Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
pani
pani
1
(príslušníčka vyšších spoločenských vrstiev, žena vznešeného pôvodu)
first lady
/först lejdy/
(prvá dáma, manželka prezidenta USA)
angl.
Dulcinea (z Tobosa)
/-si-/
(vybájená p. srdca rytiera Dona Quijota, hrdinu románu M. de Cervantesa)
manželka
manželka
partnerka
franc.-angl.
švagriná
(m. brata)
nem.
first lady
/först lejdy/
(prvá dáma, m. prezidenta USA)
angl.
dauphine
/dofin/
(titul m. následníka francúzskeho trónu, korunného princa)
franc.
dame
/dejm/
(titul m. baroneta al. rytiera vo Veľkej Británii)
angl.
dogaresa
(titul m. dóžu)
tal. hist.
šachbanu
(titul m. panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu)
perz. hist.
mahárání
(titul m. ind. panovníka)
sanskrit
rání
(titul m. ind. kráľa, kniežaťa)
sanskrit
porovnaj
žena
prvý
prvý
1
(kt. je na začiatku al. najskôr v časovom slede)
first
/först/
angl.
originálny
(pôvodný, jedinečný)
lat.
pioniersky
(priekopnícky)
franc.
p. myšlienka
premiérový
(týkajúci sa prvého predstavenia div. hry, filmu a pod.)
franc.
debutantský
(súvisiaci s prvým verejným vystúpením, začiatočnícky)
franc.
pilotný
(začiatočný, úvodný, uvádzací, vstupný)
franc. a angl.
p. film
iniciálny
(začiatočný, počiatočný)
lat. kniž.
proto-
gréc. v zlož. sl.
protero-
gréc.
zried. v zlož. sl.
primus
lat.
primi-
(prvotný, hlavný)
lat. v zlož. sl.
ad primum
(po prvé)
lat. kniž.
pro primo
/prí-/
(po prvé, najprv, najskôr, predovšetkým)
lat.
kniž.
porovnaj
priekopnícky
žena
žena
femina
lat.
lek.
femino-
lat.
v zlož. sl.
gynaeco-
/-neko/
gyneko-
gyno-
gréc.
v zlož. sl.
memsahib
ind.
bárišňa
báryšňa
rus.
iron.
piksľa
pixľa
nem.
pren. hrub.
blondýna
blondýnka
(ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska)
franc.
bruneta
brunetka
(ž. al. dievča s tmavými vlasmi)
franc.
lady
/lej-/
(ž., dáma, pani)
angl.
pren.
dáma
(zdvorilé označenie ž.)
franc.
dáma
(ž. s vyberaným pôvodom al. správaním)
franc.
squaw
/skvó/
(indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí)
indián.-angl.
matróna
(dôstojná staršia ž.)
lat.
matróna
(ž. statnej postavy, najmä staršia)
lat.
expr. al. pejor.
cárica
(vznešená, pyšná, obdivovaná ž.)
rus.
pren.
preciózka
(neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní)
lat.-franc.
kniž.
módedáma
(ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu)
franc.
hovor.
madam
madame
/madam/
(zdvorilé oslovenie ž.)
franc.
domina
(oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch)
lat.
hetéra
(vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku)
gréc.
hist.
satí
(verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom)
sanskrit hist.
nymph-
/-fo/
nympho-
/-fo/
nymf-
nymfo-
(ž., najmä mladá)
gréc.
v zlož. sl.
nymfa
(mladá krásna ž.)
gréc.
pren.
grácia
(pôvabná mladá ž.)
lat. vl. m.
expr. často iron.
madona
(krásna a cnostná ž.)
tal.
pren. expr.
venuša
(krásna ž.)
vl. m.
fryna
(krásna, zvodná ž.)
vl. m.
zried. kniž.
fešanda
angl.-nem.
hovor. expr.
štramanda
(pekná, vkusne oblečená ž., krásavica)
nem., angl.-nem.
hovor., hovor. expr.
manekýnka
hol.-franc.
modelka
(ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie)
tal.
topmodelka
(špičková modelka)
angl. + tal.
pin-up girl
/pinap gerl/
(modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.)
angl.
playmate
/plejmejt/
(modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.)
angl.
moletka
(plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela)
franc.
hovor.
basa
(tučná ž.)
franc.
pejor.
grácia
(škaredá, nepríjemná ž.)
lat. vl. m.
expr. iron. hovor.
pulcheria
(škaredá ž., ohava, špata, škrata)
lat.
rašpľa
(škaredá stará ž.)
nem.
pejor.
randa
(otrhaná ž.)
maď.
pejor.
škatuľa
(nadávka ž.)
lat.
pren. pejor.
halapirka
(hlúpa ž., hlupaňa)
maď.
hovor. pejor.
ťapa
ťapša
(škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.)
maď.
hovor. pejor.
sexbomba
sexica
(pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.)
lat. + tal.
hovor. expr.
parádnica
(ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka)
špan. hovor.
fiflena
(povrchná parádnica)
tal.
pejor.
koketa
koketka
(ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv)
franc.
tigrica
perz.-lat.
pren. expr.
dračica
(príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.)
gréc.-lat.
hovor. expr.
siréna
(zvodná ž., zvodkyňa)
gréc. vl. m.
expr.
vamp
(démonicky zvodná žena)
srb.chorv.-angl.
putifárka
(záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica)
vl. m.
zastar. expr.
mesalína
(záletná, roztopašná ž., záletnica)
vl. m.
expr.
prostitútka
(predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka)
lat.
devla
cig. pejor.
filcka
nem.
subšt.
firma
tal.
pejor.
fľandra
nem.
hrub.
perdita
lat.
kniž.
pľundra
nem.
hovor. expr.
randa
maď.
pejor.
škatuľa
(ľahká ž., pobehlica, cundra)
lat.
pren. pejor.
hetéra
(staroveká ľahká ž., neviestka)
gréc.
kurtizána
(ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka)
franc.
loreta
loretka
(ľahká ž. z parížskeho podsvetia)
franc.
call girl
callgirl
/kólgrl/
(dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania)
angl.
gejša
(speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch)
jap.
menáda
gréc.-lat.
bakchantka
(ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením)
gréc.
hist. náb.
odaliska
(ž. v bývalom tur. háreme)
tur.
rachétľa
rakétľa
(ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia)
tal.
pren. pejor.
erotomanka
gréc.
lek.
sexica
sexoška
(ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi)
lat.
slang.
menáda
(zmyselná, bujná, vášnivá ž.)
gréc.-lat.
pren.
nymfomanka
(ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov)
gréc.
lek.
lesbička
(ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou)
vl. m.
konkubína
(ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka)
lat.
hárem
(moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.)
arab.-tur.
striptérka
(ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku)
angl.
bardáma
(ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku)
nem.
slang.
virago
(ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka)
lat.
lek.
kolombína
(ľstivá, úskočná, falošná ž.)
tal.
rafika
lat.-gréc.
pejor.
rebeka
(prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.)
vl. m.
pejor.
erdegbaba
(rázna, panovačná ž.)
maď.?
slang. nár.
kofa
(ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami)
nem.
hovor.
rebeka
(zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.)
vl. m.
pejor.
megera
(zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.)
vl. m.
pejor.
harpya
(zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba)
gréc.
fúria
(zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.)
vl. m.
xantipa
(neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica)
vl. m.
pejor.
sotona
sotoňa
hebr.
pejor.
diablica
(zlostná žena, čertica, diablica)
gréc.-lat.
striga
lat.-rum.
bosorka
maď.
ježibaba
(zlá, nepríjemné ž., čertica)
rus.
amazonka
(bojovná odvážna ž., mužatka)
vl. m. gréc.
sufražetka
(bojovná, energická ž.)
angl.
pren. expr.
nulipara
(ž., kt. ešte nerodila)
lat.
lek.
unipara
(ž., kt. porodila jedno dieťa)
lat.
lek.
primipara
(ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička)
lat.
lek.
bipara
(ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička)
lat.
lek.
pluripara
multipara
(ž., kt. rodila viackrát, viacrodička)
lat.
biol.
puerpera
(ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička)
lat.
lek.
gynandroid
(ž. s druhotnými mužskými znakmi)
gréc.
lek.
Pandora
(prvá ž.)
gréc.
mytol.
Amazonka
(mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinga
sfinx
(obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky)
gréc.
mytol.
Gorgóna
(bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie)
gréc.
mytol.
Medúza
(Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu)
gréc.
mytol.
Sthenó
Euryalé
(ostatné dve Gorgóny)
gréc.
mytol.
Harpya
(bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia)
gréc. mytol.
valkýra
(ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov)
škand.
mytol.
kikimora
(rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora)
rus.
cherchez la femme
/šeršé la fam/
(za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.)
franc.
kniž.
porovnaj
dievča
slečna
milenka
pani 1
pani 2
manželka
pani
pani
2
(označenie al. oslovenie ženy)
dáma
(zdvorilé označenie ženy; žena s vyberaným pôvodom al. správaním)
franc.
lady
/lej-/
(žena, dáma)
angl.
pren.
bárina
(urodzená p. v predrevolučnom Rusku, príslušníčka vyššej spoločenskej vrstvy)
rus.
šora
(oslovenie v dalmátskom prostredí)
chorv.
madam
madame
/madam/
(zdvorilé oslovenie ženy)
franc.
donna
(urodzená žena, dáma)
tal.
signora
/siňo-/
(oslovenie v tal. prostredí)
tal.
doňa
(oslovenie v špan. prostredí)
špan.
seňora
(oslovenie pôvodne v špan. prostredí)
špan.
mylady
/majlej-/
(oslovenie v brit. vyššej spoločnosti)
angl.
mistress
/misiz/
(oslovenie v angl. a amer. prostredí)
angl.
memsahib
(oslovenie v ind. prostredí)
ind.
garde
gardedáma
(sprievodkyňa dievčaťa do spoločnosti)
franc.
hovor. zastar.
dueňa
(staršia p., opatrovníčka, sprievodkyňa mladého dievčaťa)
špan.
domina
(oslovenie rím. ženy)
lat.
hist.
porovnaj
žena
šľachtičná
šľachtičná
nem.
aristokratka
(príslušníčka privilegovanej spoločenskej vrstvy)
gréc.
grófka
(najnižší stupeň vyššej šľachty)
nem.
hist.
barónka
(najnižší stupeň vyššej šľachty, najvyšší stupeň nižšej šľachty)
franc.
hist.
markíza
(vyššia š. medzi grófkou a vojvodkyňou)
franc.
hist.
bojarka
(príslušníčka najvyššej rus. šľachty)
rus.
baronetka
(príslušníčka nižšej angl. šľachty)
franc.-angl.
hist.
contesse
/kontes/
kontesa
(nevydatá dcéra grófa vo Francúzsku)
franc.
baronesa
(dcéra baróna)
tal.
hist.
lady
/lej-/
(ženský šľachtický titul vo Veľkej Británii)
angl.
dame
/dejm/
(titul ženy osobne povýšenej do šľachtického stavu vo Veľkej Británii)
angl.
doňa
(špan. ženský šľachtický titul, spolu s krstným menom)
špan.
dauphine
/dofin/
(titul manželky následníka franc. trónu, korunného princa)
franc.
dame
/dejm/
(titul manželky baroneta al. rytiera vo Veľkej Británii)
angl.
dogaresa
(titul manželky dóžu)
tal.
hist.
šachbanu
(titul manželky panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu)
perz.
hist.
rání
(titul manželky ind. kráľa, kniežaťa)
sanskrit
mahárání
(titul manželky ind. panovníka)
sanskrit
šľachtic
šľachtic
nem.
aristokrat
(príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy)
gréc.
gróf
(najnižžší stupeň vyššej šľachty)
nem.
hist.
barón
(najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty)
franc.
hist.
bočkoroš
(chudobný zeman, krpčiar)
maď.
pejor. zastar.
kurialista
(zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok)
lat.
hist.
rytier
(stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku)
nem.
hist.
markíz
(vyšší š. medzi grófom a vojvodom)
franc.
hist.
džentrík
(najnižší stupeň nižšej šľachty)
angl.
magnát
(vysoký uhor. al. poľ. š.)
lat.
predialista
(drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú)
lat.
hist.
familiár
(drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov)
lat.
armalista
armálista
(príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov)
lat.
hist.
comes
/ko-/
(šľachtický titul v Európe od 13. st.)
lat.
bojar
(najvyšší rus. š.)
rus.
vajda
(lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku)
maď.
hist.
eupatrid
(aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.)
gréc.
fanariot
(gréc. š. v službách osmanskej ríše)
vl. m.
lord
angl.
peer
/pír/
(angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón)
franc.-angl.
mylord
(oslovenie lorda)
angl.
lordstvo
(šľachtický titul angl. vyššieho š.)
angl.
vikomt
(príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom)
franc.
baronet
(nižší angl. š.)
franc.-angl.
hist.
earl
/érl/
(vyšší angl. š., gróf)
angl.
sir
/sör, sér/
(nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom)
angl.
pair
/pér/
(vysoký starofranc. š.)
lat.-franc.
grandseigneur
/granseňör/
(vysoký franc. š.)
franc.
hist.
comte
/kónt/
(vyšší franc. š., gróf)
lat.-franc.
monseigneur
/-siňér, -siňör/
(franc. šľachtický titul)
franc.
dauphin
/dofen/
(šľachtický titul v južnom Francúzsku)
franc.
firšt
(knieža)
nem.
hovor. zastar.
junker
(príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty)
nem.
hist.
freiherr
/fraj-/
(nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán)
nem.
ministeriál
(nižší služobný š. v rímskonem. ríši)
lat.
hist.
jarl
(šľachtický titul v Škandinávii)
škand.
hist.
nobil
/nó-/
nobile
/nó-/
(tal. š.; š. všeobecne)
lat.-tal.
grand
(najvyšší špan., kastílsky š.)
špan. hist.
caballero
/kavaljero/
(nižší špan. š., od 10. st.)
špan.
kaballero
caballero
/kavaľero, kabalero/
(nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník)
špan.
hidalgo
(nižší stredoveký špan. š.)
špan.
fidalgo
(nižší stredoveký port. š.)
port.
don
(špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom)
špan.
emír
(titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov)
arab.
boil
bagajin
(turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov)
bulh.
hist.
nojan
nojon
(mongol. š.)
mongol.
hist.
gurgan
(vysoký mongol. š.)
mongol.
hist.
kung
(najvyšší čín. feudálny šľachtický titul)
čín.
samuraj
(voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.)
jap.
vazal
kelt.-franc.
lénnik
nem.
hist.
man
(držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva)
nem.
hist. práv.
páža
(šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica)
franc.
hist.
predikát
(šľachtický titul, prídomok)
lat.
porovnaj
hodnosť
akosť
akosť
kvalita
(súhrn vlastností, schopností výrobku, tovaru, služby na plnenie určených funkcií, hodnota, stav)
lat.
bonita
(dobrá a.)
lat.
štandard
(obvyklá, bežná, ustálená a.)
angl.
inferiorita
(horšia, nižšia a., podradnosť, menejcennosť)
lat. kniž.
superiorita
(lepšia, vyššia a., nadradenosť, prednosť)
lat. kniž.
first class
/först klás/
(vysoká, najvyššia a. tovaru a pod.)
angl.
prima sorta
(prvá a. tovaru)
tal. obch.
chromatickosť
(farebná a. svetla)
gréc.
fyz.
hi-fi
hifi
Hi-fi
Hi-Fi
Hifi
[skr. high fidelity]
(kvalita, presnosť reprodukcie elektroakustických zariadení)
angl.
skr.