Výsledky vyhľadávania

najvyšší

maximálny lat.

maxi- (najdlhší, najväčší) lat. v zlož. sl.

super- lat. v zlož. sl.

supra- (vyšší, nadradený, naj-) lat. v zlož. sl. porovnaj vrcholný

úradník

funkcionár (ú. s určitou hodnosťou, funkciou) slang.

byrokrat franc. + gréc.

úradný šimeľ (nepružný ú. lipnúci na úradných predpisoch) lat.-nem. hovor.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky ú., pôvodne za socializmu, ú. výkonného administratívneho úradu al. polit. strany) lat. polit. slang. aj pejor.

guvernér (vysoký správny ú.) franc.

notár (ú. štátnej správy v minulosti) lat. hist.

korešpondent (ú. vybavujúci bežné listy) lat.

registrátor (ú., kt. niečo zapisuje do zoznamu, zaznamenáva) lat.

ingrosátor (ú. vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.

cenzor (ú. vykonávajúci dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.

oficiant (nižší pomocný ú.) lat. zastar.

solicitátor (advokátsky ú.) lať. práv. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradnícka hodnosť v súdnej službe, prísediaci na súde) lať. práv. zastar.

oficiál (nižší správny al. súdny ú.) lat. hist.

aktuár (nižší správny ú., súdny pisár, zapisovateľ) lat. zastar.

auskultant (nižší súdny ú., právnik v prípravnej sudcovskej službe) lat. hist.

amanuensis /-zi-/ (nižší súdny al. knižničný ú.) lat. zastar.

kancelista (nižší kancelársky ú., uchádzač) lat. zastar.

akcesista (nižší kancelársky ú., čakateľ, uchádzač) lat. hist.

koncipient (uchádzač advokátstva al. notárstva) lat.

referendár (právny ú. s rozličnou hodnosťou) lat. hist.

coroner /ko-/ (právny ú. vyšetrujúci príčiny smrti v prípade neprirodzenej smrti, obhliadač mŕtvol) angl.

exspektant (uchádzač, čakateľ na úrad, najmä banský) lat. hist.

adjunkt (pomocný ú.) lat. zastar.

recepčný (ú. v hotelovej prijímacej kancelárii) lat.

feršter (ú. lesnej správy, polesný) nem. zastar.

revírnik (ú. lesnej správy, vedúci polesia, lesník) franc.-nem.

ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny ú. obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný činiteľ poverený parlamentom) švéd. práv.

titulár (vedúci ú. zastupiteľského úradu, napr. veľvyslanec) lat. dipl.

atašé (dipl. ú. na zastupiteľskom úrade ako odborník na určitú oblasť, nižšia diplomatická hodnosť, pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

konzul (zástupca štátu vo veľkých mestách iného štátu, poverený ochranou najmä hosp. a práv. záujmov, dipl. úradník, kt. nie je členom dipl. zboru) lat.

pedel (nižší ú. na vysokej škole sprevádzajúci hodnostára školy pri slávnostných príležitostiach) lat.

disponent (ú. oprávnený uzavierať obchody, ale bez oprávnenia podpisovať zmenky, zastupovať podnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec, zástupca riaditeľa al. majiteľa) lat.

protonár (pápežský ú.) gréc. + lat. cirk.

eurokrat (ú. v ústredných orgánoch Európskej únie) vl.m. + gréc. pejor.

komisár (ú. al. dôstojník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.

archón

archont (jeden z deviatich najvyšších úradníkov v starovekých. Aténach) gréc. hist.

stratég (vysoký ú. v starom Grécku) gréc. hist.

prytan (najvyšší ú. v niektorých obciach starého Grécka) gréc. hist.

efor (jeden z piatich najvyšších volených úradníkov v starovekej Sparte) gréc. hist.

diktátor (mimoriadne menovaný ú. so zvrchovanou mocou za rím. republiky) lat.

tribún (jeden z dvoch, neskôr deviatich úradníkov v starom Ríme, chrániaci práva plebejcov) lat. hist.

edil (jeden z dvoch vysokých úradníkov v starom Ríme) lat. hist.

duovir

duumvir (jeden z dvoch úradníkov zastávajúcich spoločný úrad v starom Ríme) lat. hist.

kvestor (ú. spravujúci štátnu pokladňu a pokladne provincií v starom Ríme) lat.

kvestor (súdny ú. vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov v starom Ríme) lat.

konzul lat.

hypatos (najvyšší ú. s voj. a súdnou právomocou v starom Ríme) gréc.

prokonzul (konzul, správca provincie) lat. hist.

prokurátor (cisársky ú. v starom Ríme) lat. hist.

prétor (najvyšší štátny al. súdny ú., hodnostár v starom Ríme,) lat. hist.

prefekt (vysoký správny ú. v starom Ríme) lat. hist.

cenzor (vysoký štátny ú. v starom Ríme vykonávajúci sčítanie ľudu a majetkový odhad) lat.

comes /ko-/ (vyšší ú. so súdnou právomocou, správca územia v starom Ríme) lat.

suffeta (jeden z dvoch najvyšších úradníkov v starovekom Kartágu, volený každoročne na ľudovom zhromaždení) semit. hist.

eparcha (vysoký správny ú. v byzantskej ríši menovaný cisárom a podriadený cisárovi) gréc.

fojt (stredoveký súdny ú. vykonávajúci súdnu právomoc v zastúpení vrchnosti) nem. hist.

syndik

syndikus (ú. vybavujúci práv. agendu mesta al. inštitúcie) gréc.-lat.

palatín (najvyšší kráľovský ú. vo feudálnom Uhorsku, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska) lat. hist.

išpán maď. hist.

župan (najvyšší kráľovský ú. na čele územného správneho a súdneho obvodu v Uhorsku, správca župy, stolice, kraja) lat.

hajtman (ú. stojaci na čele správneho, okresného, krajinského úradu v čes. krajinách za Rakúska) nem. hist.

regent (vrchný ú. spravujúci niekoľko panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.

justiciár (ú. na veľkostatku so súdnou právomocou, 17. – 18. st.) lat. hist.

taverník (vysoký kráľovský úradník, hodnostár v Uhorsku, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

maršalek (vysoký dvorný ú.) germ. hist.

komorník (vysoký kráľovský ú. poverený starostlivosťou o obydlie a poklad, neskôr ako čestný titul, Nemecko a Rakúsko) gréc.-lat.

tribún (mestský ú. v stredoveku) lat. hist.

bayle

bailli /baji/ (vysoký stredoveký ú. v západnej Európe) lat.-franc. hist.

corregidor /korechi-/ (ú. obhajujúci záujmy panovníka v špan. mestách al. kolóniách) špan.

oidor (ú. zastupujúci záujmy kráľa v Kastílii, od 14. st. v špan. kolóniách v Amerike) špan. hist.

penzionár (ú. zastupujúci miestodržiteľa v holandských provinciách, 15. – 18. st.) lat. hist.

prokurátor (najvyšší vládny ú. v stredovekých Benátkach) lat. práv.

comes palatinus /ko- palatýnus/ (vyšší ú., správca panovníckeho dvora v merovejskej ríši) lat.

voyer /voaje/ (franc. kráľovský ú. poverený údržbou ciest a kontrolu verejného poriadku) franc. hist.

intendant (správny ú. zastupujúci záujmy kráľa v provincii, Francúzsko, 17. a 18. st.) franc. hist.

konzul (najvyšší štátny ú., Francúzsko, 1799 – 1804) lat.

adelantado (ú. v stredovekom Španielsku, správca a veliteľ pohraničného územia dobytého pri reconquiste) špan. hist.

podesta (výkonný a súdny ú., Taliansko, 12. – 16. st.) tal.

ajan (ú. spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

ámil (správny ú. v kalifáte, arab. správnej jednotke, správca okresu) arab. hist.

beg

bej (nižší moslimský ú.) tur.

nahib (nižší moslimský samosprávny ú.) tur.

efendi (titul tur. ú., kňaza a učenca) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho ú. al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

diak (vysoký štátny ú. v starom Rusku) gréc.-rus.

esquire /eskvajr/ (titul vyššieho ú., starostu mesta, sudcu a pod. vo Veľkej Británii) angl.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

gaulajter (najvyšší župný ú. v nacistickom Nemecku) nem.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov) kečuánčina

šerif (vedúci ú. bezpečnostnej služby v USA) angl. porovnaj správca 1

hodnostár

funkcionár lat.

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.

cirkevní hodnostári

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.

protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

diakon gréc.-lat.

jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.

familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.

abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.

dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

imám (titul hlavy šíitov) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený

iní hodnostári

rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.

dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.

Spectabilis

Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.

potentát

potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.

pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.

notábel franc. zastar.

notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.

dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.

prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.

majordóm

majordómus lat. hist.

senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.

taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

hypatos (h. v Byzancii) gréc.

čorbadši (voj. tur. h.) tur.

beg

bej (nižší islamský h.) tur.

ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.

paša

baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.

vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

kňaz

farár nem. hovor.

fráter lat. hanl.

pop gréc.-nem. pejor.

teurgus gréc.

farár nem.

parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.

celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.

primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.

manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.

presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.

dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.

prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.

diakon gréc.-lat.

klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

biskup gréc. cirk.

ordinár lat. cirk.

prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.

metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.

sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.

biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.

episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.

prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.

exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.

kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.

kardinál in pectore /pek-/ lat.

kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.

sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.

abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.

kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.

koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.

kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.

scholastik

scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.

oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.

páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.

špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.

neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.

pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.

senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.

vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.

deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.

glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.

reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.

padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

beneficián

beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)

lat. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.

archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.

papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.

prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.

plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.

votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.

kurát lat.-nem.

feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.

pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.

protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.

rabín hebr. cirk.

rabbi

rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.

saddik (chasidský rabín) hebr. náb.

hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.

mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

bonz (budhistický k.) jap.

brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

mág (k. v starovekej Perzii) perz.

horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.

hierofant (najvyšší k.) gréc.

bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.

pontifex

pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.

augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.

flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.

haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.

druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.

vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.

žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.

šľachtic

šľachtic nem.

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.

gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.

barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.

bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.

kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.

rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.

markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.

džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.

magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.

predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.

familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.

armalista

armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.

comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.

bojar (najvyšší rus. š.) rus.

vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.

eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.

fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.

lord angl.

peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.

mylord (oslovenie lorda) angl.

lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.

vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.

baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.

earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.

sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.

pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.

grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.

comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.

dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.

firšt (knieža) nem. hovor. zastar.

junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.

freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.

ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.

jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.

nobil /nó-/

nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.

grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.

caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.

kaballero

caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.

hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.

fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.

don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

boil

bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.

nojan

nojon (mongol. š.) mongol. hist.

gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.

kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.

samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.

vazal kelt.-franc.

lénnik nem. hist.

man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.

páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.

predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

boh

teo- gréc. v zlož. sl.

divinita (b., božstvo) lat. teol.

in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.

trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.

lord (b. v angl. prostredí) angl.

panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.

Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.

Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.

deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.

avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit

inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.

podľa krajín a náboženstiev

egyptskí bohovia

Serápis

Sarápis

Amón (b. slnka)

Hór (najstarší b. slnka a svetla)

Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)

Oziris

Osiris

Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)

etruskí a rímski bohovia

Saturn

Saturnus (etrucký otec bohov)

germánski bohovia

Asovia (prvá skupina bohov)

Odin

Wodan

Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)

Thor

Donar (b. hromu a dažďa)

Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)

Loki

Baldr

Frigga (bohovia prvej skupiny)

Vanovia (druhá skupina bohov)

Njörd

Freyr

Freya (bohovia druhej skupiny)

grécki bohovia

Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.

Chronos

Kronos (zosobnenie času, otec bohov)

Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)

Poseidon (b. mora)

Áres (b. vojny)

Bakchus

Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.

Helios (b. Slnka)

Eros (b. lásky) gréc.

Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)

Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)

Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)

Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva)

Hymen

Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)

Priapos (b. plodnosti)

Erebos gréc.

Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.

Morfeus (b. snov)

Hypnos (b. spánku)

Aiolos

Aiolus (b. vetrov)

Néreus (b. mora a veštenia)

Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)

Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)

hinduistickí bohovia

Trimurti (trojjediný b.) sanskrit

Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)

Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.

Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.

Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.

Rímski bohovia

Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)

Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.

Neptún (b. mora a riek)

Pluto

Plutón (b. podsvetia)

Amor

Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.

Merkúr (b. obchodu a zisku)

Vulkán (b. ohňa a kováčstva)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva) gréc.

Faun (b. plodnosti a dobytka)

Ianus /já-/

Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)

lár (domáce ochranné božstvo) lat.

génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.

genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.

Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit

Ormuzd perz.

Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)

Ahriman perz.

Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)

Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)

Eliáš

Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)

El (semitský b.)

Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)

Elohim (b. v Starom zákone) hebr.

Jahve

Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.

Alláh

Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)

manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.

El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)

zombie

zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

vrcholný

akr-

akro- (vrchný, najvyšší) gréc. v zlož. sl.

maximálny lat.

maxi- (najväčší, najdlhší, najvyšší) lat. v zlož. sl.

rekordný (najlepší, mimoriadny, najmä o športovom výkone) lat.-angl.

olympský (o umeleckom diele a pod.) vl. m. pren. kniž.

kulminačný (vrcholový, najvyšší) lat.

top (vynikajúci, významný, prvotriedny, popredný) angl.

top- (vynikajúci, významný, prvotriedny, popredný) angl. v zlož. sl.

geniálny (vynikajúci, výnimočný) lat.

elatívny (o najvyššom stupni prídavných mien a prísloviek) lat. lingv. porovnaj veľkývýborný

vysoký

macro- /mak-/

makro- gréc. v zlož. sl.

maximálny lat.

maxi- (najväčší, najdlhší, najvyšší) lat. v zlož. sl.

super-

supra- (najvyšší, vyšší, nadradený, naj-) lat. v zlož. sl.

horentný lat. kniž.

horibilný (mimoriadne v., obrovský, úžasný) lat. kniž. h. množstvo, suma porovnaj veľký

súd

súd 1 (orgán na uplatňovanie a ochranu práv. noriem; zbor sudcov)

richta nem. hist.

senát (zbor sudcov) lat. práv.

tribunál (súdna rada, súdny dvor) lat. kniž. a práv.

inštancia (s. určitého stupňa) lat.

heliaja

heliaia (najvyšší ľudový s. v starogréc. Aténach) gréc. hist.

dikastérium (súdny dvor v starom Grécku) gréc.-lat.

centumviri (súkromnoprávny s. v starom Ríme, sto mužov) lat.

féma (stredoveký kráľovský tajný hrdelný s. v nem. Vestfálsku) nem. hist.

sedria (župnýs. vo feudálnom Uhorsku) lat. hist.

tabula (najvyšší uhorský s.) lat. hist.

auditoriát (voj. s. v rak.-uhor. armáde) lat. hist.

dikastérium (krajinský súdny úrad) gréc.-lat. zastar.

in foro (pred s.) lat. kniž.

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.

monarcha gréc.

dynasta (panovník) gréc. kniž.

cézar (neobmedzený v.) vl. m.

cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.

imperátor (zvrchovaný cisár) lat.

suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.

diktátor

absolutista lat.

autokrat

despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.

tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.

suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.

rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.

džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.

faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.

nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.

tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.

rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.

báťuška (ľudové označenie cára) rus.

gosudar

hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.

hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.

lord (v. v angl. prostredí) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

širvánšach

širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.

kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.

radža

maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.

kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?

neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.

rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.

Lucifer lat.

Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.

satan

satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

hodnosť

dištinkcia lat.

grádus lat. zastar.

ordo lat. kniž. a odb.

rang franc.-nem. hovor.

titul lat.

predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.

funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.

prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.

post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.

mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.

dignita (významné, čestné postavenie) lat.

pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.

akademické, vedecké a pedagogické hodnosti

profesor lat.

profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.

bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.

bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.

inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.

doktor

doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom) lat.

JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)

magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.

master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.

bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.

licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.

magister lat.

majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.

docent lat.

docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.

profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.

ordinár

ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.

honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.

magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.

svetské, panovnícke hodnosti

majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.

maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.

prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.

excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.

komandér

komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.

archón

archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.

cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.

dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.

infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.

mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

baša

paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

singh (titul príslušníkov sikhov, lev, za menom) sanskrit-hind.

lulla

molla

mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.

mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.

cirkevné hodnosti

dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

diakonát gréc.-lat.

jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

hadždž arab.

hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.

háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

imám (titul hlavy šiitov) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.

mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit

pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.

diplomatické hodnosti

atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec

vojenské hodnosti

šarža franc. hovor.

dôstojnícke hodnosti

lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.

komandér

komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.

kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.

ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.

asaul

esaul

jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.

major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.

oberst nem. zastar. voj. slang.

oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.

kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.

generál (jedna z najvyšších h.) lat.

divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.

gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.

obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.

maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.

feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.

generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.

kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.

kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.

midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.

mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.

komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.

fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.

korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.

kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.

viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.

admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.

kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.

bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.

hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.

obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.

gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.

práporčícke hodnosti

rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.

rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.

čauš (rotmajster, tur. h.) tur.

poddôstojnícke hodnosti

frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.

kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.

seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.

šikovateľ

feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.

mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ

úradnícke hodnosti

revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1

iné hodnosti

inšpektor (policajná h.) lat.

superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.

seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 80. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.