Výsledky vyhľadávania

kovový

metalický gréc. kniž. a odb.
metalo- gréc. v zlož. sl.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santir (arab. n.) arab.
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

pás

pás 1 (dlhý úzky pruh nejakého materiálu)
štráf (pruh) nem. hovor.
léga (ozdobný pruh, záhyb al. obruba na okraji al. ploche látky) nem. krajč.
šál (p. látky používaný ako prikrývka krku, hlavy al. pliec) perz.-angl.
shawl /šál/ (jemný vzorkovaný orient. šál) perz.-angl.
boa (dlhý úzky šál z kožušiny al. pštrosích pier) lat.
mantila (čipkový šál zahaľujúci hlavu a prsia, v špan. národnom kroji) špan.
štóla (dlhý široký p. z látky al. kožušiny nosený okolo pliec, súčasť ženského oblečenia; dlhý úzky p. z látky, súčasť odevu katolíckeho kňaza pri niektorých obradoch cirk.) lat.
prámik (ozdobná netkaná plochá šnúra) nem.
volán franc.
garnír (naberaný al. skladaný pásik látky na ozdobovanie šiat) franc.-nem. krajč.
žabó (naberaná, zriasená ozdoba šiat, košieľ, blúzok pri krku) franc.
sárí (ind. vrchný odev, p. bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.
poncho /pončo/ (odev juhoamer. andských Indiánov, p. tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.
serapa (mexický odev, šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.
sarong (odev v juhovýchodnej Ázii zo zošitého p. látky nazberaného okolo bokov) indonéz.
lampas (p. na vonkajších švíkoch nohavíc, najmä na unifome) franc.
dragún (p. na chrbte, vzadu na kabáte) franc. krajč.
šerpa (širší pruh ozdobnej tkaniny, stuha, okolo p. al. ramien dámskych šiat al. upevnená šikmo cez prsia ako odznak hodnosti) franc.-nem.
epoleta (pásik látky na pleciach rovnošaty s označením hodnosti, náplecník) franc. voj.
paspulka (úzky p. látky, stuha, pruh na obrubovanie, zdobenie) franc.
pleréza (smútočná páska na odeve) franc.
bandaliér (p. na zavesenie zbrane, bubna a pod., od ramena cez pás na opačný bok, široký kožený remeň) franc. voj. zastar.
trak (p. pevnej tkaniny na upevnenie, popruh) nem. hovor.
gurtňa (popruh na prenášanie ťažkých predmetov, najmä nábytku pri sťahovaní) nem. hovor. subšt.
lonž (zabezpečovacie lano, popruh používaný pri výcviku al. vystúpení artistov vo výškach) franc.
ženilka (úzky oblý p. tkaniny, najmä s vlasom, na tkanie kobercov, šatiek a pod.) franc. text.
kasket (dva prekrížené kovové p. na kyrysníckom, jazdeckom klobúku od 17. st.) franc.
manipul (široký ozdobný p. cez ľavé rameno, súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.
škapuliar (široký p. látky s otvorom na hlavu, časť mníšskeho rúcha splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.
epitrachélion (dva dlhé p. hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu, súčasť odevu byzantského kňaza) gréc. cirk.
orarión (p. látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.
pálium (biely vlnený pruh so šiestimi čiernymi krížikmi nosený cez plecia a vybiehajúci vpredu i vzadu, symbol patriarchov a arcibiskupov) lat. cirk.
ráf (kruhový kovový p. na sťahovanie al. upevňovanie, obruč na kolese) nem. hovor.
planžeta (tenký kovový pásik) franc. tech.
fólia (tenký ohybný plát z rôznych materiálov, blana, list) lat.
lamela (tenký pásik, doštička, pliešok, najmä pohyblivý, používaný v tech. zariadeniach) franc. tech.
strip (kovový p. vyrobený valcovaním, kovový polovýrobok) angl. hut.
linka (p. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.
transparent (p. látky, papiera a pod. s nápisom, heslom, obrazom na nosenie v sprievode) lat.
kapitálik (pásik, kt. sa vlepuje na horný a dolný okraj chrbta knihy) lat. polygr.
banderola (páska na novinách, cigarách a pod.) tal.
lameta (pásik staniolu ako ozdoba na vianočný stromček) lat.-tal.
film (priehľadný ohybný p. s vrstvou citlivou na svetlo používaný na fotografovanie a pod.) angl.
diafilm (film obsahujúci rad diapozitívov na určitú tému, rad, súbor diapozitívov) gréc. + angl.
mikrofilm (film zachytávajúci texty a pod. v zmenšenej mierke) gréc. + angl. fot.
mikrofiš (film so záznamom viacerých mikrofilmov) gréc. + franc. fot. porovnaj stuhašatka

plát

plech nem.
bľach (tenký ohybný kovový p.) nem. hovor.
bimetál (plech zložený z dvoch vrstiev, dvojkov) lat. + gréc. tech.
trimetal (plech zhotovený zvalcovaním troch rozličných vrstiev) gréc. tech.
fólia (tenký ohybný p. z rôznych materiálov, blana, pás, list) lat.
staniol (cínová al. hliníková fólia na balenie) lat.
alobal (hliníková fólia na balenie potravín) lat. + slov.
igelit (plastická nepremokavá fólia vyrábaná z polyvinylchloridu) nem. vl. m.
mikrotén (plastická fólia použ. na balenie, najmä potravín) gréc.
celofán (priehľadná obalová fólia vyrábaná z celulózy) lat. + gréc.
mylar (ľahká tenká nepriedušná izolačná fólia na balóny) um. odb.
žiletka (tenký ostrý kovový p. do holiacho prístroja, holiaci nožík, čepieľka) vl. m.
blancier (ozdobný pliešok na opasku a pod.) nem. zastar.
fliter (trblietavý lesklý farebný pliešok na ozdobu šiat) nem.
lamela (tenká doštička, najmä pohyblivá, používaná v tech. zariadeniach, pliešok, pásik) fanc. tech. porovnaj plátokdoštička 1

kotúč

šajba nem. slang.
terč (predmet kruhového, kotúčového tvaru) román.-nem.
disk (predmet kruhového, kotúčového tvaru; plochý k. na hádzanie, šport. náčinie) gréc.
rola (zvitok) nem. hovor.
excenter (k. nasadený výstredne na hnaciu os na premieňanie otáčavého pohybu na krátke postupné pohyby, výstredník) lat. tech.
disketa gréc.-angl.
floppy-disk (pružný magnetický k. v pevnom plastovom obale na záznam a spracovanie dát počítačom) angl. + gréc. výp. tech.
puk (tvrdý plochý k. používaný pri ľadovom hokeji) angl. šport.
činel (kovový k., neladený bicí hud. nástroj) tal.
faléra (kovový ozdobený k. na konskom postroji) gréc. hist.
jojo (hra v podobe dvojitého k. s povrázkom uprostred, ktorý sa navíja a odvíja na oske pri hraní) jap.

odpad

makulatúra (odpadový papier, potlačený al. popísaný) lat.
strazza /-cca/ (o. pri tkaní, súkaní prírodného hodvábu) tal. text.
tibet (rozvláknený o. z vlnených česaných tkanív) vl. m. text.
šrot (kovový o. ako surovina pri výrobe ocele) nem. hut.
špona (kovový o. pri sústružení a pod., kovovová trieska) nem. tech. slang.
luter (vodný o. vznikajúci po oddestilovaní alkoholu zo surového liehu) nem. chem.
exkrement (o. z organizmu, nestrávený zvyšok potravy, výlučok, výkal, stolica, hovno, moč) lat. biol. lek.

ochrana

ochrana 2 (prostriedok na chránenie)
refúgium lat. kniž. a odb.
egida gréc. pren. kniž.
in custodia legis /kus-/ (pod o. zákona) lat. práv.
protektorát (záštita) lat. zastar.
protektorstvo (podpora zo strany vplyvnej osoby, priazeň, uprednostňovanie, zvýhodnenie) lat.
patrocínium (opatrovníctvo poskytované majetnými ľuďmi, vlastníkmi pôdy, chudobným spoluobčanom, roľníkom, v Rímskej ríši) lat. hist.
patronát lat.
patrónstvo lat. kniž.
tútorstvo (záštita, podpora) lat. aj pejor.
palladium (posvätný predmet chrániaca mesto al. krajinu, posvätná o., záštita) gréc.-lat. kniž.
pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.
kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.
pektorál (pancier chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.
blindáž (úkryt pred streľbou) franc. voj. zastar.
agrafa (drôtená o. na zabezpečenie zátky vo fľaši šumivého vína) franc.
prostriedok proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia lat. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (prostriedok proti počatiu a nákaze, o. na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
pesar (o. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
antigest (hormonálny antikoncepčný prostriedok proti počatiu) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (prostroedok proti počatiu užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc.+lat. porovnaj kryt 1

brnenie

pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt najmä hornej časti trupu) tal.-nem. hist.
kyrys (b. chrániace hruď, niekedy aj chrbát, z kovu) franc.-nem. hist.
pektorál (b. chrániace iba plecia a časť hrude) lat. hist.
brigantína (ľahké b., ochranný odev z dvoch vrstiev látky, medzi kt. sú všité kovové pliešky, 15. – 16. st., stredná Európa) tal. hist.

úbor

habit lat.
garderóba (šatník, šatstvo) franc. hovor. zastar.
konfekcia (odev, šatstvo, oblečenie vyrobené hromadne v normovaných veľkostiach) franc.
paráda (nápadne pekný, ozdobný, slávnostný, sviatočný ú.) špan. hovor.
gala (slávnostný, sviatočný ú.) arab.-špan.
outfit /aut-/ (vhodný odev, šaty) angl.
randy (roztrhané šaty) maď. expr.
maškaráda (nevhodný, smiešny, nápadný ú.) tal.-franc. pejor.
kostým (dobový div. al. maškarný ú.) tal.-franc.
domino (maškarný ú. s kapucňou, pôvodne čierno-biely) rom.
kvádro franc. slang.
mundúr špan.-nem. expr.
ancúg (pánsky oblek, šaty) nem. hovor. zastar.
smoking (pánsky spoločenský ú., najmä čierny s lesklými chlopňami na saku) angl.
frak (pánsky slávnostný čierny oblek zložený z kabáta vpredu vykrojeného a vzadu predĺženého, nohavíc, bielej vesty, bielej viazanky a cylindra) angl.-franc.
žaket (pánsky slávnostný ú. zložený z tmavého kabáta s polami, tmavých pásikovaných nohavíc a svetlosivej vesty) franc.
čamara (pánsky spoločenský oblek so slučkovým zapínaním kabáta) rom.-poľ.
vesta (horná časť mužského odevu bez rukávov, nosená pod sakom) franc.-angl.
toaleta (dámsky spoločenský, slávnostný večerný ú.) franc.
róba (dámske slávnostné večerné šaty) franc.
koktailky (dámske polovečerné šaty) angl.
kostým (dámsky ú. zložený z kabátika, sukne al. nohavíc) tal.-franc.
komplet (dámsky ú. zložený zo sukne a saka z rovnakej látky) lat.-franc.
žemper (pletená voľná dlhá podkasaná dámska blúzka) franc.-angl.
trikot (horná, najmä spodná, ľahká pletená priliehavá časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu; priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela; tielko) franc. franc.
top (vrchný horný úbor obliekaný na tielko, tričko a pod.) angl.
skampolo (vrchný pleteninový šport. úbor) tal. text.
dres (šport. ú. jednotný pre klub al. družstvo) angl.
indoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do telocvične a pod.) angl.
outdoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do prírody a pod.) angl.
kimono (závodný šport. ú. v džude a karate) jap.
vesta (krátky kabátik, najmä pletený) franc.-angl.
lajblík (krátka ženská vesta, živôtik) nem. hovor.
bruclek (vyšívaná ženská vesta, najmä ako súčasť kroja, kožuštek) nem. hovor.
kordula (vesta, živôtik ľudového kroja) lat. nár.
bolerko (krátka ženská vpredu otvorená vesta) špan.
sveter (pletená al. háčkovaná horná vrchná časť odevu s rukávmi) angl.
pulóver (horná vrchná časť odevu s rukávmi a otvorom na prevliekanie cez hlavu) angl.
rolák (tričko al. pulóver s vysokým vyhrnutým golierom) nem. hovor.
twinset (súprava pulóvra a vesty rovnakej farby al. vzoru) angl. text.
kardigan (pletená vesta al. sveter) angl.
blúza (ľahká horná časť ženského oblečenia; horná časť pracovného, šport. al. voj. úboru) franc.
matrózka (modrá námornícka blúza s veľkým golierom do polovice chrbta) nem. hovor. zastar.
matrózky (detské šaty s veľkým golierom do polovice chrbta, najmä modré) nem. hovor. zastar.
pančucha (pletené oblečenie na nohy) nem.
sutana (dlhý splývavý ú.) franc. kniž.
pareo (kus látky prehodený cez postavu a upravený ako odev pomocou uzla) franc. krajč.
talár (dlhý tmavý obradný ú. sudcov, vysokoškolských a cirk. hodnostárov) lat.
purpur gréc.-lat.
šarlát (ú.zo sýtočervenej látky s nádychom do fialova, ako odznak hodnosti) lat.-nem.
montérky (pracovný, robotnícky ú.) franc.
kombinéza franc.
overal (pracovný al. ochranný ú., nohavice spojené s blúzou) angl.
civil (občiansky, nevoj. ú.) lat.-nem. hovor.
uniforma (rovnošata) lat.-franc.
mundúr (jednotný úbor armády, rôznych organizácií a pod.) špan.-nem. zastar.
maskáče (poľná krycia voj. rovnošata) arab.-franc. voj. slang.
extrovky (vychádzková voj. rovnošata) lat. voj. zastar.
safari (ú. z hnedozelenej al. pieskovej bavlnenej tkaniny so strihom uniformy, používaný na výpravy do prírody) svahil.
skafander (vzduchotesne uzavretý ochranný ú. potápačov al. kozmonautov) gréc.
livrej (rovnošata šľachtických sluhov, hotelových zamestnancov, vrátnikov a pod.) franc.
rondón (čašnícka vesta) franc.
pyžamo (nočný ú. zložený z kabátika a nohavíc) perz.-angl.
župan arab.-franc.
šlafrok nem. hovor. zastar.
vigan (pohodlný domáci ú.) vl. m. zastar.
negližé (nočný al. domáci ú.) franc. hovor.
chitón (starogréc. spodný plátenný odev) gréc.
chlaina (starogréc. vlnený vrchný mužský ú. farbený purpurom al. vyšívaný) gréc. hist.
exomis (starogréc. zošitý podkasaný vlnený pracovný ú.) gréc. hist.
peplos (starogréc. zriasený prepásaný vrchný ženský ú. obdĺžnikového strihu splývajúci v záhyboch na zem) gréc. hist.
tunika (starorím. spodný ú. z vlny al. plátna s krátkymi rukávmi, siahajúci nad kolená) lat. hist.
pálium (starorím. vrchný ú.) lat. hist.
tóga (starorím. dlhý zriasený vlnený vrchný ú. obtočený okolo tela cez ľavé plece a pravý bok) lat.
praetexta /pre-/ (tóga s votkaným nachovým pruhom, kt. nosili vysokí úradníci a kňazi) lat.
paenula /pé-/ (starorím. vlnený al. kožený zimný plášť po kolená kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucňou) lat. hist.
lorika (ochranný ú. starorím. legionárov) lat. hist.
štóla (starorím. ženský dlhý plátenný ú.) lat. hist.
stola (starorím. ženský plátenný ú. s vlečkou) lat. hist.
palla (starorím. dlhý zriasený ženský ú. z vlny al. plátna s cípom cez hlavu) lat.
pluviál (ú. s kapucňou do dažďa, súčasť starorím. odevu) lat. hist.
pluviál (slávnostný korunovačný plášť, pôvodne rím.-nem. cisárov) lat. hist.
tunika (stredoveký splývavý kráľovský, kniežací al. kňazský ú.) lat. hist.
ornát (bohato zdobený slávnostný stredoveký ú.) lat. hist.
pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.
kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.
pektorál (ú. chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.
brigantína (ochranný ú. z dvoch vrstiev látky, medzi ktorými sú všité kovové pliešky, ľahké brnenie, 15. – 16. st., stredná Európa) tal. hist.
korazin (krátky vrchný ú. bez rukávov s oceľovými krúžkami al. lamelami upevnenými vnútri, 15. – 16. st., románske krajiny) tal. hist.
reverenda (dlhý vrchný tmavý pánsky ú. s veľkým golierom a širokými rukávmi, nosený kňazmi, učencami, mešťanmi a pod., 16. st.) lat.
kontuš (renesančné ozdobné naberané ženské šaty) poľ. zastar.
ríza (slávnostné splývavé rúcho) rus. hist.
sarafán (rus. ľudový dámsky ú. bez rukávov) perz.-rus.
kazak (dlhá blúza nosená na vrchu sukne al. nohavíc) tur.-rus.
čekmen (vrchný ú. kaukazských kozákov) rus.
gallabija (arab. vrchný voľný a ľahký ú. nosený ako dlhá košeľa) arab.
čadra (vrchný ženský ú. v moslimských krajinách) arab.
sárí (ind. dámsky vrchný ú., pás bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.
šatrí (dámsky vrchný ú. na celú postavu i tvár, Afganistan) afgan.
sjoba (tibetský ú.) tib.
sarong (ú. zo zošitého pásu látky nazberaného okolo bokov, juhovýchodná Ázia) indonéz.
kimono (jap. dlhý voľný ľudový ú. so širokými rukávmi a stiahnutý širokým pásom) jap.
serapa (mexický ú., šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.
poncho /pončo/ (ú. juhoamer. andských Indiánov, pás tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.
efod (rúcho žid. veľkňazov) hebr. bibl.
sticharion (byzantský dlhý biely spodný sukňovitý ú. kňazov a diakonov) gréc. cirk.
mandyas (byzantský široký dlhý biskupský plášť vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.
epitrachélion (byzantský ú., dva dlhé pásy hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu) gréc. cirk.
orarión (pás látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.
felónium (byzantský vrchný dlhý široký ú. bez rukávov) gréc. cirk.
kamža (katolícky kňazský al. miništrantský ú., široké dlhé rúcho) lat.
rocheta (katolícky kňazský al. miništrantský ú., krátke biele obradné rúcho) lat. cirk.
klerika lat.-gréc.
reverenda lat. hist.
sutana (katolícky kňazský dlhý splývavý spodný ú. po členky) franc. cirk.
alba (katolícky kňazský dlhý biely ľanový ú. s čipkovým lemom, nosený cez kleriku) lat. cirk.
planéta (katolícky kňazský omšový zdobený vrchný ú. bez rukávov, nosený cez albu) lat. cirk.
kutňa (katolícky kňazský al. mníšsky dlhý vrchný ú.) lat.-nem.
mozzetta (katolícky kňazský krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými duchovnými) tal. cirk.
pluviál (katolícky kňazský široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach) lat. cirk.
dalmatika (katolícky kňazský voľný ú. s krátkymi rukávmi, zväzovaný na bokoch stuhami) lat. vl. m.
manipul (široký ozdobný pás cez ľavé rameno ako súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.
tunicela (obradný ú. katolíckych subdiakonov) lat. cirk.
gremiale (obradný štvorcový ú. kladený pri obrade na kolená sediacemu biskupovi) lat. cirk.
superpelícia (obradný biely plátenný ú. so širokými rukávmi) lat. cirk.
cappa magna /ka-/ (katolícky kardinálsky ú., široký dlhý červený plášť s kapucňou) lat.
parament (katolícky al. pravoslávny kňazský ú. zo zlatých a strieborných nití) gréc. cirk.
ríza (ú. pravoslávnych kňazov, slávnostné rúcho) rus. cirk.
habit (mníšsky ú.) lat. cirk.
frokus (splývavý habit so širokými rukávmi a s veľkou kapucňou) lat. cirk.
škapuliar (časť mníšskeho rúcha v tvare širokého pásu látky s otvorom na hlavu, splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.
ihrám (ú. mohamedánskeho pútnika v Mekke) arab. porovnaj bielizeňpančuchakošeľanohavicesukňakabátvetrovka a pod.

kryt

kryt 1 (zariadenie, predmet na zakrytie)
maska (ochranný k. a jeho vonkajšia podoba) arab.-franc.
roleta (ochranný zvinovací k. z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.
kapota (otvárateľný k. motora auta, lietadla a pod.) franc.
krecht (stavba, jama, k. na uskladnenie zemiakov, zeleniny a pod., hrobľa) nem. poľnohosp. hovor.
pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie hist.; ochranný oceľový k. lodí, obrnených vozidiel; k. tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej vrstvy kože zool.) tal.-nem.
kyrys (pancier, zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.
pektorál (pancier chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.
frontale (ozdobný k. prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
barbeta (k. na delo tvorený troma násypmi na pevnostnom vale, 17. – 18. st.) franc. hist.

peniaz

peniaz 1 (platidlo, najmä kovové, minca)
moneta lať. zastar. kniž.
minca (kovový p.) lat.-nem.
šrot (mince, drobné peniaze) nem. slang.
grajciar nem. hovor.
grešľa nem. hist.
groš (malý, drobný p.) lat. hovor.
vindra nem. hovor.
halier nem.
filier (minca malej hodnoty) maď. hovor. zastar.
groš (stredoveká strieborná minca) lat. hist.
dukát (zlatá minca v rôznych krajinách) tal.
bankovka tal.
ceduľa (papierový p. vydaný peňažným ústavom) lat. hovor. zastar.
štátovka (papierový p. vydaný štátom) lat.
valuta (bankovka, štátovka, minca cudzích štátov) tal.
tantes (drobný al. neplatný p. ako známka do hry) špan.-nem. zastar.
falzum (napodobený, falšovaný peniaz a pod., podvrh) lat. odb.
nonvaleur /-lér/
nonvalér (bezcenné papierové p., bankovky znehodnotené infláciou) franc. ekon.
vampum (indiánske platidlo, rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.
pagament (stará roztavená minca používaná na výrobu mincí nových) tal. numiz.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 31. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.