Výsledky vyhľadávania

pôst

kantry (p. držaný štyrikrát do roka po tri dni) lat. cirk.
sijám (p. moslimov v mesiaci ramadáne po 30 dní, jedna z piatich základných povinností islamu) arab.
uráza (prísny p.) arab. porovnaj striedmosť

rok

annus lat. kniž.
annus civilis (občiansky r.) lat. kniž.
anno (roku) lat. kniž.
anno Domini [A. D.] (roku Pána) lat. cirk.
hoc anno /hok/ (v tomto roku) lat.
anno currente [a. c.] /ku-/
anni praesentis [a. p.] /prézen-/
huius anni [h. a.] /hvi-/ (tohto roku, bežného roku) lat. kniž.
eiusdem anni (toho istého roku) lat.
anni praetereti [a. p.] /pré-/ (minulého roku, minulý r.) lat. kniž.
anni futuri [a. f.] (budúceho roku, budúci r.) lat. kniž.
anno orbis konditi (roku po stvorení sveta) lat. kniž.
post urbem conditam [p. u. c.] /ko-/ lat.
ab urbe condita [a. u. c.] /ko-/ (roku po založení mesta, t.j. Ríma, 753 pr. n. l.) lat.
anno ante Christum (natum) [a. a. Chr. (n.)]
anno Christi [A. Chr.] lat. kniž.
ante Christum (natum) [a. Chr. (n.)] (v roku pred Kristom, pred naším letopočtom)
anno post Christum (natum) [a. p. Chr. (n.)]
post Christum (natum) [p. C./Chr. (n.)] (roku po Kristovi, nášho letopočtu) lat.
pro anno [p. a.] (pre r., na r., za r., ročne) lat.
intra annum (v priebehu r., počas r.) lat.
sine anno [s.a.] (bez udania roku, letopočtu, napr. vydania) lat. kniž.
ad multos annos /-tós -nós/ (želanie pri prípitku, aby si dlho žil, <i>na dlhé roky</i>) lat. porovnaj letopočet

smrť

mors lat.
necro- /nekro/
nekro- gréc. v zlož. sl.
thanato- /ta-/
-thanasia /tanázia/
-tanázia gréc. v zlož. sl.
exitus (koniec života, úmrtie, skon) lat. lek.
martýrstvo (mučenícka s. pre vieru, mučenícke utrpenie, mučeníctvo) gréc.-lat.
eutanázia (usmrtenie, najmä nevyliečiteľne chorého človeka, na jeho žiadosť al. zo súcitu, z hľadiska práva vražda) gréc. lek.
sufokácia (s. spôsobená udusením, zadusením) lat. lek.
strangulácia (zaškrtenie, obesenie, zahrdúsenie) lat.
ante finem (pred s.) lat. kniž.
sub finem /fí-/ (krátko pred koncom, pred s.) lat. lek.
in extremis lat. lek.
ante mortem (krátko pred s.) lat. kniž.
post mortem [p.m.]
post obitum (po s.) lat.
per obitum (úmrtím) lat. kniž.
memento mori (pamätaj na s.) lat. porovnaj usmrtenievražda

neskoro

post factum /fak-/ (oneskorene) lat. kniž.

list

list 1 (písomná správa)
letter angl. polygr.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
expres (rýchly l., súrna zásielka) lat.
rekomando (doporučená zásielka) franc. pošt. hovor.
poste restante (poštová zásielka, kt. si adresát vyzdvihne na pošte) franc.
par avion franc.
by airmail /baj ermejl/ angl. pošt.
air mail /ér mejl/ (zásielka leteckou poštou) angl.
parcel (malá zásielka, najmä so vzorkami, prepravovaná za minimálny poplatok vo vyhradených komorách lodí) franc.
aerogram (l. na tenkom zloženom papieri, letecky prepravovaný) gréc. pošt.
anonym (nepodpísaný l.) gréc.
memorandum (diplomatický l. s opisom udalostí, so stanoviskom a pod.) lat. dipl.
líbesbríf (ľúbostný l.) nem. hovor. expr.
heroida (fingovaný ľúbostný básnický l.) gréc. lit.
epištola (básnický, umelecký l., dielo adresované určitému okruhu čitateľov; l. apoštola k veriacim, spis Nového zákona cirk.) gréc. lit.

zásielka

pošta (súhrn poštových zásielok) tal.
rekomando (doporučená z.) franc. pošt. hovor.
poste restante (posielanie poštovej zásielky, kt. si adresát vyzdvihne na pošte) franc. porovnaj listbalík

posielanie

poste restante (p. poštovej zásielky, kt. si adresát vyzdvihne na pošte) franc. porovnaj zásielka

stanovište

štand nem. hovor. zastar.
flek nem. hovor.
pľac nem. hovor.
topo- (vymedzený priestor) gréc. v zlož. sl.
post (s. stráže; s. všeobecne) lat.-nem. kniž.
checkpoint /čekpojnt/ (kontrolné s. na hraničných priechodoch) angl.
biotop gréc. biol.
habitat (prírodné s., bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, životný priestor) gréc. biol. porovnaj priestor

postavenie

postavenie 3 ((spoločenská) úloha, úloha v určitom celku)
rola franc.
funkcia (hodnosť spojená s povinnosťou, činnosťou) lat.
pozícia lat.
status (p. v spoločnosti, spoločenský stav, úloha) lat. sociol.
rang (služobné, hodnostné, spoločenské p.) franc.-nem. hovor.
status (p. osoby al. organizácie určené súhrnom práv a povinností) lat. práv.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
dignita (významné, čestné p.) lat.
dominancia (výsadné p. voči iným jedincom skupiny) lat.
hegemónia (vedúce p. vrstvy, strany, štátu, prvenstvo) gréc.
priorita (prvé miesto, časová prednosť, prvenstvo) lat. kniž.
monopol (výhradné al. rozhodujúce p.) gréc.-franc. ekon.
primát (vedúce, prvé miesto, prvenstvo, prevaha z hľadiska významnosti) lat.
prím (vedúce p., prednosť) lat. pren. hrať p.
špica (významné, vedúce p.) nem. hovor.
askripcia (dosiahnutie vyššieho p. na základe príslušnosti k privilegovanej spoločenskej skupine) lat. hist.
maternát (rozhodujúce p. matky v rodine) lat. kniž.
paternát (rozhodujúce p. otca v rodine) lat. kniž.
trafika (výnosná f., úrad) arab.-nem. expr. porovnaj hodnosť

miesto

miesto 1 (vymedzený priestor)
post lat.-nem. kniž.
locus /-kus/ lat. lek.
flek nem. hovor.
pľac nem. hovor.
štand nem. hovor. zastar.
-topia gréc. v zlož. sl.
in loco /-ko/
loco /-ko/ (na m., v m., tu) lat. kniž.
in situ (na m., na tvári m., na svojom vlastnom m.; na pôvodnom m.) lat. kniž.
hoc loco /hok -ko/ (na tomto m.) lat. kniž.
eodem (na tom istom m.) lat. práv.
ibidem (na tom istom, rovnakom m., najmä v texte, tamtiež, tamže) lat. kniž.
huius loci /hvi-/ (na tomto m.) lat.
passim (na rôznych m., rôzne, pri citovaní v texte) lat. kniž.
ab hinc /hink/ (smerom preč od tohto m., odtiaľ) lat. kniž.
sine loco [s. l.] /-ko/ (bez m., bez udania m., napr. vydania) lat. kniž. porovnaj priestor

hodnosť

grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 28. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.