Výsledky vyhľadávania

papier

papier 3 (cenný p., listina majúca hodnotu)

skriptúra lat. fin.

titer (pôvodne plášť, obal cenného p., titulný list, neskôr cenný list vôbec) franc. peňaž.

au nom /o nom/ franc. obch.

rektapapier (p. na meno znejúci na menovite uvedenú osobu, kt. je oprávnená uplatniť z neho právo) lat.

au porteur /o portör/ (p. na majiteľa, na doručiteľa, vystavený bez určenia veriteľa, pričom právo z neho uplatňuje doručiteľ) franc. obch.

orderpapier

ordrepapier (p. na rad vystavený na meno oprávnenej osoby a obsahujúci doložku na rad umožňujúcu jeho prevod na inú osobu) franc. obch.

a vista (p. splatný na videnie, t. j. pri prvom predložení) tal. práv. obch.

akcia (p. predstavujúci podiel na majetku a zisku, účastina) lat. ekon.

obligácia (dlhopis vydaný najmä štátom) lat. fin.

bond (pevne úročený dlhopis obchodovateľný na burze) angl. fin.

eurobond (obchodovateľný p. verejne emitovaný obchodnou bankou, znejúci na eurodoláre al. inú euromenu) vl. m. + angl.

efekty (p. obchodovaný na peňažných burzách) lat. len v plur.

blue chips /blú čips/ (bezpečné cenné papiere v USA) amer. peňaž.

kupón (p. oprávňujúci na nákup akcií v privatizovanej spoločnosti) franc.

talón (poukážka na vydanie nového kupónového hárka k cennému p., akcii) franc. peňaž.

brief (ponuka cenných p., kt. hľadajú kupca na burze, prianie, želanie predať) nem. peňaž.

exot (p., kt. nie je zaznačený v úradnom kurzovom lístku) gréc. fin.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných p. a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

nonvaleur /-lér/

nonvalér (bezcenné p. znehodnotené, najmä infláciou) franc. ekon.

promesa franc. obch.

rimesa tal. práv. peňaž.

veksľa

vechsľa

vekseľ (zmenka) nem. hovor. zastar.

trata (cudzia zmenka) lat.-tal. práv. obch.

akcept (cudzia zmenka prijatá, podpísaná zmenkovým dlžníkom) lat. obch. porovnaj zmenka

šek (p. s príkazom vystavovateľa, aby banka vyplatila istú sumu z jeho účtu) angl. peňaž.

traveller’s cheque /travlerz ček/ (medzinárodný cestovný bankový šek) angl.

konosament (prevoditeľný p. obsahujúci potvrdenie o prijatí al. naložení tovaru na lodnú prepravu, nákladný list) tal. práv.

varant

warrant (skladový, skladiskový záložný list na tovar uložený v sklade) angl. obch.

žijúci

kozmopolitný (ž., rastúci, rozšírený na celej Zemi) gréc. biol.

ubikvistický

ubikvitný (ž. v rozličných podmienkach, vyskytujúci sa všade) lat. odb.

stenotopný (ž. v jednom al. málo životných prostrediach, neschopný žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia) gréc. biol.

euryzónny (ž. v mnohých výškových stupňoch) gréc. ekol.

neritický (ž. v predbrežnom pásme) vl. m. geol.

pontický

pontský (rozšírený na severnom pobreží Čierneho mora) vl. m.

kryofilný (prispôsobený žiť pri nízkych teplotách, chladnomilný) gréc. bot.

psychrofilný (rastúci pri nízkych teplotách od + 4°C do + 15°C, chladnomilný, studenomilný) gréc. biol.

termofilný (rastúci pri optimálnej teplote 60-70ºC, teplomilný) gréc. biol.

xerotický (prispôsobený živozu v suchom prostredí) gréc.

xerofilný (prispôsobený suchému podnebiu, suchomilný) gréc. bot.

sciofóbny

heliofilný (rastúci na silno osvetlených netienených miestach, svetlomilný) gréc. bot.

heliofóbny

sciofilný (rastúci na tienistých miestach, tieňomilný) gréc. bot.

ombrofil (rastúci len na vlhkých a tmavých miestach) gréc. bot.

akvatický (ž. trvalo al. dočasne vo vode, vodný) lat. biol.

reofilný (ž. v tečúcich vodách, prúdomilný) gréc. zool.

reofóbny (ž. v stojatých vodách) gréc. zool.

halofilný (ž. v slanom prostredí, slanomilný) gréc. biol.

aeróbny (ž. v prítomnosti vzdušného kyslíka) gréc. biol.

anaeróbny (ž. v neprítomnosti vzdušného kyslíka) gréc. biol.

herbikolný (ž. na zelených rastlinách) lat. zool.

arborikolný (ž. na stromoch) lat.

lignikolný (ž. trvalo v dreve) lat. zool.

troglofilný (ž. v jaskyniach) gréc. zool.

terikolný (ž. v pôde) lat. zool.

edafický (pôsobiaci v pôde, pôdny) gréc. biol.

nitrofilný (rastúci na pôde bohatej na dusík) gréc. bot.

halofytný (rastúci na slaných pôdach, slanomilný) gréc. bot.

limikolný (ž. v bahne al. na ňom) lat. zool.

litofilný gréc. biol.

petrikolný (ž. na kameňoch, skalách) gréc. + lat. biol.

petrofilný (prispôsobený životu na kameňoch a skalách) gréc. bot.

dezertikolný (prispôsobený žiť v púšti) lat. biol.

psamofilný (ž. na piesočnatých pôdach, pieskomilný) gréc. biol.

arenikolný (ž. na piesku al. v ňom) lat. biol.

chionofóbny (ž. na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.

chionofilný (ž. na miestach so snehovou pokrývkou, snehomilný) gréc. biol.

nidikoidný

nidikolný (ž. v hniezde) lat. zool. n. mláďa

fimikolný (rastúci na hnoji a živočíšnych výlučkoch) lat. bot.

ruderálny r. (rastúci na opustených miestach zanesených odpadom, v blízkosti ľudských sídel, na rumoviskách) lat. ekol. biol.; porovnaj rastlinaživočích

obvod

obvod 2 (vymedzený územný (správny) celok, oblasť, územie)

región lat.

rajón lat.

teritórium lat.

régia lať. kniž. zastar.

-sféra gréc. v zlož. sl.

cirkumferencia (oblasť) lat. lek.

komúna (územný o. s určitou formou samosprávy, mestská samospráva) lat.

revír (uzavretá oblasť vymedzená na určitú činnosť, najmä lesná, uhoľná, policajná a pod.; oblasť na poľovačku, lov, polesie) franc.-nem.

kolatúra lat.

farnosť nem. cirk.

fara (cirk. územný o. spravovaný farárom; najmenšia, najnižšia územná jednotka s kostolom) nem. hovor.

parochia (farnosť v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) gréc.-lat. cirk. zastar.

dekanát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci dekana) lat.

biskupstvo gréc.

diecéza (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa) gréc.-lat. cirk.

vikariát

vikariátstvo (jedna z častí biskupstva) lat. cirk.

eparchia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci biskupa pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.

arcibiskupstvo

arcidiecéza

metropola

metropolia (cirk. územný o. podliehajúci právomoci arcibiskupa) gréc. cirk.

provincia (cirk. územný o. niekoľkých biskupstiev spravovaný arcibiskupom cirk.; územný správny o.; pôvodne územný správny o. Rím. ríše hist.; územný správny o. v Španielsku, Čile a pod.) lat.

patriarchát (cirk. územný o. podliehajúci právomoci hlavy pravoslávnej a niektorých východných cirkví) gréc. cirk.

dištrikt

superintendencia lat. cirk.

seniorát (cirk. územný o. v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

nom

nomos (územný správny o. v starovekom Egypte; územný správny o. v Grécku) gréc. hist.

peribolos gréc. archeol. archit.

temenos

trinkos (starogréc. posvätný o. s chrámami a verejnými budovami) gréc. archit.

démos (územná jednotka gréc. mestského štátu a jeho obyvateľov) gréc.

eparchia (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši) gréc. hist.

katepanát (územný správny o. v byzantskej, východorím. ríši od 11. st.) gréc.

satrapia (územný správny o. v Perz. ríši) perz.-gréc. hist.

exarchát (správny o. Byzantskej ríše na dobytom území spravovaný miestodržiteľom) gréc.

pašalík tur. hist.

vilayet /-jet/

vilajet (územný správny o. v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.

sandžak (správny o. v Osmanskej ríši, menší pašalík) tur. hist.

emirát (územný správny o. v arab. ríši, severná Afrika a Blízky východ, kniežatstvo) arab.

kalifát (územie spravované kalifom, arab. správna územná jednotka) arab.

sultanát (územie spravované sultánom v islamských krajinách, od 10. st.) arab.-tur.

šejkát

šejchát

šajchát (územie pod vládou arab. kmeňového náčelníka) arab.

chanát (územie pod vládou tur. al. mongol. vládcu) tur. hist.

aljú (územný správny o. v Mongolskej ríši) tat. hist.

kaganát (štátny a voj. útvar turk. národov, Avarov) orient. hist.

komenda (správny a hosp. o. cirk. rytierskych rádov) lat.

župa lat.

komitát (územný správny a súdny o. v Uhorsku, stolica, kraj) lat. hist.

hajtmanstvo (územný správny o. v čes. krajinách, okres, krajina, pôvodne za Rakúska) nem. hist.

cirkul (správny al. policajný o. v Poľsku, 18.a 19.st.) lat.

gmina (územný správny o. v Poľsku, obec, do 1954) nem.-poľ. hist.

bánovina tur.-srb. hist.

banát (územný správny o. u niektorých južných Slovanov spravovaný kráľovským miestodržiteľom) vl. m. hist.

judet /-dec/ (územný správny o. v Rumunsku) rum.

újazd (správny o. v cárskom Rusku) rus. hist.

opričnina (územie priamo spravované cárom na základe opatrení cára Ivana Hrozného proti bojarom, 16. st.) rus. hist.

gubernia (územný správny o. v Rusku, 1708 – 1929) lat. hist.

rajón (územný správny v bývalom ZSSR) lat.

kantón (územný správny o. najmä vo Švajčiarsku) franc.

departement /-tmán/ (územný správny o. vo Francúzsku, na Haiti, kraj) franc.

dištrikt (územný správny o. v Portugalsku a inde) lat.

guvernorát (územný správny o. v Egypte, Iraku, Tunisku) franc.

grófstvo (územný správny o. v Veľkej Británii a anglosaských krajinách) nem. hist.

shire /šajr/ (územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.

county /kau-/ (správny a súdny o. vo Veľkej Británii a USA; územie patriace grófovi, grófstvo v Anglicku a Škótsku) angl.

ken (územný správny o. v Japonsku) jap.

han (územie pod vládou jedného kniežaťa, daimjó, od 12.st. do 1871) jap. hist.

kapitánia (územný správny o. v špan. kolóniách v Lat. Amerike) lat.

ulus mongol.-rus.

aimag

ajmak (mongolskú územný správny o.) mongol.

bantustan (formálne samostatné územie v JAR s černošským osídlením; ú. vytvorené na národnostnom princípe) vl. m.+perz. porovnaj územieoblasť 1

právo

právo 1 (nárok, oprávnenie)

puvoár franc. hovor.

majorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.

minorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.

primogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo) lat. hist. práv.

sekundogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo) lat. hist. práv.

terciogenitúra

tertiogenitúra /-ci-/ (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom) lat. hist. práv.

seniorát (dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok) lat. hist. práv.

precipuum (prednostný dedičský nárok) lat. práv. hist.

majorát (nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny) lat. hist.

ius sanguinis (p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov) lat. práv.

sufrágium (hlasovacie p.) lat.

elektorát (aktívne volebné p.) lat. odb.

devolúcia (p. disponovať uprázdneným majetkom al. úradom) lat. práv.

advitalícium (doživotne prislúchajúce p.) práv.

heterizmus (p. hosťa na ženu al. dcéru hostiteľa) gréc. hist.

ius primae noctis /jús prímé nok-/ (p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci) lat.

patent (výlučné p. na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.

monopol (výhradné p. na suroviny, výrobu al. predaj niečoho) gréc.-franc. ekon.

opcia (p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv.) lat.

hypotéka (záložné p. na nehnuteľnosť zaisťujúce úver) gréc. práv. fin.

regres (p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih) lat. práv.

propinácia (p. výhradného predaja al. výroby liehových nápojov) gréc. práv. hist.

privilégium lat.

rezervát (výhradné právo, výsada) lat. cirk. práv.

aditus

aktus (p. prechodu cez susedov pozemok) lat. práv.

servitút (p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť) lat. zastar.

ius soli (p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo) lat. práv.

inkolát (šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady) lat. hist. práv.

komposesorát (p. užívania feudálneho majetku založené na spoluvlastníctve nehnuteľností, pôdy) lat.

preferencia franc. franc.

preeminencia (prednostné p., prednosť) lat. kniž.

priorita (prednostné p., prednostný nárok; časová prednosť, prvé miesto al. postavenie) lat. práv.

ancienita (prednostné p. založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.

precedencia (prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť) lat. kniž.

prerogatíva (prednostné, výsadné p., prednosť, výsada) lat. kniž. a odb.

prím (vedúce postavenie, prednosť) lat. pren. hrať p.

sakrosanktum (posvätné, nedotknuteľné p.) lať. zastar. kniž.

regál (vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech) lat. hist. práv.

patronát (p. obsadzovať úrady, najmä cirk., v stredoveku) lat.

cézaropapizmus (rozhodovacie p. panovníka v cirkvi) lat.

kolatúra (p. na obsadenie cirk. úradu, fary) lat. cirk.

temporálie (svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných) lat. cirk.

angarium (p. použiť cudzie lode, kt. sú v prístave ohrozeného štátu) perz.-lat. práv.

intercesia (p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme) lat. hist.

aktorát (žalobné p.) lat. práv.

devolúcia (p. vyššieho orgánu prevziať a rozhodnúť vec od nižšieho orgánu) lat. práv.

ius gladii /jus/ (p. meča; p. trestať smrťou) lat.

ius vitae necisque /jus vité/ (p. nad životom a smrťou) lat.

palcát (richtárske p., znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, žila) lat. hist.

ius naturale /jus/ (prirodzené p., p. dané prírodou) lat.

optimo iure

pleno iure (plným p.) lat. kniž.

omni iure (plným, celým p.) lat. kniž. porovnaj oprávnenievýsada

živočích

zoon gréc. kniž.

zoo- gréc. v zlož. sl.

organizmus (samostatný živočíšny jedinec, živý tvor, bytosť) gréc. biol.

animal (živočíšny tvor) lat. kniž. aj pejor.

kozmopolit (ž. rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.

exot (ž. pochádzajúci z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.

endemit (druh, rod al. čeľaď vyskytujúca sa len na malom území) gréc. bot. zool.

species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň) lat. biol.

albín (ž. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.

gynander (obojpohlavný ž.) gréc. zool.

ovipariá (vajcorodé živočíchy rozmnožujúce sa vajcami) lat. zool.

vektor (ž. prenášajúci pôvodcov nákazlivých chorôb, prenášač) lat. lek.

krepuskulárny ž. (ž. aktívny iba v čase po západe slnka) lat. odb.

reofóbny ž. (ž. žijúci v stojatých vodách) gréc. zool.

reofilný ž. (prúdomilný ž. žijúci v tečúcich vodách) gréc. zool.

epifauna (vodné živočíchy žijúce prichytené na dne vodných nádrží a tokov) gréc. zool.

amfibiont (obojživelný ž.) gréc. biol.

edafón (súbor živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

zooedafón (súbor živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

megafauna

megaedafón (väčšie živočíchy žijúce v pôde, nad 20 mm) gréc. biol.

makroedafón gréc.

makrofauna (väčšie živočíchy žijúce v pôde, 2 – 20 mm) gréc. + lat.

mezofauna (veľké živočíchy žijúce v pôde, 0,2 až 2 mm) gréc. + lat. zool.

mikroedafón gréc.

mikrofauna (živočíchy žijúce v pôde, do veľkosti 0,1 mm) gréc. + lat. biol.

limikolný ž. (ž. žijúci v bahne al. na ňom) lat. zool.

fytofilný ž. (rastlinomilné ž. vyhľadávajúci rastliny ako úkryt al. potravu) gréc. zool.

synantrop (ž. vyskytujúci sa v blízkosti človeka, ľudského obydlia) gréc. biol. akol.

inkvilín (ž. žijúci v hniezde, nore, hálke iných živočíchov bez prospievania al. škodenia svojmu hostiteľovi) lat. zool.

epizoá (necudzopasné živočíchy žijúce na povrchu tela iného živočícha) gréc. zool.

lignikolný ž. (ž. žijúci trvalo v dreve) lat. zool.

kryptozoá (živočíchy žijúce skryto, pod kameňmi, pod kôrou a pod.) gréc. zool.

omnivor lat. biol.

pantofág gréc. zool.

heterofág (ž. živiaci sa rôznorodou potravou, všetkými druhmi rastlinnej aj živočíšnej potravy, všežravec) gréc. zool. zastar.

euryfág

polyfág (ž. živiaci sa rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.

monofág gréc. zool.

stenofág (ž. živiaci sa len jedným druhom potravy) gréc. biol.

oligofág (ž. živiaci sa len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.

geofág (ž. požierajúci pôdu a tráviaci organické časti z nej) gréc. biol.

heterotrof

heterotrofný ž.

organotrof (ž. živiaci sa inými ústrojnými látkami) gréc. biol.

heterotrof (ž. živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.

xylofág (ž. živiaci sa výhradne drevom) gréc. zool.

fungivor

fungivorný ž. (ž. živiaci sa hubami) lat. zool.

mycetofág (ž. živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.

herbivorný ž.

herbivor (ž. živiaci sa výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami, bylinožravec) lat. zool.

fytoepizit

fytofág (ž. živiaci sa rastlinnou potravou, trávou, bylinožravec) gréc. biol.

florivor (ž. živiaci sa kvetmi) lat. zool.

karpofág gréc.

fruktivor

fruktivorný ž. (ž. živiaci sa plodmi rastlín) lat.

radicivorný ž. (ž. živiaci sa podzemnými časťami rastlín, koreňmi a pod., koreňožravý ž.) lat. zool.

fytosaprofág (ž. živiaci sa telami odumretých rastlinných organizmov) gréc. zool.

detritofág (ž. živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.

hematofágny ž. (ž. živiaci sa krvou iných organizmov) gréc. zool.

insektivorný ž. (hmyzožravý ž., hmyzožravec) lat. odb.

entomofág (ž. živiaci sa hmyzom) gréc. biol.

apivorný ž. (ž. živiaci sa včelami a ich larvami) lat. zool. biol.

karnivor lat.

zoofág

zoofágny ž. (ž. živiaci sa výhradne mäsom, mäsožravec) gréc. biol.

sarkofág (ž. živiaci sa mäsom odumretých živočíchov) gréc. biol.

nekrofág (ž. živiaci sa mŕtvym telom iného živočícha) gréc. zool.

ichtyofág gréc. zool.

piscivorný ž. (ž. živiaci sa rybami) lat. zool.

epizit gréc.

predátor (ž. živiaci sa lovom a zabíjaním koristi, dravec) lat. zool.

šelma nem.

beštia (dravé, divé zviera) lat.

koprofág

skatofág (ž. živiaci sa výkalmi iných živočíchov) gréc. biol.

saprofág

schizofág

saprofyt

saprofágny

saprofytický ž. (ž. živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.

biofág (ž. živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.

ektofág (ž. živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.

lochneská príšera vl. m.

lochneska (ž. žijúci údajne v škótskom jazere Ness) vl. m. hovor.

yetti

yeti /jeti/ (ž. podobný človeku, žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

cudzopasný ž. pozri príživník 2 porovnaj jedinec 2bytosť

priebeh

dekurz lat.

proces (plynulý p. deja, diania, vývinu) lat.

turnus (pravidelne sa opakujúci p. niečoho) lat.

paralelita

paralelnosť

paralelizmus (súčasný p., súbežnosť) gréc. kniž.

synchrónia

synchrónnosť

synchronickosť (súčasný p., súbežnosť v čase) gréc. kniž. a odb.

latencia

latentnosť (skrytý, utajený niektorých dejov) lat. odb.

dekurs morbi (p. choroby, denný lek. záznam o ňom) lat. lek.

katamnéza (p. choroby od skončenia liečenia po smrť chorého) gréc. lek.

intonácia (p. tónu hlasu, jaz. prejavu, melodický, tónový pohyb hlasu, melódia reči) tal. lingv.

tonéma (intonácia na odlíšenie významu slov v čínštine a pod.) gréc. lingv.

časť

pars lat.

-mér

-meria

-méria

mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.

element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.

segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.

komponent

sekcia (zložka, súčasť) lat.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.

leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.

ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.

etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.

rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.

intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.

pasáž franc.

pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.

fragment

partia lat.

pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.

epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.

percento (stá č. celku, stotina) lat.

promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.

partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.

atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1

kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.

elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.

fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.

senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.

kolónka lat.-franc.

rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.

oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.

set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.

totum pro parte (celok za č.) lat. lit.

pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.

tomus gréc.-lat. kniž.

volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.

maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.

perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.

perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.

rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.

paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.

dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.

petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.

enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.

morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.

afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.

prefix

preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.

O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.

infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.

sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.

postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.

lekcia (kapitola v učebnici) lat.

arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.

téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.

refrén franc.

tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.

verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.

kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.

invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.

akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.

časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie

expozícia lat.

prológ gréc. lit.

protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.

kolízia

konflikt (zauzlenie deja) lat.

kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.

peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.

katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.

epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.

parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.

exodus (odchod zboru) gréc.-lat.

stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.

postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.

promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.

preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.

časti textu stredovekej listiny

invokácia (úvodná č.) lat. hist.

arenga

exordium

proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.

narácia

diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.

komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.

aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.

eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.

koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.

kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.

plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.

juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.

mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.

gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.

haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)

súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2

lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.

galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

skéna

skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.

chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.

epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.

satelit

trabant

suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.

dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.

periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie

časti oltára

menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.

stipes (podnožie)

predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.

antependium lat.

frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.

cibórium lat.

tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.

umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.

retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.

sepulcrum (priestor na relikvie)

edikula

tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.

časti omše

epikléza

epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.

prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.

ofertórium (obetovanie) lat. cirk.

sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.

epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.

evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.

pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.

graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.

homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.

perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.

matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.

karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.

tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.

hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.

limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.

landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.

roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.

targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto

korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.

modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.

prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.

korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.

outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?

rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.

rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.

centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.

trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.

antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.

taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.

rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.

sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.

tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.

parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.

hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.

zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.

časti antického stĺpa

abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.

echinus

echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.

hypotrachelion

epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.

ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.

spira (pätka stĺpa) gréc. archit.

torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.

trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.

plint

plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.

časti antickej gréckej rímsy

geison

gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.

kyma (podporujúci článok) gréc. archit.

sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.

entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.

vlys franc.-nem.

fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.

architráv lat.

epistyl

epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.

frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.

kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.

segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.

anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.

ekuména

ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.

anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.

subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)

penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.

lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.

eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.

hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.

epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.

epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.

diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.

prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.

hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.

abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.

ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.

jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.

falanga

phalanx /fa-/

falanx gréc. anat.

phalango-

falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.

lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.

sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.

explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.

akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.

mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.

metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.

abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.

opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.

metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.

pedicel

pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.

torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.

internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.

radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.

lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.

šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.

sára (horná č. čižiem) maď.

lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.

konštrukcia lat. stav.

skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.

rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.

suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.

šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.

matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.

patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.

rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.

stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.

izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.

franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.

epeda ?

tapacírung

tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

č. odevu, úboru pozri úbor

konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1

úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok

vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

zemepis

geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom) gréc.

náuka

náuka 1 (vedný odbor)

-lógia

-grafia

-nómia

-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.

disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.

pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.

systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.

synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.

metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.

metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.

heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo

litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.

ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)

trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.

kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.

šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.

biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.

taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.

botanika gréc.

fytobiológia gréc. zastar.

fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.

zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.

antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.

mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.

protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.

bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.

hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.

limnológia

limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.

fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.

karpológia

karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.

algológia lat. + gréc.

fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.

lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.

bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.

mykológia (n. o hubách) gréc. bot.

graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.

dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.

pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.

ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.

ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.

enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.

fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.

fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.

protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.

entomológia gréc.

insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.

myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.

apistika (n. o včelách) lat.

arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.

ichtyológia (n. o rybách) gréc.

ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.

batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.

malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.

herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.

ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.

ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.

oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.

ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.

mammaliológia lat. + gréc.

teriológia (n. o cicavcoch) gréc.

hipológia (n. o koňoch) gréc.

kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.

kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.

zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.

epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.

odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.

paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológia

paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.

paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.

agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.

pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.

agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.

edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.

kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.

fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.

morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.

anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.

organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.

tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.

fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.

histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.

osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.

fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.

ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.

geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.

biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.

fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.

synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.

zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.

chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.

zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.

faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.

bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.

etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.

fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.

kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.

kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.

daktyloskopia

dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.

onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.

osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.

olfaktológia lat. + gréc. biol.

osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.

embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.

eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmácia

farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.

toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.

juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.

ergonómia

ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.

fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.

mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.

dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.

kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.

statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.

optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.

stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.

aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.

tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.

balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.

tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.

reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.

akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.

dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.

rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.

röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.

gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.

chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.

alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.

organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.

petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.

biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.

stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.

metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.

metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.

olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.

chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.

chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.

chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.

chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.

termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.

termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.

kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.

pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.

fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.

fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.

barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.

hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.

metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.

nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.

aeronautika gréc.

aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.

kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.

dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.

eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.

alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.

bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.

bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.

laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.

flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.

organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.

makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.

meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.

hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.

talasografia (n. o mori) gréc.

oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.

glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.

kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.

hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.

potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.

limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.

oceánológia (hydrológia morí) gréc.

hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.

glaciológia lat. + gréc.

kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.

speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.

kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronómia gréc.

uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.

kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.

planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.

geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.

geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.

orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.

geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.

petrológia gréc.

petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.

tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.

mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.

stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.

paleobiológia

paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.

litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.

montanistika (n. o baníctve) lat.

seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.

seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.

vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.

topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.

kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.

architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.

farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.

selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.

selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.

selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.

areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.

matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.

aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.

algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.

kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.

geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

goniometria gréc.

trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.

stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.

informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.

stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.

fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.

gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.

psychotronika

parapsychológia

ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.

ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.

arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.

prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.

logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.

ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.

demografia gréc.

populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.

stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.

psychológia (veda o duševných javoch) gréc.

sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.

politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.

filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

ontológia

metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.

gnozeológia

epistemológia

noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.

kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.

logika (veda o správnom myslení) gréc.

etika gréc. filoz.

morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.

aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.

deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.

estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.

fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.

eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.

nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.

axiológia

timológia

timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.

teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.

história

historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.

archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.

medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.

archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.

epigrafia

epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.

kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.

diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.

jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.

civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.

fikh (islamská práv. veda) arab.

ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.

makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.

mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.

ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.

ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.

štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.

etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.

etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.

folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.

lingvistika lat.

filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.

paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.

metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.

filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.

exegetika

exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.

textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.

poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.

genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.

štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.

tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.

komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.

lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.

gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.

semiotika

semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.

sémantika

semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.

syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.

pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.

grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.

fonemika

fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.

vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.

morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.

onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.

terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.

onomastika

onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.

ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.

etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.

neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.

morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.

frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.

idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.

peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.

štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.

lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.

fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.

ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.

ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.

eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.

rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.

bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.

stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.

verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.

prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.

metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.

strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.

epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.

grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.

grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.

papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.

archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.

translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.

rétorika

rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.

veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavistika (slovan. národov) lat.

slovakistika (Slovenska) lat.

bohemistika (čes. krajín) lat.

polonistika (Poľska) lat.

slovenistika (Slovinska) lat.

sorabistika (lužických Srbov) lat.

balkanistika vl. m.

balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharistika (Bulharska) vl. m.

albanistika (Albánska) vl. m.

baltistika (baltských národov) vl. m.

lituanistika (Litvy) vl. m.

rusistika (Ruska) vl. m.

hungaristika (Maďarska) lat.

ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordistika (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavistika (škandinávskych národov) lat.

nederlandistika (Holandska) hol.

romanistika (románskych národov) lat.

italistika (Talianska) vl. m.

hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalistika

lusistika (Portugalska) vl. m. lat.

anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabistika (arab. národov) vl. m.

egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanistika (národov Afriky) vl. m.

orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.

semitológia vl. m. + gréc.

semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológia (Číny) lat. + gréc.

japonistika (Japonska) vl. m.

byzantológia (Byzancie) vl. m.

ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.

ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.

ornamentalistika

ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.

urbanizmus lat.

urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.

ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.

ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.

muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.

melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.

kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.

harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.

organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.

semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.

kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.

teatrológia (div. veda) gréc.

filmológia (veda o filme) angl. + gréc.

heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.

vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.

notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.

filatelia gréc.-franc.

timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.

faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.

sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.

gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.

kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.

pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.

antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.

andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.

geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.

didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.

surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.

oftalmopédia

optopédia gréc.

tyflopédia

tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.

tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.

pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.

juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.

etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.

defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.

somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.

docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.

kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.

odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.

mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.

viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.

penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.

mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.

religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.

teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.

ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.

teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.

apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.

pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.

dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.

teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.

pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.

christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.

soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.

mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.

angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.

hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.

eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.

liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.

heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.

eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.

homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.

poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)

katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.

patristika lat. cirk.

patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.

astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.