Výsledky vyhľadávania

náuka

náuka 1 (vedný odbor)

-lógia

-grafia

-nómia

-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.

disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.

pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.

systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.

synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.

metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.

metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.

heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo

litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.

ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)

trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.

kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.

šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.

biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.

taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.

botanika gréc.

fytobiológia gréc. zastar.

fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.

zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.

antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.

mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.

protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.

bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.

hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.

limnológia

limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.

fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.

karpológia

karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.

algológia lat. + gréc.

fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.

lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.

bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.

mykológia (n. o hubách) gréc. bot.

graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.

dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.

pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.

ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.

ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.

enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.

fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.

fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.

protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.

entomológia gréc.

insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.

myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.

apistika (n. o včelách) lat.

arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.

ichtyológia (n. o rybách) gréc.

ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.

batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.

malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.

herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.

ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.

ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.

oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.

ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.

mammaliológia lat. + gréc.

teriológia (n. o cicavcoch) gréc.

hipológia (n. o koňoch) gréc.

kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.

kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.

zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.

epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.

odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.

paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológia

paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.

paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.

agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.

pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.

agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.

edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.

kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.

fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.

morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.

anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.

organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.

tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.

fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.

histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.

osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.

fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.

ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.

geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.

biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.

fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.

synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.

zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.

chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.

zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.

faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.

bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.

etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.

fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.

kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.

kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.

daktyloskopia

dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.

onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.

osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.

olfaktológia lat. + gréc. biol.

osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.

embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.

eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmácia

farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.

toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.

juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.

ergonómia

ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.

fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.

mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.

dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.

kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.

statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.

optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.

stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.

aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.

tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.

balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.

tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.

reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.

akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.

dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.

rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.

röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.

gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.

chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.

alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.

organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.

petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.

biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.

stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.

metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.

metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.

olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.

chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.

chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.

chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.

chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.

termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.

termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.

kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.

pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.

fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.

fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.

barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.

hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.

metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.

nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.

aeronautika gréc.

aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.

kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.

dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.

eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.

alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.

bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.

bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.

laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.

flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.

organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.

makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.

meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.

hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.

talasografia (n. o mori) gréc.

oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.

glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.

kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.

hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.

potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.

limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.

oceánológia (hydrológia morí) gréc.

hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.

glaciológia lat. + gréc.

kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.

speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.

kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronómia gréc.

uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.

kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.

planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.

geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.

geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.

orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.

geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.

petrológia gréc.

petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.

tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.

mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.

stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.

paleobiológia

paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.

litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.

montanistika (n. o baníctve) lat.

seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.

seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.

vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.

topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.

kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.

architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.

farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.

selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.

selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.

selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.

areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.

matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.

aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.

algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.

kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.

geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

goniometria gréc.

trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.

stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.

informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.

stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.

fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.

gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.

psychotronika

parapsychológia

ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.

ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.

arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.

prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.

logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.

ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.

demografia gréc.

populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.

stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.

psychológia (veda o duševných javoch) gréc.

sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.

politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.

filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

ontológia

metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.

gnozeológia

epistemológia

noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.

kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.

logika (veda o správnom myslení) gréc.

etika gréc. filoz.

morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.

aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.

deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.

estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.

fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.

eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.

nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.

axiológia

timológia

timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.

teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.

história

historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.

archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.

medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.

archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.

epigrafia

epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.

kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.

diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.

jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.

civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.

fikh (islamská práv. veda) arab.

ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.

makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.

mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.

ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.

ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.

štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.

etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.

etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.

folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.

lingvistika lat.

filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.

paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.

metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.

filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.

exegetika

exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.

textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.

poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.

genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.

štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.

tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.

komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.

lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.

gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.

semiotika

semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.

sémantika

semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.

syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.

pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.

grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.

fonemika

fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.

vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.

morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.

onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.

terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.

onomastika

onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.

ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.

etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.

neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.

morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.

frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.

idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.

peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.

štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.

lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.

fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.

ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.

ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.

eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.

rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.

bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.

stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.

verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.

prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.

metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.

strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.

epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.

grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.

grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.

papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.

archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.

translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.

rétorika

rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.

veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavistika (slovan. národov) lat.

slovakistika (Slovenska) lat.

bohemistika (čes. krajín) lat.

polonistika (Poľska) lat.

slovenistika (Slovinska) lat.

sorabistika (lužických Srbov) lat.

balkanistika vl. m.

balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharistika (Bulharska) vl. m.

albanistika (Albánska) vl. m.

baltistika (baltských národov) vl. m.

lituanistika (Litvy) vl. m.

rusistika (Ruska) vl. m.

hungaristika (Maďarska) lat.

ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordistika (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavistika (škandinávskych národov) lat.

nederlandistika (Holandska) hol.

romanistika (románskych národov) lat.

italistika (Talianska) vl. m.

hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalistika

lusistika (Portugalska) vl. m. lat.

anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabistika (arab. národov) vl. m.

egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanistika (národov Afriky) vl. m.

orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.

semitológia vl. m. + gréc.

semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológia (Číny) lat. + gréc.

japonistika (Japonska) vl. m.

byzantológia (Byzancie) vl. m.

ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.

ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.

ornamentalistika

ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.

urbanizmus lat.

urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.

ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.

ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.

muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.

melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.

kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.

harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.

organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.

semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.

kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.

teatrológia (div. veda) gréc.

filmológia (veda o filme) angl. + gréc.

heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.

vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.

notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.

filatelia gréc.-franc.

timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.

faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.

sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.

gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.

kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.

pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.

antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.

andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.

geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.

didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.

surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.

oftalmopédia

optopédia gréc.

tyflopédia

tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.

tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.

pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.

juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.

etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.

defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.

somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.

docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.

kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.

odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.

mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.

viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.

penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.

mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.

religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.

teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.

ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.

teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.

apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.

pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.

dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.

teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.

pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.

christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.

soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.

mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.

angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.

hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.

eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.

liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.

heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.

eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.

homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.

poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)

katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.

patristika lat. cirk.

patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.

astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

odborník

-lóg gréc. v zlož. sl.

majster lat.-nem.

špecialista lat.-franc.

macher nem. hovor. expr.

šajba rus. slang.

frajer

štramák (znalec) nem. hovor.

profesionál lat.-angl.

profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.

fachman (dobrý o.) nem. hovor.

expert (znalec, poradca) lat.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.

kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

káder franc.

kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.

suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.

fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.

technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.

praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.

teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.

inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.

polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.

introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.

nešikovný, zlý o. pozri neodborník

o. v medicíne pozri lekár

diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.

biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.

botanik gréc.

fytobiológ gréc. zastar.

fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.

zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.

antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológ (o. v telovede) gréc.

mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.

bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.

hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.

algológ lat. + gréc.

fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.

lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.

bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.

mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.

graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.

dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.

pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.

ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.

enológ (o. vo vinárstve) gréc.

fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.

entomológ gréc.

insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.

myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.

arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.

ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.

batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.

malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.

herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.

ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.

ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.

mammaliológ lat. + gréc.

teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.

hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.

kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.

zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.

epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.

paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.

paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.

agrológ

pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.

agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.

morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.

anatóm (o. v telovede) gréc. odb.

organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.

histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.

osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.

fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.

embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.

eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.

toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.

fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.

röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.

organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.

meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.

hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.

oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.

glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.

hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.

speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.

kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronóm gréc.

uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.

planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.

geograf (o. v zemepise) gréc.

geodet geol.

geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.

orograf (o. v horopise) gréc. geogr.

geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.

petrológ gréc.

petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.

mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.

seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.

vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.

montanista (o. v baníctve) lat.

topograf (o. v miestopise) gréc.

kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.

matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.

geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.

psychotronik

parapsychológ

ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.

ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.

prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.

demograf gréc.

populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.

psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.

sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.

politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.

stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.

teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

historik

historiograf (o. v dejepise) gréc.

logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.

chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.

archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.

štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

etnograf (o. v národopise) gréc.

etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.

folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.

lingvista (o. v jazykovede) lat.

filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.

lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.

lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.

morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.

bibliológ (o. v knihovede) gréc.

stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.

verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.

dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.

grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.

translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.

o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavista (slovan. národov) lat.

slovakista (Slovenska) lat.

bohemista (čes. krajín) lat.

polonista (Poľska) lat.

slovenista (Slovinska) lat.

sorabista (lužických Srbov) lat.

balkanista vl. m.

balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharista (Bulharska) vl. m.

albanista (Albánska) vl. m.

baltista (baltských národov) vl. m.

lituanista (Litvy) vl. m.

rusista (Ruska) vl. m.

hungarista (Maďarska) lat.

ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordista (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavista (škandinávskych národov) lat.

nederlandista (Holandska) hol.

romanista (románskych národov) lat.

italista (Talianska) vl. m.

hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalista

lusista (Portugalska) vl. m. lat.

anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabista (arab. národov) vl. m.

egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanista (národov Afriky) vl. m.

orientalista (ázijských a afrických národov) lat.

semitológ vl. m. + gréc.

semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológ (Číny) lat. + gréc.

japonista (Japonska) vl. m.

byzantológ (Byzancie) vl. m.

ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.

urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.

kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.

estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.

muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.

choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.

teatrológ (o. v div. vede) gréc.

filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.

heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.

vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.

filatelista gréc.-franc.

timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.

falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.

sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.

kulinár lat.

gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.

nutricionista (o. na správnu výživu) lat.

pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.

docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.

didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.

pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.

kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.

religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.

biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.

ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.

teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.

bócher (žid. bohoslovec) hebr.

ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.

softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.

astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.

kanonista lat.

dekretista

dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.

legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.

dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.

maskér franc.

šminkár

šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.

vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.

metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.

technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.

textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.

architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.

garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.

finančník (o. v peňažníctve) franc.

kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.

terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec

obdobie

štádium gréc.-lat.

fáza gréc.

etapa franc.

kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.

epocha gréc.

éra lat.

eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.

termín lat.

terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.

perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.

spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.

durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

tajm

time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.

sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.

kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.

kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.

advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.

fašiangy

fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.

karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.

quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok

biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.

pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.

dekáda (o. desiatich dní) gréc.

semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.

trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.

triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.

kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.

quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.

decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.

generácia (o. približne 30 rokov) lat.

saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.

chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie

latencia

latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.

inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.

exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.

apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.

rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.

diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.

víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.

lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.

vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.

legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.

interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.

stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.

interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.

entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1

maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť

pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.

sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.

noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.

nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.

kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit

durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.

lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.

infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.

prepuberta lat. psych. fyziol.

prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.

puberta lat. psych. fyziol.

pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.

adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.

impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.

efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.

presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.

senium (staroba) lat. lek.

puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.

couvade /kuvad/

kuvade

kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.

klimaktérium

klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.

ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.

paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.

mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.

neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.

eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.

prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.

alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.

antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.

helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.

olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.

ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.

indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.

džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.

haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.

belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.

viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.

normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.

feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.

kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.

imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.

socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.

gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.

renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.

humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.

trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.

cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.

rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.

barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.

rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.

romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.

ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.

secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1

konjunktúra

expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.

kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.

recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.

stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.

depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.

o. vo vývoji Zeme

archaikum

archeozoikum (prahory) gréc. geol.

proterozoikum (starohory) gréc. geol.

paleozoikum (prvohory) gréc. geol.

perm vl. m.

karbón lat.

devón

silúr vl. m.

ordovik vl. m.-lat.

kambrium (útvary prvohôr) vl. m.

mezozoikum (druhohory) gréc. geol.

jura vl. m.

trias (útvary druhohôr) gréc.

kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.

terciér (treťohory) franc. geol.

neogén

pliocén

miocén

oligocén

eocén

paleogén

paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.

kvartér (štvrtohory) lat. geol.

dilúvium lat.

pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.

holocén gréc.

alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.

glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.

interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.

štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.

interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.

totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.

lunácia lat.

synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.

saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.

epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.

epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.

ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.

stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.

estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.

monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.

polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.

embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.

neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.

nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.

kukla lat.-nem.

pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.

larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.

vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.

antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.

inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.

jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.

dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.

hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.

anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.

kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.

estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.

diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.

kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

odstránenie

odstránenie 1 (danie preč; spôsobenie, aby niečo prestalo jestvovať)

ab-

abs-

de-

des- lat. v zlož. sl.

likvidácia (odstraňovanie, zrušenie, rušenie, zničenie, ničenie, skoncovanie, skončenie, zneškodnenie, zneškodňovanie) lat.

eliminácia (odstraňovanie, vylúčenie, vylučovanie) lat. kniž.

deprivácia (odstraňovanie, strata, zbavenie, zbavovanie niečoho dôležitého, nedostatok) lat.

deplecia (vyprázdnenie) lat. lek.

evulzia (vybratie, vytrhnutie) lat. lek.

remócia (chir. vybratie lek.; o. všeobecne) lat. lek.

-tomia

-tómia (o. orgánu, chirurgické otvorenie telovej dutiny al. orgánu, rez, preťatie) gréc. v zlož. sl.

amputácia (chir. o. orgánu al. časti tela, najmä končatiny) lat. lek.

ektómia gréc. lek.

-ectomia

-ektómia (o. orgánu, vybratie, vyrezanie) gréc. v zlož. sl.

exenterácia (o. orgánov z telových dutín al. tkanív uložených hlbšie pod povrchom tela) gréc. lek.

resekcia (chir. o. tkaniva, orgánu al. ich časti, vyrezanie) lat. lek.

eviscerácia (vybratie vnútorných orgánov z tela) lat. lek.

excízia (vybratie, vyrezanie tkaniva al. jeho časti z liečebných al. diagnostických dôvodov) lat. lek.

explantácia (vybratie živého tkaniva z tela) lat. lek.

exkochleácia (vyškrabanie chorobného tkaniva ostrou lyžičkou) lat. lek.

extrakcia (vytiahnutie, vybratie, trhanie, vytrhnutie zuba, telesa z rany) lat. lek.

abolícia (zničenie orgánu) lat. lek.

ablácia (o. chorobne zmenenej časti tela, napr. nechta) lat. lek.

onychektómia (o. nechta) gréc. lek.

exstirpácia (o. chorobného útvaru al. celého orgánu z tela) lat. lek.

helotómia (o. "kurieho oka") gréc. lek.

angiektómia (o. cievy) gréc. lek.

vazektómia (vyrezanie cievy) lat. + gréc. lek.

flebektómia (vybratie žily, najmä rozšírenej) gréc. lek.

trombektómia (o. krvnej zrazeniny) gréc. lek.

lobektómia (o. laloku niektorého orgánu, napr. pľúc, pečene a pod.) gréc. lek.

radektómia (o. miechového koreňa) lat. lek.

pulmonektómia (vybratie časti pľúc) lat. + gréc. lek.

gingivektómia (o. ďasna al. jeho časti) lat. lek.

tonzilektómia (o. podnebných mandlí) lat. + gréc. lek.

chordektómia (vybratie hlasiviek) gréc. lek.

apikotómia (o. zubného koreňa) lat. + gréc. lek.

devitalizácia (o. zubnej drene postihnutej zápalom) lat. lek.

adenotómia (o. zväčšenej hltanovej mandle) gréc. lek.

tyreoidektómia (o. štítnej žľazy) gréc. lek.

laryngektómia (o. hrtana) gréc. lek.

gastrektómia (o. žalúdka, jeho časti) gréc. lek.

hepatektómia (o. časti pečene) gréc. chirurg.

cholecystektómia (o. žlčníka) gréc. lek.

pankeasektómia (o. podžalúdkovej žľazy al. jej časti) gréc. lek.

splenektómia (o. sleziny) gréc. lek.

enterektómia (o. časti čreva) gréc. lek.

kolektómia (o. hrubého čreva al. jeho časti) gréc. lek.

apendektómia (o. červovitého výbežku slepého čreva) lat. + gréc. lek.

proktektómia gréc. lek.

rektektómia (o. konečníka) lat. + gréc. lek.

nefrektómia (o. obličky) gréc. lek.

adrenalektómia (o. nadobličky) lat. + gréc. lek.

cystektómia

urocystektómia (o. močového mechúra) gréc. lek.

prostatektómia (o. predstojnej žľazy) gréc. lek.

litolapaxia (o. rozdrobených kamienkov z močového mechúra) gréc. lek.

litotómia (o. kamienkov z močového mechúra, obličkovej panvičky) gréc. lek.

litocystotómia (o. kameňov z močového mechúra) gréc. lek.

tymektómia (o. detskej žľazy) gréc. lek.

mamektómia lat. + gréc. lek.

mastektómia (o. prsníka) gréc. lek.

papilektómia (o. bradavky) lat. + gréc. lek.

nymfektómia (o. malého pysku ohanbia) gréc. lek.

hysterektómia (o. celej maternice) gréc. lek.

tracheloktómia (o. krčka maternice) gréc. lek.

gonadektómia gréc. lek.

kastrácia (o. pohlavných žliaz) lat. vet. lek.

semikastrácia (o. jednej pohlavnej žľazy) lat. lek.

orchektómia

orchidektómia (o. mužskej al. samčej pohlavnej žľazy, semenníka, miškovanie) gréc. lek.

orchiotómia

orchotómia (o. semenníka) gréc. lek.

cirkumcíza

cirkumcízia (o. predkožky, obriezka) lat. lek.

peotómia (o. mužského pohlavného údu) gréc. lek.

vulvektómia (vybratie ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. + gréc. lek.

ovariektómia

ovariotómia (vybratie vaječníka) lat. + gréc. lek.

tubektómia (vybratie vajcovodu) lat. + gréc. lek.

osteoktómia

ostektómia (vybratie časti kosti) gréc. lek.

patelektómia (vybratie kolennej kosti, jabĺčka) lat. + gréc. lek.

myektómia (o. svalu al. jeho časti) gréc. lek.

anestézia (vylúčenie vnímania bolesti) lek.

dezinfekcia (o. infekcie, choroboplodných zárodkov chem. al. fyz. prostriedkami) franc. + lat. lek.

detoxikácia (o. jedovatých látok, otravy z organizmu al. z prostredia) lat. + gréc. lek.

dekontaminácia (o. škodlivých látok, mikróbov, zamorenia z prostredia al. organizmu, odmorenie) lat. lek.

deratizácia (o., ničenie, hubenie škodlivých hlodavcov, potkanov, myší) franc.

dehelmintizácia (o., ničenie cudzopasných červov, odčervovanie) lat. + gréc. veter.

epilácia

depilácia (o. vlasov, chlpov z pokožky; o nežiadúcich chĺpkov a vlasov, odchlpenie, holenie lek.) lat.

peeling /pí-/ (o. povrchovej, odumretej pokožky na tvári krémom) angl.

kupírovanie (o. časti uší a chvosta niektorých zvierat, najmä psov) franc.-nem.

demolácia

demolícia (búranie, napr. odstrelom, a odstraňovanie nevyhovujúcej stavby, ničenie, rúcanie, borenie, pustošenie) lat.

asanácia (odstraňovanie nedostatkov, napr. stavebných z územia z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.

demontáž (odstraňovanie stroja a pod. z jeho miesta, rozklad určitého poriadku, celku pren.) franc.

dezaktivácia (odstraňovanie účinných látok z prostredia chem. al. fyz. pochodmi; mechanické odstraňovanie rádioaktívnych látok z výstroja, zbraní, stavieb, terénu, vody, potravín voj.) franc.

erózia (odstraňovanie, premiestnenie, premiestňovanie, odnášanie časti zemského povrchu, hornín, vodou, vetrom, ľadom, snehom, rozrušovanie, vymieľanie zemského povrchu) lat. geol.

exarácia (erózia ľadovcom, brázdenie) lat. geol.

deterzia (obrusovanie a ohladzovanie sklaného podložia ľadovca) lat. geol.

detrakcia (odlamovanie a odtŕhanie rozpukaného skalného podložia ľadovcom) lat. geol.

ablácia (odnášanie zeminy zo zemského povrchu pôsobením ľadu, vody a vetra) lat. geol.

evorzia (vymieľanie hornín vírivou činnosťou prúdiacej vody) lat. geol.

eforácia (vymieľanie podzemnými tlakovými vodami) lat. geol.

dehydratácia (odstraňovanie vody z látok, zbavenie, zbavovanie vody, odvodnenie, odvodňovanie) lat. + gréc.

exhaustácia (odstraňovanie vzduchu, plynu, vyčerpanie, vyčerpávanie, odčerpanie, odčerpávanie, odsanie, odsávanie vzduchu, napr. z konzerv) lat. odb.

degoržovanie (odstraňovanie kalu, nečistoty, odkaľovanie) lat. + franc.

detašovanie (odstraňovanie ťažko odstrániteľných škvŕn z tkanín pred ďalšou úpravou) franc.

decentralizácia (zrušenie, rušenie sústredenia právomoci a zodpovednosti) lat.

liberalizácia (odstraňovanie zásahov štátu, uvoľnenie, uvoľňovanie obmedzení najmä ekon.) lat.

demilitarizácia (zrušenie, rušenie, obmedzenie, obmedzovanie al. zákaz ozbrojených síl, zbraní, na určitom území, odzbrojenie) lat.

defašizácia (o. spôsobu vlády fašistov, vplyvu fašistov) lat. + tal. polit.

denacifikácia (o. nacizmu a nacistov v Nemecku a obsadených krajinách po 2. svetovej vojne podľa rozhodnutia postupimskej dohody) lat.

deboľševizácia (o. spôsobu vlády komunistov, vplyvu boľševikov) lat. + rus. polit.

laicizácia gréc.-lat. kniž.

sekularizácia (odstraňovanie vplyvu cirkvi, náboženstva, zosvetštenie, zosvetšťovanie) lat. kniž. a odb.

depurácia (o. fiktívnych položiek zo súvahy jej úpravou al. zostavením novej súvahy) lat. obch.

oslovenie

oslovenie 3 (pomenovanie vhodným menom, titulom a pod.)

titulovanie (o. hodnosťou al. jej vyjadrením) lat.

džentlmen

gentleman /džentlmen/ (o. muža) angl. zried.

domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako o.) lat. kniž.

domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako o.) lat. kniž.

domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako o.) lat. kniž.

domine perillustris (vzácny pane, ako o.) lat. kniž.

gospodin

gosudar

hosudar (o. muža v rus. prostredí) rus.

monsieur /mesjé, mesjö/ (o. muža vo franc. prostredí) franc.

signor(e) /siňo-/ (o. muža v tal. prostredí) tal.

seňor (o. muža v špan. prostredí) špan.

don (o. muža v špan. a tal. prostredí) špan. tal.

sir /sör, sér/ (o. muža bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.

mister /mistr/ (o. muža v angl. a amer. prostredí) angl.

lord (o. muža v angl. prostredí) angl.

mylord (o. muža v angl. vyššej spoločnosti; o. sudcu v angl. prostredí) angl.

šor (o. muža v dalmátskom prostredí) chorv.

efendi (o. muža v tur. prostredí) tur.-gréc.

aga (o. staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.

sáhib (o. muža v arab. prostredí; o. Európana v Indii) arab.

sidi (o. Európana v arab. krajinách) arab.

tuan (o. muža v juhovýchodnej Ázii) indonéz.

bábu (o. vzdelaného Bengálca) beng.

mirza (o. u niektorých východných národov pred menom) irán.

beg

bej (o., titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.

bwana (o. muža v arab. svete a Afrike) arab.-svahil.

Sire /sír/ (o. panovníka, Veličenstvo) franc. angl.

báťuška (dôverné o. muža, otca, starca v rus. prostredí) rus.

padrone (o. hostinského, majstra, ochrancu al. zamestnávateľa v Taliansku) tal.

padre (o. katolíckeho rádového kňaza, otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk. porovnaj kňaz

carissime /kar-/ (rehoľné o., drahý brat)

amice! (milý priateľ, ako o.) lat. zastar.

mi amice! (priateľ môj, ako o.) lat. zastar.

madam

madame /madam/ (zdvorilé o. ženy) franc.

šora (o. ženy v dalmátskom prostredí) chorv.

signora /siňo-/ (o. ženy v tal. prostredí) tal.

doňa (o. ženy v špan. prostredí) špan.

seňora (o. ženy pôvodne v špan. prostredí) špan.

mistress /misiz/ (o. ženy v angl. a amer. prostredí) angl.

mylady /majlej-/ (o. ženy v brit. vyššej spoločnosti) angl.

memsahib (o. ženy v Indii) ind.

domina (o. rím. ženy, pani) lat. hist.

mademoiselle /madm(u)azel/ (o. slečny vo franc. prostredí) franc.

signorina /siňo-/ (o. slečny v tal. prostredí) tal.

seňorita (o. slečny pôvodne v špan. prostredí) špan.

miss (o. slečny v angl. a amer. prostredí) angl.

dárling (zlato, drahý, miláčik, najmä ako o.) angl. subšt.

baby /bejby/

bejbi

bejby (milá, zlatko, miláčik, ako o. v amer. prostredí) angl. hovor.

illustrissimus (najjasnejší, vysokoosvietený, najosvietenejší, ako o.) lat.

honorabilis (úctyhodný, ctihodný, ako o.) lat.

spectabilis (úctyhodný, vážený, ako o., ceremoniálny titul dekana) lat.

venerabilis (vysoko ctený, ctihodný, ako o. pri promócii) lat. porovnaj titulšľachtic

oblasť

oblasť 1 (vymedzené územie)

región lat.

teritórium lat.

régia lať. kniž. zastar.

-sféra gréc. v zlož. sl.

zóna (územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.

rajón (územná o. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terén (pracovná o. mimo mesta, v prírode, na vidieku a pod.) lat.-franc. výskum v t.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

proveniencia (zemepisná o., z ktorej niekto al. niečo pochádza, miesto pôvodu) franc.

rezervácia (územie vyhradené pre domorodé obyvateľstvo; vymedzené chránené územie, prírodná al. pamiatková oblasť) lat.

revír (uzavretá o. vymedzená na určitú činnosť, napr. lesná, uhoľná, policajná a pod.; o. na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, prípadne nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

kordón (ochranné pásmo, pás územia na ochranu proti niečomu) franc.

areál (vymedzená časť územia so stavbami archit.; o. rozšírenia určitého organizmu, javu) lat. odb.

green /grín/ (o. cieľa na golfovom ihrisku) angl. šport.

litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.

atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.

troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.

front (o. prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.

fytosféra (vrstva Zeme pokrytá rastlinami) gréc.

biosféra (o. Zeme s podmienkami na život, časť zemského povrchu, osídlená živými organizmami) gréc. biol.

ekosféra (vrstva Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.

noosféra (o. vzájomného pôsobenia prírody a človeka, rozumovej ľudskej činnosti) gréc. filoz.

trópy

tropická o. (o. siahajúca okolo rovníka medzi obratníkmi s horúcim a vlhkým podnebím) gréc. geogr.

subtrópy

subtropická o. (teplá zemepisná a vegetačná o. okolo obratníka Raka a Kozorožca) lat. + gréc. geogr.

selva

selvas (typ krajiny súvislých tropických dažďových lesov v povodí Amazonky) port. geogr.

kalma (o. bezvetria, tíšiny po oboch stranách rovníka) gréc.-lat.-rom. meteor.

antarktis (o. najchudobnejšia na rastlinstvo s najvyšším podielom machov a lišajníkov zaberajúca Antarktídu a juh Južnej Ameriky) gréc. geogr.

Arktída

Arktis (o. severného pólu)

Pacifik (o. Tichého oceána) lat.

belt (územie pretiahnutého, predĺženého tvaru) dán.-angl. geogr. zastar.

ekoton (hraničná časť, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, okraj lesa, pobrežie, prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami) gréc. biol.

step (rovinatá o. Zeme porastená trávou a nízkymi rastlinami v miernom pásme) ukraj. geogr. bot.

eremiál (suchá o. Zeme so žiadnym al. nepatrným rastlinstvom, suchá step, polopúšť) gréc.

monte (typ krajiny na východných úpätiach Ánd so suchomilným rastlinstvom) špan. geogr.

sahel (typ krajiny v Afrike na južnom okraji Sahary so suchomilným porastom) afr. geogr.

pampa (juhoamer., najmä argentínska trávnatá rovinatá step) indián.-špan.

préria (trávnatá step v strednej a západnej časti Severnej Ameriky) franc.

pusta (trávnatá step v Maďarsku) maď.

brus (tropická rovina porastená drobnými kríkmi) angl.

tundra (o. Zeme, rozsiahla rovina s nízkou vegetáciou, s machmi, trávou, kermi, bez lesov, najmä v sev. Ázii) lap.-rus. geogr.

savana (o. Zeme s vysokým trávnatým porastom a skupinami drevín v tropickom al. subtropickom pásme) indián.-špan. geogr.

muskeg (o. Zeme s rašeliniskami v Kanade) indián. geogr.

scrub /sra-/ (o. Zeme s rozsiahlymi porastmi vždyzelených, najmä tŕnistých rastlín na suchých územiach Austrálie a južnej Afriky) angl. geogr. bot.

sertao /-tanu/ (o. Zeme s polosuchým podnebím a pôdou nevhodnou na pestovanie obilia, severovýchod Brazílie) port.

sebcha (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na Sahare) arab. geogr.

šot (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami na severnej Sahare) arab. geogr.

takýr (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Strednej Ázii) turkmén. geogr.

kevír (rozsiahla plochá hlinitá o. Zeme so soľnými jazerami v Iráne) perz. geogr.

badlands /bedlendz/ (územie s úzkymi stržovitými korytami vytvorenými eróziou v nespevnených horninách a málo spevnených usadeninách) angl.

marše (občas zaplavované územie pri pobreží Severného a Baltského mora, ploché úrodné nížiny na morskom pobreží) nem. geogr. pomn.

moor (trvalo zamokrené územie s vodným rastlinstvom na rašelinovej a močaristej pôde) nem.

kras (územie, najmä vápencové, kde pôsobením vody vznikli rôzne útvary, napr. jaskyne, priepasti a pod.) ilyr.-srb. geol.

depresia (územie s nižšou nadmorskou výškou ako okolie alebo ležiace nižšie ako hladina mora, preliačina) lat. geol.

arktogea (zoogeografická o. severnej pologule) gréc. geogr. zool.

paleoarktická o. (zoogeografická o. zahŕňajúca Európu, Stredomorie, severnú a strednú Áziu) gréc. zool.

paleogea (zoogeografická o. zahŕňajúca madagaskarské, etióp. a ind.-malajské živočíšstvo) gréc. zool.

biotop gréc. biol.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný priestor) gréc. biol.

biochor (životná o. na Zemi s vegetáciou) gréc. ekol.

bióm (spoločenstvo organizmov, rastlín a živočíchov v rozsiahlej zemepisnej o. spolu s prostredím) gréc. ekol.

ekuména

ekumena (územie trvalo obývané a pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (územie človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (územie trvalo neobývané a nevyužívané) gréc. ekol.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

šelf (okrajová o. mora, kt. je ešte súčasťou pevniny, do 200 m) angl. geol.

litorál (pobrežná o. mora a sladkých vôd) lat. geol. geogr.

pelagiál (o. voľnej vody od hladiny ku dnu v mori, jazerách a vo vodných nádržiach) gréc. odb.

batysféra (priestor pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

epipelagiál (plne presvetlená o. morskej vody do 100 m, s bohatým zastúpením zvierat) gréc. biol.

batypelagiál (málo presvetlená o. morskej vody, od 100 m) gréc. biol.

fytál

fytal (o. dna s dostatkom svetla pre život rastlín) gréc. biol.

profundál (o. dna sladkovodných jazier a vodných nádrží) lat. geol.

infralitorál (o. dna mora, jazier a vodných nádrží s dostatkom svetla s vyššími rastlinami a svetlomilnými riasami) lat.

bentál (o. dna oceánov, zasahujúca od brehu do hlbín) gréc. geol. geogr.

batyál (o. dna oceánov od 200 do 2 000 m hĺbky) gréc.

abysál (o. dna oceánov od 1 000 do 6 000 m hĺbky) gréc.-lat.

hadál (o. dna oceánov od 6 000 m hĺbky) gréc.

mare (tmavá rozsiahla o. na Mesiaci al. na Marse) lat. astron.

ekosféra (o. okolo vesmírneho telesa, hviezdy, s priaznivými podmienkami pre vznik a udržanie života) gréc. porovnaj plošina 1lespúšťúzemieobvod 2miesto 1spoločenstvo 2 a pod.

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)

koncepcia

doktrína lat.

izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

línia (prúd) lat.-nem.

mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.

avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.

náb. a cirk. smery

montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.

nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.

donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.

adamitstvo

adamitizmus

adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.

pauliciánstvo

paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.

ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.

valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.

galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.

husitstvo

husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

utrakvizmus lat. hist.

kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.

triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.

socinianizmus

sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.

unitarizmus

unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.

sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.

doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.

monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.

arianizmus

ariánstvo

arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.

antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.

monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.

katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.

anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.

habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.

ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.

papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.

jehovizmus

jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.

pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.

mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.

moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.

katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.

ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.

fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.

kacírstvo gréc.-nem.

heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.

bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.

reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.

protestantizmus lat.

luteránstvo

luterstvo

luteranizmus

kalvinizmus

kalvínstvo vl. m.

helvetitizmus lat. vl. m.

zwinglianizmus

zwingliánstvo /cvi-/

anglikanizmus

anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.

konformisti (anglikánska cirkev) lat.

puritanizmus

puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.

pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.

baptizmus

baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.

viklefizmus

viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.

independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.

kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.

scientizmus lat.

scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.

satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.

terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.

farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.

zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejci

eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.

šiiti

(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.

suniti

sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.

izmailovci

izmaeliti

imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.

drúzovia arab. vl. m.

muwwahhidún

mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.

sanúsijovia

sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.

sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.

sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2

teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.

ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.

idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.

materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.

monizmus gréc. filoz.

singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.

psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.

kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.

scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.

fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.

fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.

deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.

panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.

racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.

iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.

empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.

finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.

hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.

pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.

voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.

senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.

skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.

gnosticizmus

gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.

teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.

agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.

iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.

pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.

empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.

reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.

realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.

terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.

dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.

existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.

hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.

finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.

eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.

antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.

kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.

pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.

cynizmus

kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.

epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.

stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

pytagorizmus

pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.

determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.

teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.

platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.

atomizmus

atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.

holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.

personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.

kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.

védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.

brahmanizmus

brahmanstvo

budhizmus (staroind. učenie) sanskrit

lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.

mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit

njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.

mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.

hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.

joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

rádžajoga (kráľovská joga) ind.

hathajoga (telesná joga) ind.

taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.

konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.

hermetizmus

hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.

polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.

revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.

moderantizmus

moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.

radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.

neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.

konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.

komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.

boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.

socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.

marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.

stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.

maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.

antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.

mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.

fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.

nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.

hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.

perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.

antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.

nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.

anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.

antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.

populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)

monarchizmus gréc.

rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.

avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.

revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

tolstojovstvo

tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.

gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.

ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.

antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.

internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.

panrusizmus gréc. + vl. m. polit.

panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.

slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.

menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.

boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.

hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.

ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.

pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.

paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.

panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.

panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.

panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.

panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.

panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.

enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.

fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.

sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.

iredenta

iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.

svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.

taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?

reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.

fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)

chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.

luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.

abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.

beatnici /bít-/

bítnici

beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.

skinhead /-hed/

skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.

hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.

maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.

neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.

merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.

proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.

monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.

nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.

metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.

freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.

separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.

splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.

sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.

appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.

protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.

NEP rus.

Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.

syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.

tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.

technokratizmus

technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.

behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.

reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.

freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.

glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.

logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.

umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.

secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.

moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.

funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.

konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)

artizmus

formalizmus

lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.

sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.

romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.

parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.

naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.

fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.

impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.

neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.

pointilizmus /poen-/ franc. výtv.

divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.

verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.

realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.

symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.

expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.

futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.

kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)

orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.

unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.

suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.

fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.

dada

dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.

Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.

surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.

lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.

tachizmus /-ši-/

tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.

signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.

muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.

pop-art

popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.

underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.

paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.

primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.

regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.

purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.

ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

eklekticizmus

eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

obvod

obvod 2 (vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie)

región lat.

rajón lat.

teritórium lat.

régia lať. kniž. zastar.

-sféra gréc. v zlož. sl.

cirkumferencia (oblasť) lat. lek.

komúna (územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva) lat.

revír (uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.

kolatúra lat.

farnosť nem. cirk.

fara (cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom) nem. hovor.

parochia (farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) gréc.-lat. cirk. zastar.

dekanát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana) lat.

biskupstvo gréc.

diecéza (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa) gréc.-lat. cirk.

vikariát

vikariátstvo (jedna z častí biskupstva) lat. cirk.

eparchia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskupstvo

arcidiecéza

metropola

metropolia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa) gréc. cirk.

provincia (cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.) lat.

patriarchát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví) gréc. cirk.

dištrikt

superintendencia lat. cirk.

seniorát (cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

nom

nomos (územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku) gréc. hist.

peribolos gréc. archeol. archit.

temenos

trinkos (starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami) gréc. archit.

démos (územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov) gréc.

eparchia (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši) gréc. hist.

katepanát (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st.) gréc.

satrapia (územný správny o. v Perz. ríši) perz.-gréc. hist.

exarchát (správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom) gréc.

pašalík tur. hist.

vilayet /-jet/

vilajet (územný správny o. v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.

sandžak (správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík) tur. hist.

emirát (územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo) arab.

kalifát (územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka) arab.

sultanát (územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st.) arab.-tur.

šejkát

šejchát

šajchát (územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka) arab.

chanát (územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu) tur. hist.

aljú (územný správny o. v Mongolskej ríši) tat. hist.

kaganát (štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov) orient. hist.

komenda (správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov) lat.

župa lat.

komitát (územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj) lat. hist.

hajtmanstvo (územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska) nem. hist.

cirkul (správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st.) lat.

gmina (územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954) nem.-poľ. hist.

bánovina tur.-srb. hist.

banát (územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom) vl. m. hist.

judet /-dec/ (územný správny o. v Rumunsku) rum.

újazd (správny o. v cárskom Rusku) rus. hist.

opričnina (územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.) rus. hist.

gubernia (územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929) lat. hist.

rajón (územný správny v bývalom ZSSR) lat.

kantón (územný správny o. najmä vo Švajčiarsku) franc.

departement /-tmán/ (územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj) franc.

dištrikt (územný správny o. v Portugalsku a inde) lat.

guvernorát (územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku) franc.

grófstvo (územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách) nem. hist.

shire /šajr/ (územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.

county /kau-/ (správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.

ken (územný správny o. v Japonsku) jap.

han (územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871) jap. hist.

kapitánia (územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike) lat.

ulus mongol.-rus.

aimag

ajmak (mongolskú územný správny o.) mongol.

bantustan (formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe) vl. m.+perz. porovnaj územieoblasť 1

osoba

osoba 2 (jednotlivec ako nositeľ funkcie, práva)

subjekt lat. kniž.

persona grata /-só- -grá-/ (vítaná, žiaduca, milá o.) lat. kniž. a odb.

persona non grata

persona ingrata /-só- -grá-/ (nevítaná, nežiaduca o.) lat. kniž. a odb.

persona subspecta /-spekta/ (podozrivá o.) lat. kniž.

optant (o. vykonávajúca právo vybrať si jednu z daných možností, napr. o., kt. má právo rozhodnúť sa medzi štátnym občianstvom dvoch al. viacerých štátov, najmä pri zmene štátneho územia) lat. práv. porovnaj občan

testátor (o., kt. robí al. zanechala závet) lat. práv.

intestát (o., kt. umrela bez závetu) lat. práv.

orgán (o. poverená výkonnou mocou) gréc.

parlamentár (o. poverená rokovať, vyjednávať s nepriateľom, vyjednávač, prostredník, poverený zástupca) franc.

komisár (sprostredkovateľ, zmocnenec poverený osobitnou úlohou) lat. admin. porovnaj sprostredkovateľsplnomocneneczástupca 1zástupca 2

gestor (o. poverená riadením a zlaďovaním určitej činnosti, najmä verejnoprávnej; o. poverená vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu práv. ekon.) lat.

notár (o. oprávnená štátom rozhodovať, najmä v dedičských, zmluvných a overovacích záležitostiach) lat.

agitátor lat.

korteš (o., kt. presvedčuje, získava iných pre niečo, napr. voličov pre polit. stranu) maď.-špan.

verbovač (o., kt. presvedčuje, získava iných pre niečo, napr. voličov pre polit. stranu; o., kt. získava, najíma mužov k vojsku zastar.) nem.

kaper (súkromná o. poverená svojou vládou k vedeniu pirátskej vojny proti lodiam nepriateľa) hol.

rekurent (o. podávajúca sťažnosť, odvolanie, sťažovateľ) lať. práv. zastar.

inšpekcia (o. vykonávajúca úradný dozor, kontrolu) lat. porovnaj dohľaddozorca

skrutátor (o., kt. spočítava hlasy pri voľbách) lat. odb.

signatár lat.

signátor (o., kt. podpisuje al. podpísala zmluvu, vyhlásenie a pod., podpisovateľ) lat. dipl.

firmant (o. oprávnená podpisovať za firmu v obch. záležitostiach) tal. obch.

komandista (o. ručiaca za záväzky komanditnej spoločnosti len do výšky svojho vkladu) lat.-franc.

komplementár (o. ručiaci za záväzky komanditnej spoločnosti neobmedzene celým svojím majetkom) lat. obch. porovnaj obchodník

kreditor (veriteľ) lat. práv. obch.

debitor (dlžník) lat. práv. obch.

asignant (veriteľ, kt. vystavil poukážku, poukazca, poukazovateľ) franc. obch.

asignát (dlžník, kt. má zaplatiť poukážku, poukázanec) franc. obch.

asignatár (tretia o. oprávnená veriteľom prijať plnenie od dlžníka na základe poukážky, poukazník) franc. obch.

trasant (vystaviteľ, vystavovateľzmenky, zmenkovateľ) tal. práv. obch.

trasát (zmenkový dlžník, kt. má zaplatiť zmenku, zmenkovník) tal. práv. obch.

remitent (zmenkový veriteľ, v prospech kt. má byť zmenka zaplatená) lat. práv. peňaž.

indosant

žirant (o., kt. prevádza, postupuje práva z cenného papiera na inú osobu, najmä podpisom na rube, rubopisec) tal. peňaž.

indosatár

žiratár (o., v prospech kt. sa prevádzajú, postupujú práva z cenného papiera, najmä podpisom na rube, rubopisník) tal. peňaž.

regredient (o. uplatňujúca postih, majúca právo požadovať od dlžníka, za kt. splnila finančný záväzok, náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postihovateľ) lat. práv.

regresát (o., voči kt. sa uplatňuje postih, postihový dlžník) lat. práv.

cedent (veriteľ postupujúci svoju pohľadávku inému, prevodca, postupiteľ, postupca) lat. práv.

cessus (dlžník pohľadávky postúpenej céziou, postúpenec) lat. práv.

cesionár (nový veriteľ nadobúdajúci pohľadávku od postupiteľa, príjemca, postupník) lat. práv.

intercedent (o. prisľubujúca prevzatie záväzkov popri hlavnom dlžníkovi al. za neho) lat. práv.

fiduciant (o., kt. postúpila vlastníctvo inej osobe za predpokladu, že s ním bude zaobchádzať predpísaným spôsobom) lat. hist. práv.

fiduciár (o., kt. bolo postúpené vlastníctvo inej osoby za predpokladu, že s ním bude zaobchádzať predpísaným spôsobom) lat. hist. práv.

percipient (oprávnený príjemca) lat. práv.

akceptant (príjemca ponuky, zmenky) lat. peňaž.

oblát (príjemca ponuky, návrhu na uzavretie zmluvy) lat. práv. obch.

beneficient (príjemca platby) lat. peňaž.

depozitár (o. preberajúca do úschovy hnuteľné veci, peniaze, tovar a pod., uschovávateľ al. úschovňa) lat.

deponent (o. dávajúca do úschovy hnuteľné veci, peniaze, tovar a pod., ukladateľ) lat.

sponzor (o., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody, podporovateľ, priaznivec) lat. porovnaj podporovateľ

privatizátor

privatizér (o., kt. získala majetok pri prevode majetku z vlastníctva štátu) lat.

reštituent (o., kt. má nárok na vrátenie znárodneného majetku, pôvodný vlastník majetku) lat. práv. porovnaj majiteľ

investor (o. zaoberajúca sa a zodpovedajúca za plánovanie, prípravu a uskutočnenie stavby; o. zaoberajúca sa plánovaním a rozdeľovaním prostriedkov, najmä fin., do podniku a pod.; o., kt. vykonáva vklady do určitej činnosti, podniku v záujme zvýšenia výnosu v budúcnosti, napr. do budov, zariadenia, výskumu, cenných papierov a pod.) lat. ekon.

developer (investor zaoberajúci sa plánovaním, prípravou, uskutočnením a zhodnotením stav. projektu) angl.

respondent (o. odpovedajúca vo výskume ústne al. písomne na otázky, opytovaný) lat. sociol.

logograf (o. spisujúca za poplatok súdne reči klientom neovládajúcim rečnenie, v starom Grécku) gréc. hist. porovnaj človek

opakovanie

rekurencia lat. kniž. a odb.

repetícia lat.

iterácia lat.

periodicita

periodickosť (pravidelné o. určitého javu, striedanie, obeh) gréc.

chronicita

chronickosť (časté o., zdĺhavosť, vleklosť) gréc. lek.

rekurencia (o. javu, kt. už prebiehal) lat. astron.

recidíva (o., návrat javu, najmä záporného, zlého; o. choroby lek.) lat. odb.

rekapitulácia

rekapitulovanie (stručné a prehľadné o., zopakovanie, zhrnutie, zhŕňanie) lat.

reprodukcia

reprodukovanie (zopakovanie slovami niečoho prežitého, počutého, podanie, podávanie, vyjadrenie, vyjadrovanie slovami; obnovovanie výrobného procesu ekon.) lat.

repríza (opakované predstavenie, druhé a ďalšie predvedenie dram. al. hud. diela) franc.

dublovanie (zdvojovanie) franc.

korepetícia (nacvičovanie úloh so spevákmi al. členmi baletu opakovaním, o. úloh, skúšanie) lat.

refrén franc.

tornáda (pravidelné o. časti básne al. piesne) špan. lit.

repetícia (o. časti skladby) lat. hud.

ostinato /-ná-/ (neustále o. témy, úryvku, v tom istom hlase) tal. hud.

dittografia (o. písmena, slabiky, slova al. časti textu, pisárska chyba pri prepisovaní textu najmä pred vynájdením kníhtlače) tal. + gréc.

epanalepsa (o. slovies vo vete, najprv v neurčitku, potom v určitom tvare, napr. jesť neje) gréc. lingv.

echo gréc. lek.

echo- (napodobovanie) gréc. v zlož. sl.

echokinéza gréc.

echomatizmus (o., napodobovanie pohybov, správania iných, porucha konania) gréc. lek.

echolália gréc.

echofrázia (chorobné o., napodobovanie počutých slov, porucha konania) gréc. lek.

echopraxia (o., napodobovanie pohybov, porucha konania) gréc. lek.

echomímia (o., napodobovanie výrazu tváre, porucha konania) gréc. lek.

palifrázia

palilália (chorobné o. toho istého slova al. vety) gréc. lek.

katafázia (chorobné o. rovnakej vety al. odpovede) gréc. lek.

verbigerácia (chorobné o. toho istého slova bez ohľadu na zmysel al. situáciu) lat. lek.

metabola (o. rovnakej myšlienky inými slovami) gréc. štyl.

iterácia (o. tých istých výrazov) lat. lingv.

paralelizmus (o. rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.

aliterácia (o. rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat. lit.

tradukcia (o. výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat. lit.

epifora

antistrofa (o. rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc. lit.

epizeuxa (o. rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc. lit.

eopanafora

anafora (o. slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc. lit.

epanastrofa

palilógia (o. slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc. lit.

epanalepsa (o. slov v jednej vete) gréc. lit.

paronomázia (o. a hromadenie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc. lit.

diafora

anakláza (rečnícke zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc. lit.

augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat. lit.

anadiplóza (o. slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc. lit.

antanakláza (o. toho istého slova, kt. ale mení svoj význam) gréc. lit.

polyptoton (o. toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc. lit.

symploka (o. toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc. lit. porovnaj striedanie

úsilie

agilita

agilnosť (horlivá činnosť, horlivosť, činorodosť, čulosť) lat.

ašpirácia (ú. dosiahnuť vytýčené ciele) lat.

ambícia

ambicióznosť (túžba a ú. vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť) lat.

tendencia (ú. o uplatnenie určitých myšlienok, názorov, úmysel, zámer, cieľ) lat.

veleitácia (márne ú.) lat. kniž.

humanizácia (ú. o poľudštenie) lat.

humanizmus (ú. o presadenie spravodlivosti, ľudskosti a dôstojnosti človeka ako všeobecne platných noriem) lat.

utilitarizmus

utilitárnosť

utilitárstvo (ú. o dosiahnutie vlastného bezprostredného úžitku, prospechu, prospechárstvo, vypočítavosť) lat. kniž.

perfekcionizmus (ú. o dokonalosť, bezchybnosť, sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov) lat.

karierizmus franc. pejor.

štréberstvo (bezohľadná honba za vyšším postavením, šplhúnstvo) nem. pejor.

arivizmus (prehnaná, nezdravá ctižiadostivosť) franc. kniž.

mamonárstvo (honba, zhon za majetkom, bohatstvom) hebr.-gréc. pejor.

maximalizmus (ú. o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.

radikalizmus (ú. o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

unionizmus (ú. o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

univerzalizmus (ú. o obsiahnutie všetkého, sveta ako celku) lat.

internacionalizmus (ú. o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

panhelenizmus (polit. a kultúrne ú. o spojenie všetkých Grékov do jedného štátneho útvaru) gréc. hist.

panamerikanizmus (ú. o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

pacifizmus (ú. za zachovanie mieru za každú cenu, hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu) lat. polit.

irenizmus (ú. o mier, zmierenie, hlásanie mieru) gréc. kniž.

izolacionizmus (ú. o oddelenie, osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie) tal.-franc.

separatizmus (ú. o oddelenie, odlúčenie, najmä územné, kultúrne) lat.

protekcionizmus (ú. štátu zamerané na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod., ochranárstvo) lat.-franc. ekon.

regionalizmus (ú. o poznanie a povznesenie určitého kraja) lat.

imperializmus (ú. o ovládnutie cudzích území, národov) lat.

indoktrinácia (ú. smerujúce k vynútenému prijatiu určitého učenia, sústavy zásad, názorov, tlak k tomu vedúci, vnucovanie názoru) lat. kniž.

lobbizmus

lobizmus

lobbing

lobovanie (ú. o ovplyvňovanie poslancov skupinami ľudí sledujúcich určitý, najmä spoločenský záujem) angl. polit.

utopizmus (ú. o uskutočnenie nedosiahnuteľných, vysnívaných predstáv) gréc.-angl.

reakcia lat.

reakcionárstvo (úsilie o obnovu starých pomerov, odpor proti pokroku, spiatočníctvo) lat.-franc.

kontrarevolúcia (polit. ú. zamerané proti víťaziacej al. víťaznej revolúcii) lat. + franc.

monarchizmus gréc.

rojalizmus (ú. o zachovanie al. obnovu kráľovskej moci, oddanosť kráľovstvu) franc.

sekularizmus (ú. o odstránenie vplyvu cirkvi, náboženstva, o zosvetštenie) lat. kniž.

klerikalizmus (ú. o využitie náboženstva na polit. ciele) gréc.

aggiornamento /adžor-/ (ú. rímskokatolíckej cirkvi o otvorenie požiadavkám súčasnosti) tal. cirk.

ekumenizmus (ú. o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

unionizmus (ú. o zjednotenie východných cirkví s rímskokatolíckou) lat. cirk.

alibizmus (ú. neniesť za nič zodpovednosť, o únik pred zodpovednosťou, opatrníctvo) lat.

partikularizmus

partikularita (úsilie o zdôraznenie časti pred celkom, uprednostňovanie čiastkových záujmov pred záujmami celku, presadzovanie miestnych a pod. záujmov, požiadaviek, najmä neoprávnených) lat. kniž.

koketéria

koketnosť (ú. nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.

kalokagatia (ú. po duševnej a telesnej dokonalosti v starom Grécku) gréc. filoz.

purizmus (ú. o očistenie národného jazyka od vplyvov cudzích jazykov) lat. lingv.

hyperkorektnosť (prehnané ú. o čo najsprávnejšie vyjadrovanie vedúce k používaniu nesprávnych tvarov) gréc. + lat. lingv.

špekulácia (ú. o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.

eugenika (ú. o zlepšovanie dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc. porovnaj túžba

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 1192. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.