenie, zlyhanie) lat.

inhabilita (nespôsobilosť sudcu rozhodovať v prípadoch, keď nie je záruka jeho nestrannosti) lat. práv.

deficiencia (n. vykonávať kňazský úrad) lat. cirk.

hydrofóbia (n. látok zadržiavať vodu, rozpúšťať sa vo vode) gréc. chem.

pojmy z medicíny

afunkcia (n. činnosti) gréc. + lat. lek.

abázia (n. chodiť, n. chôdze) gréc. lek.

akinéza (n. pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

astázia (n. stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

afágia gréc.

aglutícia (n. prehĺtať) lat. lek.

inkontinencia (n. udržať moč, stolicu) lat. lek.

enuréza

anischúria (n. udržať moč, pomočovanie, najmä v noci) gréc. lek.

anopsia (n. vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

dyzopia gréc. zastar.

brachymetropia

hypometropia

myopia (n. ostro vidieť vzdialené predmety, krátkozrakosť) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (n. ostro vidieť blízke predmety, ďalekozrakosť) gréc. lek.

daltonizmus vl. m.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus (n. rozoznávať farby, vrodená farbosleposť) gréc. lek.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc. lek.

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

aglúzia (n. vnímať chuť) gréc. lek.

astereognóza (n. rozoznávať bežné predmety hmatom) gréc. lek.

aprosexia (n. sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia (n. poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. psych.

agnózia (n. chápania) gréc. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. lat. lek.

insomnia (n. spať, chorobná nespavosť) lat. lek.

afónia (n. hovoriť, n. reči) gréc. lek.

rezasténia (n. hovoriť, porucha prejavujúca sa slabosťou hlasu, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

alália (n. vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

dysfémia (n. plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň dysfémie) um. lek.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (zajakavosť) lat. lek. psych.

pselizmus (n. správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (n. tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

dysfázia (n. nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (n. tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (n. usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

anómia (prechodná n. vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

alexia (chorobná n. čítania, n. pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (n. čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná porucha čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

agrafia (porucha schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (porucha schopnosti písania prejavujúca sa písaním nesprávnych slov al. písmen, skomoleninami) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (porucha schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (porucha schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

dyzortografia (porucha sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, n. zvládnuť pravopis) gréc. lek.

gatizmus (n. zachovávať základnú čistotu, hygienu) lat. lek.

impotencia

impotentnosť (n. muža uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia) lat. lek.

infertilita (neschopnosť splodiť al. donosiť) lat. biol.

sterelita

sterilnosť (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, potomstvo, jalovosť) lat. genet.

aspermatizmus (n. vytvárať samčie, mužské výronové pohlavné bunky) gréc. lek. veter.

debilitas vitae /débilitás vité/ (n. života, nespôsobilosť pre život, o novorodencovi) lat. lek.

agalakcia (n. vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.; porovnaj poruchaslepotahluchotanemota a pod.

vychádzať

štartovať (v. z miesta, z kt. sa začínajú preteky) angl.

bankrotovať tal.-nem.

krachovať (vyjsťna mizinu, upadať, upadnúť, dostávať sa, dostať sa do neschopnosti plniť si záväzky) nem. hovor.

jazdec

jazdec 1 (kto jazdí na koni, vedie vozidlo a pod.)

rajtár (j. na koni) nem. zastar.

džokej

jockey /džoki/ (dostihový profesionálny j.) angl. šport.

steepler /stí-/ (j. na prekážkových dostihoch na najmenej 3,2 km) angl. šport.

turfman (j. na konských dostihoch) angl.

fulajtár (predný, vedúci j. na koni) nem. zastar.

kovboj (j. pasúci dobytok, pôvodne v USA) angl.

gaučo (j. pasúci dobytok v latinskoamer. Pampách) špan.

equites /ekvi-/ (jazdci, druhý najmocnejší stav v starom Ríme) lat.

rytier (ťažkoodený j. v stredovekom vojsku, šľachtic, kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti) nem. hist.

harcovník (stredoveký pešiak al. j. určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.

karabinier (vojak ozbrojený krátkou puškou, najmä na koni, 17. – 18. st.) franc.

kyrysník (opancierovaný j.) franc.-nem. hist.

kavalerista (voj. j. na koni) tal.-franc. zastar.

husár (j. v uhorskom vojsku od 15. st; ľahký j. v Európe) srboch.-maď.

dragún (príslušník jazdeckej pechoty al. jazdectva) franc. hist.

švališér (príslušník ľahkej jazdy, do polovice 19. st.) franc. voj. hist.

mušketier (príslušník franc. kráľovskej jazdeckej gardy) franc. hist.

hulán (j. s dlhou kopiou, pôvodne v Poľsku) tur.-poľ.

kozák (vojak z obyvateľov juž. oblastí Ruska chrániaci hranice, najmä j.) tur.-rus.

džigit (kozák dokonale ovládajúci jazdu na koni, odvážny j.) tur.

spahi

sipáhi (j. v tur. osmanskom vojsku) perz. hist.

motocyklista lat. + gréc.

motorkár (j. na jednostopovom dvojkolesovom vozidle) lat. hovor.

tandemista (spolujazdec na bicykli, motocykli pre dvoch j. sediacich za sebou) angl.

cyklista gréc.-franc.

bicyklista lat. + gréc. šport.

velocipedista (športovec jazdiaci na bicykli) lat.-franc. zastar.

roller (športovec jazdiaci na kolieskových korčuliach) angl. šport.

in-liner /inlajner/ (športovec jazdiaci na kolieskových korčuliach s kolieskami v jednom rade) angl. hovor. šport.

skateboardista /skejtbord-/

skejtbordista angl. šport.

skater /skejt-/

skejter (športovec jazdiaci na športovom náčiní v podobe dosky na kolieskach) angl. šport. hovor.

windsurfista

surfista (j. po vodnej hladine na plaváku s plachtou poháňanou vetrom) angl.

skibobista (športovec jazdiaci na vozidle na lyžiach s kormidlom) nór. + angl. šport.

snowboardista /snoubord-/

snoubordista (lyžiar na krátkej širokej lyži) angl. šport.

Výsledky vyhľadávania

plniť

napĺňať

napĺňať

vreckovať

povesť

pád

úpadok

prípad

neschopnosť

vychádzať

jazdec