Výsledky vyhľadávania

obnovovací

obnovovací
renovačný lat. kniž.
rekonštrukčný (obnovujúci) lat.
reštauračný (zameraný na obnovu, napr. pamiatky, pomerov) lat.
regeneračný
regeneratívny (obrodný, obrodzovací, obrodzujúci, oživujúci, obnovujúci) lat. odb.
revitalizačný (obnovujúci, oživujúci) lat.
reprodukčný (obnovujúci, opakovací) lat. ekon.
inovačný (obnovný) lat. i. proces
reštitučný (obnovujúci, uvádzajúci do pôvodného stavu, podoby) lat. odb.
rehabilitačný (obnovujúci, vracajúci česť, dobrú povesť, práva, spoločenské postavenie; obnovujúci, vracajúci funkciu, schopnosť, pohyblivosť, nápravným cvičením, po chorobe al. úraze lek.) lat.
rekondičný (obnovujúci telesnú a duševnú kondíciu) lat.
renesančný (obrodný, obrodzovací, obnovný) franc. kniž.
revolvingový (obnovujúci sa do pôvodnej výšky v rámci dohodnutého limitu) angl. fin. r. úver

obrodný

obrodný
renesančný (obrodzovací, obnovný, obnovovací) franc. kniž.
regeneračný
regeneratívny (obrodzovací, obrodzujúci, oživujúci) lat. porovnaj obnovovací

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduch
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
gopak
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
lendler
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tordion
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
pavana
padovana
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
forlana
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagueňa
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
foxtrot
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slowfox
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
go-go
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cake-walk
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
waltz
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
kick
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
monkiss
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hali-gali
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
paso doble
pasodoble
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hup
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

hlava

hlava 1 (horná, predná časť tela s očami)
caput /ka-/ lat. lek.
capito- /ka-/
cipito- lat. v zlož. sl.
cephalo- /cefa-/
- cephalia /cefa-/ gréc. v zlož. sl.
pachycefália (krátka široká h.) gréc. anat.
dolichocefália gréc. antrop.
dolichokránia (dlhá a úzka h. pretiahnutá v predozadnom smere) gréc. lek.
leptocefália (úzka pretiahnutá h.) gréc. lek.
mikrocefália (nápadne malá h.) gréc. anat.
nanocefália (podpriemerne malá h.) gréc. lek.
oxycefália (vysoká úzka krátka vežovitá h.) gréc. antrop.
makrocefália
megalocefália (nadmerne veľká h.) gréc. anat.
plagiocefália (jednostranné nesúmerné znetvorenie lebky, pleskolebosť) gréc. lek.
geryón (ľudská h. s troma tvárami, jednou spredu a dvoma z boku, heraldický netvor) gréc. odb.
bukranión (štylizovaná býčia h., antický a renesančný motív) gréc. archit.
gorgoneión (uťatá h. Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.
pel-mel
pêle-mêle /pel mel/ (bez h. a päty, dve na tri, neusporiadane, nesúladne, zmätene) franc. hovor.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

sloh

sloh 1 (spôsob výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer)
štýl lat.
dórsky s. (gréc. stĺpový s. s jednoduchou nezdobenou hlavicou a bez pätky) vl. m.
iónsky s. /jó-/ (gréc. stĺpový s. so závitovou hlavicou) vl. m.
korintský s. (gréc. stĺpový s. s bohato zdobenou hlavicou) vl. m.
románsky s. (európsky umelecký s. s nelomenými oblúkmi, krížovou klenbou, 11. až 13. st.) vl. m.
gotika
gotický s. (európsky umelecký s. s lomenými oblúkmi, rebrovou klenbou, 12. až 15. st.) germ.
tudorovský s. (angl. neskorogotický s.) vl. m. archit.
renesancia (s. obdobia európskeho kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
plateresco /-sko/
platereskný s. (špan. renesančný s. s bohatou trojrozmernou výzdobou) špan. archit.
manierizmus (s. medzi vrcholnou renesanciou a barokom, v maliarstve, sochárstve a literatúre) franc.
barok (európsky umelecký s., 17. a 18. st.) port. tal.
preciozita (vyumelkovaný umelecký s. v parížskych salónoch, 17. st.) lat.-franc. kniž.
rokoko (európsky umelecký, 2. polovica 18. st.) franc.
chippendale /čipendejl/ (angl. nábytkársky, 18. st.) vl. m.
klasicizmus (umelecký s. nadväzujúci a rozvíjajúci antické umenie, 17. – 19. st.) lat. výtv. archit. lit. hud. div.
empír (výtv. s., 1. tretina 19.st., za Napoleona I.) franc.
biedermeier /bídermajer/ (meštiansky európsky umelecký s., 1. polovica 19. st.) nem.
secesia (s. na prelome 19. a 20. st.) lat.
jugendstil (secesia v Nemecku a Rakúsku) nem.
art nouveau /nuvó/ (secesia vo Francúzsku) franc. výtv.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
art deco /-ko/ (európsky umelecký, 20. roky 20. st.) franc. výtv.
rinpa (poetický a dekoratívny s. jap. maliarstva) jap. výtv. porovnaj smer 1hudba

lebka

lebka
calva /ka-/ lat. lek.
cranium /kra-/
kranium gréc.
cranio- /kra-/
kranio- gréc. lek. v zlož. sl.
pachycefália (krátka široká l.) gréc. anat.
dolichocefália gréc. antrop.
dolichokránia (dlhá a úzka l. pretiahnutá v predozadnom smere, dlholebosť, dlhohlavosť) gréc. lek.
leptocefália (úzka pretiahnutá l.) gréc. lek.
mikrocefália (nápadne malá l.) gréc. anat.
nanocefália (podpriemerne malá l.) gréc. lek.
oxycefália (vysoká úzka krátka vežovitá l.) gréc. antrop.
makrocefália
megalocefália (nadmerne veľká l.) gréc. anat.
plagiocefália (jednostranné nesúmerné znetvorenie l., ploskolebosť) gréc. lek.
bukranión (býčia štylizovaná l., antický a renesančný archit. motív) gréc. archit.

zakončenie

zakončenie
perfekcia lat. kniž.
ultimo (ukončenie) tal. zried.
fine (koniec, záver) tal.
finále (záverečná scéna div. hry) tal.
katastrofa (záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
likvidácia (zaniknutie, zastavenie, ukončenie činnosti, napr. podniku) lat.
enteroceptor gréc. + lat. lek.
interoceptor
interoreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvnútra tela) lat. fyziol.
exteroceptor
eteroreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvonku) lat. fyziol.
telereceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety z diaľky) gréc. + lat. fyziol.
coccyx /kokk-/ (z. chrbtice, kostrč) gréc. lek.
serif (priečne z. ťahu písmena, pätka písma) gréc.-angl. polygr.
cimburie (horný okraj hradieb, múrov a veží so zubami, výhľadmi a krytmi) nem. archit.
machikula
machicoulis /mašikuli/ (ukončenie múrov hradieb stredovekých pevností) franc.
pyramidión (z. obelisku v tvare ihlana, spravidla pozlátené; z. pyramídy, hrobky egypt. kráľov) gréc. archit.
pinakel (z. veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
akrotéria
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
kychta (valcové z., ústie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.
terminácia (z. reakčného reťazca pri reťazovej reakcii) lat. fyz.
manžeta (vyznačené al. ohrnuté z. rukáva na dolnom konci) franc.
pat (nerozhodné z. šach. hry remízou, keď sa nedá ťahať kráľom) tal. šach.
mat arab.
šachmat
šach mat (víťazné z. šach. hry, porážka súpera) perz. šach.
mansúba (obsahovo hodnotné z. šach. hry) arab. šach. porovnaj záver 1koniec 1

ozdoba

ozdoba
cifra maď.? hovor.
paráda (okrasa, výzdoba na maľbe, na šatách, v hudbe, tanci a pod.) špan. hovor.
dekor franc.
dekorácia
dekórum (výzdoba, okrasa) lat.
tretka (drobný ozdbobný predmet) nem. hovor.
japonéria (o. jap. pôvodu) vl. m.
fleuron (o. na jedlách z maslového cesta) franc. kuch.
o. na odeve, na tele
aplikácia (látková al. kožená o. našívaná na látku, nášivka) lat. krajč.
klenot
šperk nem.
precióza (ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, skvost) franc. zastar.
bijou /bižu/ (o., najmä napodobnenina) franc. zried.
bižutéria (o. z kovu, skla a pod. napodobujúca pravé šperky, módny doplnok) franc.
žabó (pri krku naberaná, zriasená o. šiat, košieľ, blúzok) franc.
boritaš (o. zo šnúrok na kroji al. šatách, módny doplnok) maď.
rozeta (o. v tvare ružice na dámskych šatách) franc. zastar.
kokarda (čepiec, stužka, štítok, odznak v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
punt (stužková o. ženského kroja zakrývajúca vpredu nedopätú šnurovačku al. živôtik) nem. etnog.
fižé
fiší (náprsná naberaná o. odevu, čipkový náhrdelník) franc.
pleréza (o. dámskeho klobúka z pštrosích pier) franc. hist.
forgo
forgov (o. na klobúku z pier, súčasť kroja) maď. hist.
egreta (o. hlavy z volavčích pier, najmä s diamantami a perlami) franc.
diadém (zdobená kráľovská čelenka, drahocenná ozdoba hlavy, šperk na ozdobu hlavy) gréc.
parta (ozdobený venček al. čelenka, súčasť kroja) nem.
vavrín lat.-poľ.
laur (veniec z vetvičiek juhoeurópskeho kra udeľovaný v starom Grécku víťazom) lat. bás.
brošňa (ozdobná spona) franc.
agrafa (ozdobná spona na spínanie odevu) franc.
klipsa
klipsňa (ozdobná stláčacia spona) angl.
pektorál (ozdobná náprsná spona plášťa v antike a stredoveku) lat.
fibula (zdobená kovová spona na zopnutie odevu na pleciach al. prsiach) lat. archeol.
brazoleta zastar.
brazoletňa (náramok) franc. zastar. hovor.
oringla (visiaca náušnica) nem. slang.
klipsa
klipsňa (stláčacia náušnica) angl.
lunica (v dolnej časti mesiačikovito rozšírená náušnica, pôvodne veľkomoravská) lat. archeol.
butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.
medailón (ozdobný prívesok s portrétom nosený na krku) tal.-franc.
torques /-kvés/ (starorím. a kelt. bronzová, zlatá al. strieborná o. z drôtu al. tyčinky, nosená na krku, nákrčník) lat. archeol.
filigrán (o. z jemného drôtika, vlákna z drahého kovu) lat.
vamlum
vampum (indiánska o., rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.
tutulus (kovová gombíková o., najmä bronzová, na slávnostnom odeve al. konskom postroji) lat. archeol.
faléra (kovový ozdobený kotúč na konskom postroji) gréc. hist.
galantéria (drobné ozdobné predmety) franc.
halže (drobný ozdobný predmet spomínaný v biblii) nem. plur. porovnaj prívesok
architektonická, výtvarná o.
ornament lat.
ornamentika (o. využívajúca prírodné, geometrické al. figurálne prvky) lat. výtv.
štuka tal.-nem. stav.
štukatúra (o. zo zmesi jemného piesku a sadry al. vápna) tal. stav.
lysis /-zi-/
sgrafito /zgra-/ (nástenná výzdoba vzniknutá vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.
mozaika (plošná výzdoba z drobných farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
supraporta (výzdoba výplne poľa nad dverami) lat. výtv.
suprafenestra (výzdoba výplne poľa nad oknami) lat. výtv.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
kyma (antický vodorovný architektonický článok pôvodne podporujúci rímsu, listovec, vajcovec, laloška) gréc. archit.
šlic (zárez v hlave skrutky) nem. slang.
glyf (zvislý zárez vo vlyse dórskeho slohu) gréc. archit.
diglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z dvoch záhybov, žliabkov, bez zrezania bočných strán, dvojrez) gréc. archit.
triglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z troch zvislých záhybov, žliabkov, vlys) gréc. archit.
medailón (plastická výzdoba na stene kruhového al. oválneho tvaru) tal.-franc.
kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.
antemión (plastický al. maľovaný pásový ornament s rastlinnými motívmi v antickej architektúre) gréc. archit.
astragal (ozdobný vodorovný motív antickej architektúry z drobných okrúhlych tvarov, perlovec, vajcovec) gréc. archit.
trèfle /trefl/ (ďatelinový trojlist, trojlístok) franc. výtv.
girlanda (oblúkovitá výzdoba z kvetín, listov, stúh, kvetinový záves) franc.
plateresco /-sko/ (bohatá trojrozmerná o. v špan. renesancii) špan. archit.
rokaj (rokokový ornament vychádzajúci z tvaru mušle) franc. výtv.
lambrekýn (rokokový ornament v tvare oblúkového závesu s čipkami al. strapcami) hol.-franc.
groteska (ornament s rastlinnými, živočíšnymi, archit. a inými motívmi) tal. výtv.
arabeska tal.-franc. archit. výtv.
moreska (súmerný ornament z geom. a rastlinných tvarov) špan. archit. zastar.
rozeta (ornament v tvare štylizovanej ruže, ružica) franc. archit. výtv.
guta (ornament v tvare valca, ihlana, kužeľa, na rímsach dórskeho slohu a v baroku) lat. archit.
festón (zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový záves) tal.-franc. archit.
brodéria (ornament z buxusu a farebného piesku) franc. záhr.
bézant (ornament zostavený z kruhov) lat.-franc. archit.
maureska (ornament tvorený súmernými štíhlymi rastlinnými motívami štylizovanými do plochy vychádzajúci z islamského umenia) franc.
palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.
akant (ornament v podobe bodliaku, najmä na hlaviciach antických stĺpov) gréc. archit.
maskarón (ornament v podobe ľudskej tváre) arab.-tal.
entrelac (ornament v podobe prepletených geom. vzorov, pletenec) archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit, závitnica) lat. archit.
meander (jednoduchý pásový geometrický ornament zo zvislých a vodorovných čiar) vl. m.
lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý pás členiaci múr, bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.
akrotéria
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
gorgoneión (antický ornament, uťatá hlava Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.
panoplia (nástenná o. z rytierskej výzbroje) gréc.
kanel (žliabková o. na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch) franc. odb.
droléria (ornament s figurálnym, zvieracím al. fantastickým motívom, najmä ako maľba na okrajoch gotických rukopisných kníh, nevyberaný svetský výjav ako plastika na chórových laviciach) franc. archit.
filigrán (výzdoba iniciál v gotickej knižnej maľbe) lat.
iluminácia lat. výtv.
miniatúra (knižná stredoveká maľba, výzdoba rukopisných textov) lat.-tal.
parergón (výzdoba v rohoch starých máp) gréc. geogr.
pćte-sur-pćte /patsürpat/ (jednofarebná, najmä biela, reliéfna výzdoba na farebnom povrchu porcelánu al. kameniny, v Anglicku) franc. výtv.
bilet (šachovnicový normandský ornament) franc. archit.
bibelot (malý bytový ozdobný predmet, najmä zlatnícke dielo) franc.
japonéria (umelecký al. ozdobný predmet jap. pôvodu) vl. m.
hud. o.
abbelimento (okrasa) tal. hud.
koloratúra tal. hud.
tiráda (o. spevu náročnými speváckymi prvkami) franc. lat. hud.
fioritúra (okrasa v speve) tal. hud.
acciaccatura /ačakatú-/ (melodická o., keď hlavnému tónu predchádza krátky vedľajší príraz) tal. hud.
melizma (melodická o., rad tónov spievaných na jednu slabiku, najmä v orient. a cirk. hudbe) gréc. hud.
básnická o. pozri prostriedok výrazový porovnaj ozdobovanie