synergetika
(odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti)
gréc. fyz.
metodika
(n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.)
gréc.
metodológia
(n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania)
gréc.
genealógia
(veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov)
gréc.
heuristika
(veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov)
gréc.lek. odbor.
pozri
lekárstvo
litterae humaniores
(humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia)
lat.
ars liberalis
(slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium
(nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika)
lat.hist.
kvadrívium
(štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba)
lat. hist.
lege artis
/lé-/
(podľa pravidiel vedy)
lat. kniž.
matematika
(veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary)
gréc.
trigonometria
(časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka)
gréc. mat.
stereometria
(časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi)
gréc.
informatika
(odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií)
lat.
kybernetika
(veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch)
gréc.
ezoterika
(odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka)
gréc.
ufológia
(odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov)
angl. + gréc.hovor.
prognostika
(odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského)
gréc.
futurológia
(veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja)
lat. + gréc.
logistika
(n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde)
gréc. voj.
ergológia
(odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov)
gréc.
ekonómia
(veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.)
gréc.
makroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku)
gréc.ekon.
mikroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem)
gréc.ekon.
ekonomika
(odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.)
gréc.
ekonometria
(odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí)
gréc.
štatistika
(odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov)
lat.
kameralistika
(veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo)
lat.ekon.
etnografia
(veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis)
gréc.
etnológia
(veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti)
gréc.
folkloristika
(veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby)
angl.
filológia
(veda o jazyku, jazykoveda)
gréc.zastar.
paralingvistika
(odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika)
gréc. + lat.
metalingvistika
(odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom)
gréc. + lat.
filológia
(veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel)
gréc.
potenciál
(súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť)
lat.
potencia
(s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.)
lat.
energia
(s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila)
gréc.
porovnaj
sila 2
dispozícia
(schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie)
lat.
talent
(s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy)
gréc.-lat.
majstrovstvo
(s. na vynikajúci, dokonalý výkon)
lat.-nem.
charizma
(s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.)
gréc.
empatia
(s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa)
gréc.psych.
asertivita
(s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných)
lat.psych.
zicflajš
(s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.)
nem.hovor.
plastickosť
(s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.)
gréc.tech.
likvidnosť
(s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy)
lat.ekon. práv.
ubikvita
(s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach)
lat.ekol. biol.
excitabilita
(s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť)
lat.biol.
autotómia
(s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života)
gréc.zool.
solubilnosť
(s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť)
lat.chem.
afinita
(s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami)
lat.chem.
valencia
(s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.)
lat.
rádioaktivita
(s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie)
lat.chem. fyz.
fluktuácia
(stála z., kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy; častý a neodôvodnený prechod pracovníkov z jedného zamestnania do iného, striedanie, menenie zamestnania)
lat.
migrácia
(presídľovanie, sťahovanie, presun, pohyb obyvateľstva spojený so zmenou sídliska, miesta pobytu)
lat.odb.
porovnaj
premiestňovanie
novelizácia
(úprava zákona, z. al. doplnenie novým zákonom)
lat.práv.
rekodifikácia
(z. práv. úpravy, predpisu, zákona a pod., prijatie novej práv. normy)
lat.práv.
devolúcia
(prechod práva al. veci na iného)
lat.práv.
diftongizácia
(z. dlhej samohlásky na dvojhlásku)
gréc.lingv.
palatalizácia
(z. zadopodnebných hlások na predopodnebné vo vývoji slovan. jazykov; z. hlásky pritisnutím chrbta jazyka na tvrdé podnebie, tvrdej spoluhlásky na mäkkú, mäkčenie)
lat.lingv. fon.
umlaut
(z. samohlásky zadnej na prednú, napr. o na ö, prehláska)
nem.lingv.
amplitúda
(o., výchylka od základnej, rovnovážnej polohy)
lat.
tolerancia
(prípustná o., rozsah povolenej nepresnosti rozmeru, hmotnosti a pod.)
lat.tech.
fluktuácia
(o. strednej hodnoty, kolísanie hodnoty, najmä fyz. veličiny, okolo rovnovážnej hodnoty fyz.; stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy)
lat.
amen
(koniec, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.)
hebr.hovor. expr.
epilóg
(záverečná časť lit. diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry, zhrnutím obsahu diela al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov)
gréc.lit.
finále
(záverečná, rozhodujúca časť; záverečná scéna div. hry; záverečná časť hud. skladby hud.)
tal.
katastrofa
(záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie)
gréc.
pointa
/-en-/
(prekvapujúci, vtipný z. rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu)
franc.
perorácia
(záverečná časť reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky)
lat.kniž.