Výsledky vyhľadávania

duch

duch 1 (nadprirodzená netelesná bytosť)
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý d., čert) gréc.-lat.
daimón (padlý anjel, zlý d., diabol; bytosť al. sila, kt. ovláda človeka) gréc. náb.
džin (zlý d. v islame) arab.
šejtan (zlý d., diabol v islame, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (d. správajúci sa hlučne, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý d. desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov v starom Ríme) lat. mytol.
génius (strážny d. chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu, v starom Ríme) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný d. domu al. miesta v starom Ríme) lat. hist.
Spiritus sanctus /sankt-/ (Duch svätý, v katolicizme tretia božská osoba) lat. náb.
Paraklét (Duch svätý v kresťanskej tradícii) gréc. náb.
pneuma (Duch svätý v kresťanstve; všetko prenikajúci, všadeprítomný d. v stoicizme filoz.) gréc. náb.

náboženstvo

relígia lat. kniž. zastar.
konfesia lat.
krédo lat. cirk.
monoteizmus (n. uznávajúce jediného boha, viera v jediného boha, jednobožstvo) gréc. náb.
judaizmus vl. m.-lat.
mosaizmus (žid. n.) vl. m.
kresťanstvo (n. založené na učení Ježiša Krista) lat.
islam arab.
moslimstvo arab.
musulmanstvo (n. založené na učení Mohameda začiatkom 7. st.) zastar.
védske n. (ind. n., 2. až 1. tis. pr. n. l.)
brahmanstvo (neskorá podoba védskeho n. založená na obetnom rituáli, kastách a učení o znovuzrodení) sanskrit náb.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
džainizmus (n. vychádzajúce z brahmanizmu) sanskrit
budhizmus (staroind. neteistické) sanskrit náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
tantrizmus (n. odmietajúce asketizmus, využívajúce jogu a usilujúce sa o prekonanie rozdvojenosti, spojenie kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.
zen-budhizmus (japonský budhizmus) jap. filoz. náb.
zoroastrizmus (staroiránske, perz. n., viera v trvalý boj dobra so zlom) vl. m. náb.
parsizmus (n. vyznávané potomkami Peržanov v západnej Indii) vl. m. náb.
bahaizmus (n. založené na zásadách bratstva a sociálnej rovnosti, od 19. st.) arab.-perz. + gréc.
taoizmus (staročínsky náb.-filoz. smer založený na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3.st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
manicheizmus (n., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m.
intoizmus (japonské n. bez vlastného učenia, uctievajúce najmä bohyňu slnka) jap. náb.
voodoo /vúdú/ (magické n. miešajúce rôzne predstavy, aj katolícke, pôvodne černochov na Haiti, neskôr aj západná Afrika) afr.
pohanstvo (n. uznávajúce mnohobožstvo, modloslužobníctvo) lat.
manizmus (prvotné n. zakladajúce sa na uctievaní mŕtvych predkov) lat.
zoomorfizmus (n. s božstvami vo zvieracej podobe) gréc. náb.
šamanizmus (n. založené na nadväzovaní kontaktov s nadprirodzeným svetom s cieľom získať si jeho priazeň a pomoc) sanskrit
totemizmus (n. založené na uctievaní symbolu predka, od kt. skupina odvodzuje pôvod, názov a pod. v podobe zvieraťa, rastliny a pod.) indián.-angl.
polyteizmus (n. uznávajúce, uctievajúce viacerých bohov, mnohobožstvo) gréc. náb.
henoteizmus (n. uznávajúce viac bohov, ale uctievajúce len jedného) gréc. náb. porovnaj smer 3vyznanie 2

jednobožstvo

monoteizmus (náboženstvo uznávajúce jediného boha, viera v jediného boha) gréc. náb.
judaizmus vl. m.-lat.
mosaizmus (žid. monoteizmus) vl. m.
kresťanstvo (monoteizmus založený na učení Ježiša Krista) lat.
islam arab.
moslimstvo arab.
muzulmanstvo (monoteizmus založený na učení Mohameda) arab. zastar.

zaviesť

zaviesť 3 (uviesť do života)
implementovať (uskutočniť, dokončiť, doplniť) lat.
balkanizovať (z. zmätok, balkánske pomery, polit. znepokojiť) vl. m.
islamizovať (z. islam) arab.

zavádzať

zavádzať 3 (uvádzať do života)
implementovať (uskutočňovať, dokončovať, dopĺňať) lat.
civilizovať (z. kultúru, vyspelé hmotné a duchovné prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
balkanizovať (z. zmätok, balkánske pomery, polit. znepokojovať) vl. m.
islamizovať (z. islam) arab.

raj

elýzium (sídlo blažených v podsvetí) gréc. mytol.
eden (rajská záhrada, biblická krajina raja) hebr. kniž.
džanna (r. v islame) arab.
Arkádia (idylická krajina blaženosti a mieru v poézii) vl. m. kniž.
eldorádo (miesto blahobytu, bohatstva, radosti, hojnosti, zasľúbená krajina) špan. pren. kniž. al. expr.

osud

osud 1 (okolnosti života)
moira vl. m. pren. kniž.
lós (životný údel) nem. kniž.
fátum (neodvratný, predurčený o. v antike) lať. kniž. zastar.
ananké (prírodná nutnosť nadradená aj bohom, princíp starogréc. filoz.) gréc. filoz.
kismet (neodvratný o. v islame) tur.-arab.
nativita (o. určený podľa horoskopu zostaveného na základe údajov o čase a mieste narodenia) lat. astrol.
karman (súhrn činov človeka určujúcich o., znovuzrodenie a prevtelenie v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom. náb.) sanskrit

bytosť

subjekt tal. kniž.
existencia lat. expr.
kreatúra (b., tvor, stvorenie) lat. pejor.
zoon (b., tvor, živočích) gréc. kniž.
animal rationale /-cio-/ (rozumný tvor, nadaný vedomím) lat.
zoon politikon (človek ako tvor spoločenský) gréc.
monštrum lat. lek. a kniž.
terátum (netvor, obluda) gréc. lek.
terato- (netvor, obluda, ohava) gréc. v zlož. sl.
moloch (krutý, nenásytný netvor ničiaci človeka) vl. m. kniž.
behemot (suchozemská zvieracia obluda, netvor) hebr. mytol.
mamut (obrovský mocný tvor) rus. expr.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá b.) vl. m.
bosorka maď.
striga (čarodejnica) lat.-rum.
ježibaba (čarodejnica vo východoslovan. a južnoslovan. rozprávkach) rus.
baba jaga mytol.
povitrula (čarodejnica, divožienka, zosobnenie víchrice na Ukrajine) ukraj.
drak gréc.-lat.
šarkan (rozprávková obluda s podobou okrídleného jaštera s viacerými hlavami) tur.
anjel (nadprirodzená okrídlená b. zosobňujúca dobro a krásu) gréc. náb.
cherubín (vyšší anjel, strážca raja) hebr. náb.
serafín hebr.
seraph /-raf/ (anjel vyššieho stupňa) hebr. zried.
archanjel (anjel vyššieho stupňa) gréc. náb.
daimón (padlý anjel, zlý duch, diabol; b. al. sila, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc. náb.
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý duch, čert) gréc.-lat.
satanáš (zosobnenie zla, protivník boha, vládca pekla, čert) hebr.
lucifer (čert, diabol) lat.
beliál (čert, satan, stelesnenie zla, skazy) hebr. bibl.
belzebub (pekelné knieža, knieža démonov) ? bibl.
krampus (čert) nem. zastar. žart. kniž.
inkubus (čert, diabol obcujúci so strigami v stredovekých poverách) lat.
džin (zlý duch v islame) arab.
šejtan (v moslimskom prostredí čert, diabol, zlý duch, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (hlučne sa správajúci duch, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý duch desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov) lat. mytol.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
leviatan (morský starozákonný netvor) hebr.
bazilišok (rozprávková, mýtická b. zobrazovaná ako drak s kohúťou hlavou) gréc.-lat. mytol.
Pegas (okrídlený kôň) gréc. vl. m. mytol. kniž.
hipogrif (okrídlený kôň s hlavou supa) gréc. mytol.
kentaurus (napoly človek, napoly kôň) gréc. mytol.
hipocentaur (ľudská postava s konským telom, s dvoma rukami s lukom a so štyrmi nohami, heraldická obluda) gréc. odb.
mantichora (fantastické heraldické zviera, lev s ľudskou hlavou) perz.-gréc.
amfisbena (bájne heraldické zviera s dvoma hlavami na protiľahlých koncoch tela) gréc.
geryón (heraldický netvor, ľudská hlava s troma tvárami (jednou spredu a dvoma z boku)) gréc. odb.
gryf (mýtické zviera tvorené z častí tiel rôznych živočíchov, s telom leva, hlavou orla a krídlami) gréc.
sfinx (obluda s napoly levím a napoly ženským telom kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
chiméra (trojhlavý netvor z leva, kozy a draka sršiaci oheň, strážiaci vchod do podsvetia) gréc. mytol.
hydra (vodný had, obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami) gréc. mytol.
Kerberos gréc. mytol.
triceps (trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia) lat. mytol.
satyr gréc.
faun (samopašná, zmyselná, bujná ľudská b. so zvieracími znakmi – uši, chvost, kopytá – žijúca v lesoch) lat.
sylfída (vybájená vzdušná b.) gréc. mytol.
gnóm (rozprávková, mýtická b. malého vzrastu, podzemný škriatok) gréc. kniž. mytol.
permoník (banský al. skalný škriatok) nem.
puk (šelmovský škriatok v angl. ľudových povestiach) angl.
fairy /fei-/ (b., škriatok v severských mýtoch) germ. mytol.
troll (zlá b., najmä obor, vytvorená z neživej hmoty, kameňa, vody a pod., v severských mytoch) švéd. mytol.
pikulík (bájoslovný mužík prinášajúci šťastie) tal.
najáda (vodná víla mora, riek a prameňov) gréc. mytol.
nereidka (morská víla pomáhajúca plavcom) gréc. mytol.
nymfa (víla mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
Kalypsó (víla, kt. zdržovala Odysea na ostrove) gréc. mytol.
Siréna (víla lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.
undina (vodná víla) lat. bás.
meluzína (nariekajúca, kvíliaca víla) vl. m.
hamadryáda (lesná víla) gréc. mytol.
norna (starogerm., nordická dobrá víla, sudička) germ. mytol.
apsara (nebeská víla zabávajúca bohov tancom) ind. mytol.
peri (orient. dobrá víla, ochrankyňa ľudí) perz.
Scylla (netvor pripútaný k jaskyni v Messinskom prielive, medzi Sicíliou a Talianskom, oproti morskému víru Charybde) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická b., kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
vampír (b. cicajúca krv, najmä ľuďom, upír, vlkolak) srbskochorv.
kikimora (rozprávková mýtická ženská b. v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
vervolf (vlkolak v nem. povestiach) nem.
Drakula (b. cicajúca krv ľuďom v spánku, upír) vl. m.
Gorgóna (b. s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (b. s vtáčím telom a so ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
kokko (nadprirodzená b. so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
ufón (b. z inej planéty, mimozemšťan, kt. priletel lietajúcim tanierom) angl. hovor.
marťan (b. z inej planéty, najmä z Marsu) vl. m. hovor.
ET /ítí/ (b. z inej planéty, mimozemšťan) angl. skr.
lochneská príšera (obluda žijúca údajne v škótskom jazere Ness) vl. m.
yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

čin

akt (konanie, úkon, výkon) lat.
akcia (činnosť, práca, pôsobenie) lat.
operácia (vykonávanie činnosti, výkon, úkon, riadený postup) lat.
ouvertúra /uv-/ franc. pren.
prelúdium (začiatok, úvod, nástup, predohra, udalosť al. č. niečomu predchádzajúci) lat. kniž.
harám (zakázaný č. v islame) arab.
karman (súhrn č. človeka určujúcich osud, znovuzrodenie a prevtelenie v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom náboženstve) sanskrit
in flagranti (pri č.) lat. práv. kniž. pristihnúť i. f.
post factum /faktum/ (po č.) lat. kniž.
ipso facto /-kto/ (samým č., samým skutkom) lat. kniž.

hodnosť

grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

osobnosť

persóna lat. zastar.
individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna o.) lat.
autorita (uznávaná, vážená, vplyvná, výnimočná o.) lat.
formát (významná o., na vysokej úrovni) lat. hovor. pren.
nobilita (vedúce osobnosti, popredná, bohatá spoločenská vrstva) lat. kniž.
establishment /-išm-/ (vedúce osobnosti verejného života, vládnuca, najvyššia vrstva, skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy) angl. polit. publ. i pejor.
honorácia (najvýznamnejšie, popredné, vplyvné osobnosti v určitom (miestnom) prostredí, panstvo) lat. kniž. al. iron.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
grandseigneur /granseňör/ (dôstojný, vznešený al. tak sa správajúci človek) franc. kniž. expr.
herkopáter (človek vysokého postavenia) lat. žart.
koryfej (vodcovská o. vynikajúca vo vede, umení, politike, popredný predstaviteľ, vodca) gréc. kniž.
protagonista (vedúca o., priekopník) gréc. kniž.
spiritus rektor (vynikajúca o., vedúci, riadiaci duch, duchovný pôvodca, hlavný činiteľ, vodca podujatia) lat. kniž.
kormidelník (vedúca o., vodca) rus.
leader /líder/ (vedúca o., predák, vodca, predseda strany, hnutia) angl.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci odborník) tal. kniž. expr.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný o.) lat.-nem. hovor. expr.
macher nem. hovor. expr.
majster lat.-nem.
šajba (znalec, odborník) rus. slang.
káder (šikovný človek) franc.
kanón (šikovný, vynikajúci odborník) tal.-nem.
fachman (dobrý odborník) nem. hovor.
suverén (odborník, kt. niečo vynikajúco ovláda, znalec) franc. hovor.
fenomén (vynikajúca o. v určitom smere) gréc.
expert (znalec, poradca) lat.
celebrita (slávna, vážená, všeobecne uznávaná o.) lat. kniž.
legenda (známa, slávna o.) lat. hovor. novin.
VIP /víájpí/ (významná privilegovaná o.) angl. skr.
star /stár/
superstar /-stár/ (známa, slávna, film., televízna a pod. o., hviezda) angl.
idol gréc.-lat.
ikona (zbožňovaná, milovaná, uctievaná osoba, modla) gréc.
sexidol (pohlavný idol) lat.-gréc.
fetiš (zbožňovaná, prepiato uctievaná osoba) port.-franc. pren.
perla (vzácna, vynikajúca osoba) román. kniž. expr.
škýzo (vplyvná o.) román.-nem. pren. expr.
ajatolláh (titul významných osobností v šíitskom isláme, duchovný vodca) arab. porovnaj vodcahodnostár
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 24. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.