vedieť

mať/nemať šajn /nevedieť o niečom, mať/ (v./nevedieť o niečom, mať/nemať o niečom predstavu, zdanie, poňatie, potuchu) nem. hovor.

výsledok

produkt lat.

rezultát lat. kniž. a odb.

efekt (účinok, účinnosť, pôsobenie) lat.

fakt (skutočná udalosť, jav, pravdivý poznatok, overiteľná skúsenosť, danosť) lat.

facit (záver, zhrnutie) lat. kniž.

konklúzia (konečný úsudok, rozhodnutie, záver) lat. kniž.

output (v. pôsobenia výrobných faktorov, výstup výroby, výroba) angl. ekon.

skóre (v. al. stav šport. zápasu vyjadrený pomerom gólov, bodov) angl. šport.

remíza (nerozhodný v. šport. zápasu, hry) franc. šport.

debakel (veľká prehra, porážka, neúspech, pohroma) franc.

rekord (vrcholný, najlepší, mimoriadny v., najmä v športe) lat.-angl.

toto (celkový v. výhier pri dostihoch) lat.

mat arab.

šachmat perz.

šach mat (prehra súpera v šachu) perz. pozri prehra porovnaj záver 2

prehra

debakel franc.

világoš vl. m. expr.

waterloo /-lo/ (veľká porážka, neúspech, pohroma) vl. m. kniž.

fiasko (veľká p., úplný neúspech) tal.

debelácia

debellácia (úplná voj. porážka a zničenie jednej bojujúcej strany) lat.

kontumácia

kontumačná prehra (p. súpera, kt. sa nedostavil na zápas) lat. šport.

mat arab.

šachmat

šach mat (p. súpera v šachu) perz.

zakončenie

perfekcia lat. kniž.

ultimo (ukončenie) tal. zried.

fine (koniec, záver) tal.

finále (záverečná scéna div. hry) tal.

katastrofa (záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

likvidácia (zaniknutie, zastavenie, ukončenie činnosti, napr. podniku) lat.

enteroceptor gréc. + lat. lek.

interoceptor

interoreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvnútra tela) lat. fyziol.

exteroceptor

eteroreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvonku) lat. fyziol.

telereceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety z diaľky) gréc. + lat. fyziol.

coccyx /kokk-/ (z. chrbtice, kostrč) gréc. lek.

serif (priečne z. ťahu písmena, pätka písma) gréc.-angl. polygr.

cimburie (horný okraj hradieb, múrov a veží so zubami, výhľadmi a krytmi) nem. archit.

machikula

machicoulis /mašikuli/ (ukončenie múrov hradieb stredovekých pevností) franc.

pyramidión (z. obelisku v tvare ihlana, spravidla pozlátené; z. pyramídy, hrobky egypt. kráľov) gréc. archit.

pinakel (z. veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.

lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.

akrotéria

akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.

kychta (valcové z., ústie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.

terminácia (z. reakčného reťazca pri reťazovej reakcii) lat. fyz.

manžeta (vyznačené al. ohrnuté z. rukáva na dolnom konci) franc.

pat (nerozhodné z. šach. hry remízou, keď sa nedá ťahať kráľom) tal. šach.

mat arab.

šachmat

šach mat (víťazné z. šach. hry, porážka súpera) perz. šach.

mansúba (obsahovo hodnotné z. šach. hry) arab. šach. porovnaj záver 1koniec 1

stáť

stáť 2 (mať cenu)

koštovať (mať cenu) nem. hovor.

à tout prix /tu pri/ (stoj čo stoj, za každú cenu) franc.

vládnuť

vládnuť 2 (mať rozhodujúci vplyv, prevahu)

dominovať lat.

predominovať (mať prevahu, panovať, prevažovať, prevládať) lat. kniž.

tróniť (panovať) gréc. kniž.

matka

matka 3 (k čomu má človek vzťah ako k matke)

alma mater /mát-/ (m. živiteľka, t. j. vysoká škola, univerzita) tal. kniž.

mater natura (m. príroda) lat. kniž.

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)

inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.

akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.

ovoda (materská š.) maď. zastar.

gymnázium gréc.

gymko

gympel

gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.

reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.

lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.

konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.

univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.

technika (technická vysoká š.) gréc.

polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.

pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.

fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.

alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.

preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.

polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.

elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.

trívium

triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.

normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.

kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.

technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.

public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.

grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.

high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.

college /kolidž/ lat.-angl.

kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.

teológia (bohoslovecká š.) gréc.

seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.

alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.

ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.

mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.

madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.

medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.

Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.

gymnasion

gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

mať

mať 1 (vlastniť)

disponovať (vlastniť a voľne s niečím narábať, nakladať, rozhodovať o niečom, používať) lat.

mať

mať 2 (formálne sloveso tvoriace významový celok s podstatným menom)

maj sa dobre pozri pozdrav

m. podiel, účasť pozri zúčastňovať sa

m. ťažkosti pozri trápiť sa

mať

mať 3 (existenciálne sloveso)

heuréka (už to mám, objavil som, našiel som, poznal som, údajný výrok Archimeda) gréc.

Výsledky vyhľadávania

vedieť

výsledok

prehra

zakončenie

stáť

vládnuť

matka

škola

mať

mať

mať