Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
rastlina
rastlina
phylo-
/fi-/
fylo-
phyto-
/fi-/
fyto-
gréc.
v zlož. sl.
herba
lat.
organizmus
(samostatný živý rastlinný jedinec)
gréc.
biol.
sorta
(odroda kultúrnej r.)
franc. tal.
kultivar
(vyšľachtená odroda úžitkovej r., šľachtenec)
lat. angl.
kultúra
(hromadne pestovaná r. al. plodina)
lat.
poľnohosp.
asektátor
(rastlinný druh dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín)
lat.
ekol.
jordanon
(tzv. malý, málo odlišný rastlinný druh)
vl. m.
bot. zastar.
linnéon
(tzv. veľký, široký rastlinný druh)
vl. m.
bot.
solitéra
(r. rastúca osamote, jednotlivo)
franc.
záhr.
segetál
(neužitočné rastliny, buriny)
lat.
poľnohosp.
anuella
anuela
(jednoročná r., letnička)
lat.
bot.
biena
(dvojročná r.)
lat.
bot.
perena
(trvalá r. žijúca niekoľko rokov, trvalka)
lat.
záhr.
remontantka
(r. kvitnúca opakovane v priebehu vegetačného obdobia)
franc.
záhr.
planta
(mladá r. určená na presadenie, priesada)
lat.
neofyt
(r. rozšírená na určitom území v geol. nedávnej dobe)
gréc.
bot.
sukulent
(suchomilná r. so zdužnatenými stonkami alebo listami prispôsobená životu v suchom prostredí)
lat.
bot.
ikebana
(rastliny upravené orient. spôsobom v nádobe)
jap.
porovnaj
úprava kvetov
kozmopolit
(r. rozšírená po celej Zemi)
gréc.
biol.
ubikvist
(r. schopná obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach)
lat.
ekol. biol.
exot
(r. pochádzajúca z ďalekých, tropických krajín)
gréc.
odb.
stenochor
(r. vyskytujúca sa v úzkej oblasti výskytu)
gréc.
bot.
solitér
(r. vyskytujúca sa jednotlivo)
franc.
kniž.
herba
(sušená liečivá r.)
lat.
farm.
exsikát
(r. vylisovaná a usušená pre herbár)
lat.
bot.
eurybiont
(r. s pomerne malými nárokmi na životné prostredie)
gréc.
biol.
mezofyt
mezofilná r.
(r. so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.)
gréc.
biol.
fotofilná r.
(svetlomilná r.)
gréc.
biol.
sciofóbna r.
heliofilná r.
heliofyt
(svetlomilná r. rastúca na silno osvetlených netienených miestach)
gréc.
bot.
termofyt
(teplomilná r.)
gréc.
bot.
psychrofilná r.
psychrofil
psychrofyt
(chladnomilná, studenomilná r. žijúca pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C)
gréc.
bot.
mezotermná r.
(r. vyžadujúca priemernú ročnú teplotu 15 – 20 ºC)
gréc.
bot.
termifil
termofilná r.
(teplomilná r., kt. optimálna teplota je 60 – 70 ºC)
gréc.
biol.
heliofóbna r.
sciofilná r.
sciofyt
(tieňomilná r. rastúca na tienistých miestach)
gréc.
bot.
skiofyt
gréc.
bot.
umbrofyt
(r. rastúca v tieni iných rastlín al. objektov)
lat. + gréc.
bot.
ombrofil
(r. rastúca len na vlhkých a tmavých miestach)
gréc.
bot.
hygrofyt
(vlhkomilmá r. rastúca vo veľmi vlhkom prostredí)
gréc.
bot.
ruderál
ruderálna r.
(r. rastúca na opustených miestach zanesených odpadom, v blízkosti ľudských sídel, na rumoviskách)
lat.
ekol. biol.
antropofyt
(r. sprevádzajúca človeka, vyskytujúca sa v blízkosti ľudských sídel)
gréc.
ekol.
fimikolná r.
(r. rastúca na hnoji a živočíšnych výlučkoch)
lat.
bot.
nitrofilná r.
nitrofyt
(r. rastúca na pôde bohatej na dusík)
gréc.
bot.
ombrofób
(r. neznášajúca vlhko a tieň)
gréc.
bot.
xerofyt
xerofilná r.
(suchomilná r. prispôsobená suchému podnebiu)
gréc.
bot.
sklerofyt
(r. prispôsobená suchému prostrediu zmenšenou plochou transpirujúcich orgánov)
gréc.
bot.
tropofyt
(r. schopná prispôsobenia na suché aj vlhké prostredie)
gréc.
bot.
aerofyt
(r. viazaná výlučne na vzdušné prostredie)
gréc.
bot.
fotoautotrof
(r. prijímajúca energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia)
gréc.
biol.
nitrofóbna r.
(r. neznášajúca vyšší obsah dusíka v pôde)
gréc.
bot.
halofyt
(slanomilná r. rastúca na slaných pôdach)
gréc.
bot.
halofytná r.
(slanomilná r. rastúca na slaných pôdach)
gréc.
bot.
pelofyt
(r. žijúca na hlinitej bahnitej, zabahnenej pôde)
gréc.
bot.
halobiont
(slanomilná r. žijúca v slanom prostredí)
gréc.
biol.
halofóbna r.
(r. neznášajúca slané prostredie)
gréc.
biol.
helofyt
(močiarna r. s koreňmi v bahnitom dne a stonkou, listami a kvetmi nad hladinou)
gréc.
bot.
limnofyt
(sladkovodná r.)
gréc.
bot.
hydatofyt
hydrofyt
gréc.
bot.
submerzná r.
(vodná r. úplne al. prevažne ponorená do vody)
lat.
bot.
reofyt
(r. prispôsobená životu v tečúcich vodách)
gréc.
zool.
pyrofyt
pyrogénna r.
(r. podporovaná v šírení požiarmi, vyskytujúca sa okolo železničných tratí s prevádzkou parných lokomotív)
gréc.
bot.
litofágna r.
(r. so schopnosťou rozrušovať horniny)
gréc.
biol.
petrofilná r.
petrofyt
(r. prispôsobená životu na kameňoch a skalách)
gréc.
bot.
chazmofyt
(r. rastúca na sklanatom podklade)
gréc.
bot.
alpínka
(vysokohorská r. pestovaná na skalke, skalnička)
vl. m.
bot. záhr.
oreofyt
(vysokohorská r. rastúca od 800 do 1 200 m nad morom)
gréc.
bot.
psamofyt
(r. rastúca na piesočnatých pôdach)
gréc.
bot.
troglobiont
(r. trvalo žijúca v jaskyniach)
gréc.
biol.
troglofil
(r. žijúca v jaskyniach i mimo nich)
gréc.
biol.
trogloxén
(r. žijúca v jaskyni iba náhodne)
gréc.
biol.
kryofyt
(r. žijúca na povrchu snehu al. ľadu)
gréc.
bot.
chionofilná r.
chionofyt
(snehomilná r. žijúca na miestach so snehovou pokrývkou, prikrytá snehom)
gréc.
bot.
chionofóbna r.
(r. žijúca na miestach bez snehovej pokrývky)
gréc.
biol.
geofyt
(r. prekonávajúca nepriaznivé obdobie pod zemou)
gréc.
bot.
parazit
(cudzopasná r.)
gréc.
biol.
ektofyt
(rastlinný parazit žijúci na povrchu tela hostiteľa)
gréc.
biol.
endofyt
(rastlinný p. žijúci vnútri tela inej rastliny al. živočícha)
gréc.
biol.
epifyt
(necudzopasná r. rastúca al. prichytená na tele iných rastlín)
gréc.
bot.
porovnaj
jedinec 2
rozhodnutie
rozhodnutie
1
(konečný výrok, konečný úsudok)
decízia
lat.
práv.
judícium
lat.
práv.
dekrét
(r. najvyššieho štátneho orgánu s povahou zákona)
lat.
verdikt
(rozhodný výrok, rozsudok)
lat.-angl.
kniž.
ortieľ
(konečné, tvrdé, neľútostné, odsudzujúce r., odsúdenie)
nem.
kniž.
aret
(úradné al. súdne r.)
franc.
judikát
(súdne r.)
lat.
práv.
prejudícia
prejudicialita
lat.
kniž. a odb.
prejudikát
(r., z kt. vyplýva usmernenie pre ďalšie, obdobné otázky, prípady)
lat.
práv.
precedens
(r. súdu v určitej veci, záväzné pre súdy rovnakého a nižšieho stupňa pri podobných prípadoch, v angloamer. práv. systéme)
lat.
práv.
decízia
(konečné r., najmä najvyššie súdne)
lat.
práv.
enunciát
(rozhodujúca, základná časť súdneho r.)
lat.
práv.
kolaudácia
(r. stav. úradu o užívaní stavby)
lat.
odb.
decernát
(r. v správnej veci)
lat.
práv.
intimát
(r. vyššieho úradu oznámené stránke nižším úradom)
lat.
edikt
(úradný výnos, vyhláška, najmä hist.)
lat.
ferman
(príkaz, rozkaz, výnos, nariadenie, vyhláška, pôvodne v moslimskom prostredí)
perz.
hist. a hovor.
arbitráž
(r. sporu vybranými rozhodcami práv.; súdne r. sporu medzi štátmi dipl.)
franc.
arbitrum
arbitrium
(r. rozhodcu, rozsudok)
lat.
práv.
award
/evórd/
(arbitrážne r., rozhodcovský nález)
angl.
práv.
rezolúcia
(zásadné r. prijaté na kolektívnom rokovaní, zásadné uznesenie s požiadavkami)
lat.
reskript
(písomné r. panovníka s jeho podpisom)
lat.
hist.
indulgencia
(nariadenie angl. kráľa o zrovnoprávnení angl. katolíkov s anglikánmi, 1672)
lat.
hist.
dekretal
(právne r. pápeža týkajúce sa cirkvi)
lat.
cirk.
epikríza
(r. o chorobe, súhrnná, záverečná správa o pacientovi a jeho chorobe)
gréc.
lek.
konklúzia
(konečný úsudok, záver, výsledok)
lat.
kniž.
vótum
(r. vyjadrené hlasovaním, prejav názoru hlasovaním, hlasovanie)
lat.
kniž.
liberum arbitrium
(slobodné, samostatné r.)
lat.
filoz.
de rato
(podľa r.)
lat.
porovnaj
rozsudok
rozmnožovanie
rozmnožovanie
1
(zväčšovanie počtu al. rozsahu)
propagácia
lat.
biol.
gameto-
gamo-
pleio-
pleo-
gréc.
v zlož. sl.
reprodukcia
(r. organizmov)
lat.
biol.
protogenéza
(r. pučaním)
gréc.
bot.
kryptogamia
(r. výtrusmi)
gréc.
bot.
tokogónia
(pohlavné a nepohlavné plodenie a rodenie)
gréc.
biol.
agamia
agamogenéza
agamogónia
monogenéza
monogónia
amixia
(nepohlavné r.)
gréc.
biol.
schizogónia
(nepohlavné r. rozpadom jadra materskej bunky)
gréc.
biol.
schizogamia
schizogenéza
(nepohlavné r. delením v určitých častiach tela)
gréc.
biol.
fisipária
(nepohlavné r. rozdelením tela mnohobunkového živočícha, bezstavovca)
lat.
biol.
strobilácia
(nepohlavné r. mechúrnikov oddeľovaním kocových častí tela)
gréc.
biol.
gemácia
gemiparia
(nepohlavné r. tvorbou púčikov, z kt. vzniká nový organizmus)
lat.
biol.
gamogenéza
gamogónia
(r. organizmov tvorbou pohlavných buniek)
gréc.
biol.
viviparia
(r., keď samica rodí živé mláďatá, živorodosť)
lat.
biol.
oogamia
gréc.
ovogamia
(pohlavné r., keď je veľké nepohyblivé vajíčko oplodnené malou pohyblivou spermiou)
lat. + gréc.
amfigónia
(pohlavné r. splývaním pohlavných buniek)
gréc.
biol.
partenogenéza
(pohlavné r., pri kt. sa nový organizmus vyvíja z neoplodneného vajíčka, vývoj vajíčka bez oplodnenia spermiou)
gréc.
biol.
amfimixia
(normálny spôsob pohlavného r., keď splývajú gaméty dvoch rôznych jedincov)
gréc.
biol.
telygénia
(r. potomstva prevažne al. výlučne samičieho pohlavia)
gréc.
biol.
ovoviviparia
(rodenie živých mláďat z vajíčok zadržaných v pohlavných vývodoch samice, vajcoživorodosť)
lat.
zool.
oviparia
(r. živočíchov vajcami, vajcorodosť)
lat.
zool.
ročník
ročník
klasa
(školský postupový r., trieda)
lat.
hovor. slang. zastar.
paralelka
(vedľajšia trieda toto istého postupového r.)
gréc.
hovor.
skríbenda
(trieda, kde sa učilo písať)
lat.
zastar.
príma
(prvý r. gymnázia)
lat.
sekunda
(druhý r. gymnázia)
lat.
tercia
(tretí r. gymnázia)
lat.
kvarta
(štvrtý r. gymnázia)
lat.
kvinta
(piaty r. gymnázia)
lat.
sexta
(šiesty r. gymnázia)
lat.
septima
(siedmy r. gymnázia)
lat.
oktáva
(ôsmy r. gymnázia)
lat.
preparandia
(prípravný r. starého gymnázia)
lat.
zastar.
gramatika
(tretí r. starého gymnázia)
gréc.
zastar.
syntax
(štvrtý r. starého gymnázia)
gréc.
hist.
poetika
(piaty r. starého gymnázia)
gréc.-lat.
zastar.
rétorika
(šiesty r. starého gymnázia)
gréc.
zastar.
princípia
(prvý al. druhý r. latinskej strednej školy)
lat.
hist.
ráz
ráz
charakter
gréc.
štýl
(r. činosti, veci al. javu)
lat.
typ
(spôsob, sloh, charakter)
gréc.
akcent
(odtienok, nádych)
lat.
tón
gréc.
tónina
gréc.-tal.
kniž.
tónovanie
(odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči)
gréc.
timbre
/tembr/
(odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.)
gréc.-franc.
nuansa
/nüansa/
(jemný rozdiel, odtieň, odtienok)
franc.
kniž.
tonalita
(r. daný základnou, prevládajúcou farbou)
gréc.
výtv.
valér
(odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby)
lat.
výtv.
sound
/saund/
(osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku)
angl.
hud.
kolorit
(r., najmä dobový al. umelecký)
tal.
punc
(výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta)
tal.-nem.
expr.
profil
(súhrn vlastností, čŕt)
franc.
modus
(spôsob, povaha, r. deja)
lat.
kniž.
impresia
lat.
výtv. lit.
línia
(nálada, celkový r.)
lat.-nem.
situácia
lat.
atmosféra
gréc.
klíma
gréc.
genius loci
/-cí/
(celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch)
lat.
hist.
melodickosť
melodika
(spevný r. piesne, spevnosť)
gréc.
hud.
mentalita
(r. duševných pochodov a vlastností jedinca)
lat.
spiritualita
spiritualizmus
spirituálnosť
(duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť)
lat.
kniž.
lyrickosť
lyrizmus
(citový r.)
gréc.
kniž.
baladickosť
baladika
(pochmúrny, ponurý, smutný r.)
franc.
lit.
oficialita
oficiálnosť
(úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť)
lat.
orientalizmus
orientálnosť
(východný r. súvisiaci s východnými krajinami)
lat.
feminita
(ženská črta, znak správania, ženskosť)
lat.
psych. a kniž.
maskulinita
(mužská črta, znak správania, mužskosť)
lat.
psych. a kniž.
moderna
(novodobý, novoveký r.)
franc.
inzularita
(ostrovný r.)
lat.
kniž.
rozdelenie
rozdelenie
1
(rozčlenenie na časti)
schizo-
-schisis
(rozštiepenie)
gréc.
v zlož. sl.
segmentácia
(rozdeľovanie, rozčlenenie, členenie na časti, úseky, zložky, prvky)
lat.
kniž. a odb.
rajonizácia
rajonizovanie
(rozdeľovanie na územné časti ako miesta pôsobnosti al. činnosti niekoho)
lat.
periodizácia
(rozdeľovanie na časové úseky, obdobia)
gréc.-lat.
decentralizácia
(rozdeľovanie, rozloženie, rozkladanie medzi viaceré jednotky, zložky)
lat.
alokácia
(rozdeľovanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie, rozloženie, rozkladanie; rozdeľovanie medzi rôzne odvetvia)
lat.
dislokácia
(rozdeľovanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie, rozloženie, rozkladanie)
lat.
fragmentácia
(r. na časti)
lat.
kniž.
sejunkcia
(oddelenie)
lat.
odb.
discízia
(r. rezom, rozrezanie)
lat.
lek.
kvotácia
(r. na pomerné časti, diely, podiely, ich určenie)
lat.
práv. ekon.
disekcia
(r. na dvoje)
lat.
odb.
dichotómia
(r. na dve rovnaké časti, rozdvojenie, dvojdielnosť, roztriedenie do dvoch skupín, vetvenie)
gréc.
bipartícia
(r. na dve časti, rozdvojenie)
lat.
bifurkácia
(rozdvojenie, rozštiepenie, rozvetvenie kniž.; r. strednej školy na humanitnú a prírodovednú vetvu škol.; rozvetvenie toku rieky do rôznych riečnych systémov)
lat.
trisekcia
(r. na troje)
lat.
odb.
trichotómia
(r. na tri rovnaké časti, trojdielnosť, roztriedenie do troch skupín, vetvenie)
gréc.
tripartícia
(r. na tri diely, skupiny, časti)
lat.
kniž.
trifurkácia
(r. na tri časti)
lat.
kniž.
repartícia
(pomerné r., rozvrhnutie)
lat.
kniž. a odb.
gonochorizmus
(r. jedincov živočíšneho druhu na samcov a samice, rôznopohlavnosť v rámci jedného druhu)
gréc.
biol.
metaméria
metaméra
(r. tela živočíchov, článkonožcov na pravidelne sa opakujúce články, článkovanie)
gréc.
zool.
dispozícia
(osnova, rozvrh, rozvrhnutie)
lat.
portfólio
(r. investičného rizika rozdelením investícií do rôznych oblastí)
lat.
ekon.
schizma
(rozštiepenie, rozkol cirkvi)
gréc.
cirk.
robotník
robotník
proletár
(námedzný r.)
lat.
šichník
(pomocný r. pracujúci za dennú mzdu, nádenník)
nem.
hovor. zastar.
akordant
(r. pracujúci v úkolovej práci, odmeňovaný podľa merných jednotiek, napr. od kusa)
franc.
šleper
(pomocný r. obsluhujúci vozíky v tuneli, bani a pod.)
nem.
ban. slang.
dokár
(prístavný r.)
angl.
špeditér
(nosič, najmä nábytku)
franc.-nem.
hovor.
debardér
(prístavný nosič nákladov)
franc.
lod.
hamal
(nosič nákladov, bremien)
arab.
montér
(r. zostavujúci celky, najmä stroje a zariadenia z hotových častí)
franc.
šalovač
(stav. r., kt. robí obklad, debnenie z dosák, do kt. sa plní betón)
nem.
stav. slang.
gastarbeiter
/-baj/
(príležitostný r. v západnej Európe, najmä v Nemecku)
nem.
subšt.
bíreš
(poľnohosp. r. al. sluha na veľkostatku)
maď.
komenciáš
(poľnohosp. r. al. sluha pracujúci za naturálny plat)
lat.
zastar.
burlak
(rus. nádenník ťahajúci lode proti prúdu, ťahač, 17. – 19. st.)
rus.
batrak
(rus. poľnohosp. r. bez pôdy, pracujúci námedzne)
rus.
baráber
(r. na stavbe ciest, železníc a tunelov)
tal.
zastar.
ciompi
/čom-/
(textilní robotníci v stredovekej Florencii, 14. st.)
tal.
kuli
(nevyučený juhoázijský r., nádenník, nosič tovaru)
hind.
peón
(nekvalifikovaný poľnohosp. r. závislý na majiteľovi pôdy, Latinská Amerika)
špan.
yancona
/-janko-/
(indián. r., bezzemok v Južnej Amerike)
?
rozšírenie
rozšírenie
1
(zväčšenie počtu, obsahu, objemu a pod.)
amplifikácia
(zväčšenie, zosilnenie)
lat.
kniž. a odb.
dilatácia
(roztiahnutie, zväčšenie objemu telesa)
lat.
tech.
generalizácia
(r. chorobnej zmeny na viac orgánov)
lat.
lek.
metastáza
(zavlečenie chorobného procesu, zhubných buniek na iné, vzdialené miesto v organizme)
gréc.
lek.
dilatácia
(r. dutého telesného orgánu)
lat.
lek.
divertikul
(r. steny dutého orgánu, výdutina)
lat.
anat.
ektázia
gréc.
lek.
-ectasis
/ek-/
-ectasia
/ek-/
-ektázia
(roztiahnutie dutých orgánov, napr. ciev)
gréc.
v zlož. sl.
bronchiektáza
(r. priedušiek)
gréc.
lek.
gastroparéza
gastroplégia
(r. a ochrnutie žalúdka)
gréc.
lek.
angiektáza
(r. cievy)
gréc.
lek.
flebektázia
gréc.
varix
(r. žíl dolných končatín, kŕčové žily)
lek.
hemoroidy
(chorobné r. žíl v oblasti konečníka, zlatá žila)
gréc.
lek.
venektázia
(chorobné r. žily)
lat. + gréc.
lek.
mydriáza
(r. zrenice)
gréc.
lek.
teleangiektáza
teleangiektázia
(trvalé r. jemných koncových ciev)
gréc.
lek.
mukokéla
(r. sliznice vedľajšej dutiny nosnej vyplnenej hlienom)
lat. + gréc.
lek.
proktektázia
(r. konečníka)
gréc.
lek.
névus
lat.
lek.
spilóm
spilus
(nahromadenie farbiva v koži, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna ako vrodená vývojová porucha)
gréc.
lek.
porovnaj
rozširovanie 1
výskyt
rozhovor
rozhovor
dialóg
gréc.
debata
franc.
diskusia
lat.
dišputa
lat.
dišputácia
lat.
zastar.
diškurz
lat.
hovor.
dišputát
(výmena názorov o určitej otázke, rozprava)
lat.
zried.
proti gustu žiaden d.
konverzácia
(r. spoločenského rázu)
lat.
chat
/čet/
čet
(komunikácia na medzinárodnej počítačovej sieti internet)
angl.
solilokvium
(r. so sebou samým)
lat.
tête à tête
/tetatet/
(dôverný r. dvoch ľudí)
franc.
kniž.
polylóg
(r. viac ako dvoch osôb)
gréc.
kniž.
trialóg
(r. medzi troma osobami)
gréc.
zried.
interview
/-vjú/
(r. s významnou osobou určený pre verejnosť, novinársky útvar)
angl.
pressfoyer
/presfoajé/
(r. pre tlač al. tlačová porada konaná po alebo počas rokovania pred rokovacou miestnosťou)
angl. + franc.
žurn.
talk show
talkshow
/tók šou/
(r. v rozhlase al. televízii, v kt. sa moderátor rozpráva so známou osobnosťou al. osobnosťami)
angl.
publ.
pourparler
/purparlé/
(nezáväzný r.)
franc.
dipl.
kolokvium
(vedecký r. medzi odborníkmi al. pri skúške)
lat.
hearing
/hí-/
(verejná rozprava o vážnych otázkach, najmä medzi odborníkmi)
angl.
publ.
panelová diskusia
lat.-hol.
panel
(voľná diskusia vedená odborníkmi z rôznych oblastí pred verejnosťou)
lat.-hol.
slang.
brainstorming
/brejn-/
(voľný r., burza nápadov, skupinová technika tvorivého myslenia a riešenia problémov)
angl.
maieutika
(časť r., keď sú účastníci vyzvaní k tvorbe vlastných myšlienok, riešení, k nájdeniu pravdy)
gréc.
filoz.
ars conversandi
(umenie rozhovoru)
lat.
kniž.
stichomýtia
(r. založený na striedaní hovoriacej osoby pri každom verši, pôvodne v gréc. veršovanej dráme)
gréc.
lit.
katechéza
(poučovanie o náboženstve formou r.)
gréc.
cirk.
rada
rada
2
(skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán)
rákoš
maď.
pren. hovor.
soviet
rus.
kolégium
(zbor, skupina odborníkov, poradcov)
lat.
odb.
konzílium
(poradný zbor, napr. lekárov)
lat.
lek.
grémium
(správny zbor vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, vedenie)
lat.
tribunál
(súdna r., súdny dvor)
lat.
kniž. a práv.
presbytérium
(r. starších cirk. zboru evanjelickej cirkvi, volených zástupcov cirk. ľudu)
gréc.
cirk.
chunta
junta
/chu-/
(dočasná r.)
akademický senát
(vysokoškolská r.)
gréc. a lat.
škol.
tripartita
(r. zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov)
lat.
polit.
gerúzia
(r. starších v antickej Sparte)
gréc.
hist.
areopag
areopág
(r. zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach)
gréc.
hist.
búlé
(r. v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou)
gréc.
hist.
senát
(najvyššia štátna r. v starom Ríme, zbor starších vážených občanov)
lat.
hist.
sanhedrin
gréc.-hebr.
hist.
synedrion
synedrium
(najvyšší žid. samosprávny orgán v Júdsku, 150. pr. n. l. – 70 n. l.)
gréc.
hist.
duma
(poradný orgán rus. cára, 16. – 18. st.)
rus.
genróin
(r. starších, poradný orgán jap. cisára, 1875 – 1889)
jap.
signoria
/siňo-/
(mestská r. v niektorých tal. mestách)
tal.
direktórium
(vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779)
lat.
hist.
diván
(štátna r. v niektorých islamských krajinách)
arab.
parišad
(r. dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.)
sanskrit hist.
pančájat
(výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India)
sanskrit-hind.
porovnaj
zhromaždenie
výbor
roľník
roľník
farmár
(pracovník na farme, pôvodne v anglosaských krajinách)
angl.
agrár
agrárnik
argaláš
(bohatý sedliak, statkár, majiteľ veľkých pozemkov)
lat.
kulak
(dedinský bohatý sedliak v bývalom ZSSR)
rus. pejor.
kolchozník
(člen poľnohosp. výrobného družstva v bývalom ZSSR, družstevník)
rus.
peón
(drobný r. závislý na majiteľovi pôdy v Latinskej Amerike)
špan.
árendátor
lat.
zastar.
pachtier
(r., kt. má prenajatú pôdu prinášajúcu zisk na základe vlastnej práce)
nem.
hist.
jutráš
(malý r., kt. vlastnil pole vo výmere jutra, 0,575 ha)
nem.
zastar.
dominikalista
(r. hospodáriaci na panskej vrchnostenskej pôde, kt. do 1757 nepodliehala dani)
lat.
hist.
rustikalista
(sedliak, poddaný hospodáriaci na pôde patriacej feudálovi, kt. mal v držbe za poplatok)
lat.
hist.
kurialista
(slobodný sedliak používajúci panskú pôdu na základe zmluvy)
lat.
hist.
paroik
(r. povinný odvádzať dávky a pracovať pre svetských al. cirk. feudálov, v Byzantskej ríši)
gréc.
hist.
helóta
(bezprávny r., príslušník bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starej Sparte)
gréc.
hist.
kolón
(chudobný slobodný r. al. bezzemok, kt. mal od veľkostatkára prenajatú pôdu, 1. st. pr. n. l. v starom Ríme)
lat.
težak
(chorv. sedliak)
chorv.
mužík
(sedliak v cárskom Rusku)
rus.
smerd
(rus. r., príslušník občiny, pôvodne slobodný, postupne závislý od feudála, 9. – 14. st.)
rus.
hist.
copyholder
/kopi-/
(r. hosposdáriaci na pôde prepožičanej za platbu, spravidla doživotne, v Anglicku)
angl.
freeholder
/fríhoulder/
(slobodný r., vlastník pôdy v stredovekom Anglicku)
angl.
hist.
yeoman
/joumen/
(slobodný r., vlastník pôdy s právom nosiť zbraň, v stredovekom Anglicku)
angl.
hist.
felah
(arab. r.)
arab.
arat
(mongol. r.)
mongol.
šúdra
(príslušník najnižšej vrstvy v Indii, do kt. patria roľníci, bezzemkovia, remeselníci)
sanskrit
porovnaj
bezzemok
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 283. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.