Výsledky vyhľadávania

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.

energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2

vitalita

vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

produktivita

produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.

intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum

kvalifikácia

kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.

disponovanosť (s. niečo konať) lat.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.

talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.

majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.

charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.

fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.

fantázia gréc.

imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.

hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.

elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.

eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.

perceptibilita

perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1

empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.

asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.

zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.

reaktibilita lat. biol.

reaktivita

reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.

kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.

plasticita

plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.

elasticita

elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.

adaptabilita

adaptabilnosť lat. kniž. a odb.

adaptívnosť

adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.

flexibilita

flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.

autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť

rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.

imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.

aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.

mobilita

mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.

motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.

trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.

monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie

ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)

stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.

mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.

proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.

lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.

telekinéza

psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.

telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

divinácia (veštecká s.) lat. kniž.

serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.

eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.

fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.

interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.

fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.

natalita lat. zool.

nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

solvencia

solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

likvidita

likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.

autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.

regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.

navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.

endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.

homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.

ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.

fototrofia

fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

mutabilita

mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.

organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.

toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.

patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.

invazivita

inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.

solubilita

solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.

afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.

valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.

rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.

dimorfizmus

dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.

trimorfizmus

trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.

hygroskopia

hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.

oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.

monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.

xeromorfizmus

xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.

autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.

brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

citlivosť

citlivosť 1 (schopnosť vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne)

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (vnímavosť na zmyslové podnety, schopnosť organizmu reagovať na podnety) lat. kniž. a odb.

iritabilita (dráždivosť, podráždenosť, predráždenosť) lat.

sagacita (schopnosť vnímať pocity, citové podnety, vnímavosť) lat. lek.

hypestézia (znížená c.) gréc. lek.

oxyestéza (zvýšená c.) gréc. lek.

alergia (zvýšená c., precitlivenosť organizmu) gréc. lek.

hyperestézia gréc.

hypersenzibilita (zvýšená, nadmerná c., precitlivenosť) gréc. lek.

hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.

organoleptika (vnímanie, pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.

estézia (vnímanie pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.

chemorecepcia (vnímanie podnetov chemickej povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.

algézia (vnímanie bolesti) gréc. lek.

hypalgézia

hypoalgézia

hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.

hyperalgézia (zvýšené vnímanie bolesti) gréc. lek.

idiosynkrázia (precitlivenosť, neznášanie niektorých liekov, peľu, peria, potravín a pod.) gréc. farm. lek.

hyposmia (citlivosť čuchu, znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (citlivosť čuchu, zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

dyzosmia (porucha c. čuchu) gréc. lek.

kakosmia (falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

dysguezia (porucha c. chuti) gréc. lek.

parageuzia (chorobná c., keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

haptika (hmatové, dotykové vnímanie) gréc. zastar.

parestézia (c. hmatu, pocit nezodpovedajúci druhu podnetu, vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (c. hmatu, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.

hyperakúzia (zvýšená c. na zvuk) gréc. lek.

meteorosenzitivita (c. na počasie, zmeny počasia) gréc. + lat. biol.

fotosenzibilita

fotosenzitivita (zvýšená c. na svetlo) gréc. + lat.

psychoesteréza (vnímanie chladu) gréc. lek.

parakúzia (sluchové vnímanie odchylné oproti ostatným jedincom, zmena sluchu) gréc. lek.

onychalgia (precitlivenosť nechtov) gréc. lek.

termoestézia (c. organizmu na teplo) gréc. lek.

ortopanchromázia gréc. fot. zastar.

panchromázia (c. fotografickej vrstvy na všetky farby) gréc. fot.

ortochromázia (c. fotografickej vrstvy na zelené a žlté svetlo) gréc. fot. porovnaj vnímavosť

odpovedať

replikovať (o. v rozhovore al. v ostrej výmene názorov, v polemike) lat. odb.

duplikovať (o. na repliku v ostrej výmene názorov, v polemike) lat. odb.

reagovať (o. na určitý podnet, popud, spätne pôsobiť) lat.

parírovať (čeliť) franc.-nem. hovor.

pôsobiť

pôsobiť 3 (vplývať, mať vplyv)

reagovať (spätne p., odpovedať na určitý podnet, popud) lat.

interagovať (vzájomne p.) lat. kniž. a fyz.

nevšímavý

apatický

letargický (ľahostajný voči okoliu, otupený, necitlivý) gréc.

laxný

indiferentný (ľahostajný, vlažný) lat.

ignorantský (úmyselne n., ľahostajný) lat.

inertný (neschopný reagovať) lat.

mramorový (ľahostajný, studený, ľadový, chladný) gréc.-lat. pren.

flegmatický (ľahostajný, chladnokrvný, pokojný, vyrovnaný) gréc.

nonšalantný (vedome, povýšenecky nenútený, nedbanlivý) franc. hovor. a kniž.

indolentný (ľahostajný) lat. kniž.

apolitický (n. voči politike) gréc.

suverénny (sebavedomý, povznesený, n. až povýšenecký) franc. pejor. porovnaj ľahostajný

neschopný

nulový (slabý, úbohý, zlý) lat.-tal. expr.

indisponovaný (dočasne n. zvyčajného výkonu) lat.

impotentný (nemohúci, napr. umelecky) lat. kniž. pren.

insuficientný (nedostatočný, slabý, o činnosti obličiek, srdca) lat. lek.

inkompetentný (nespôsobilý, neoprávnený rozhodovať, neodborný) lat.

invalidný (n. práce pre následky choroby al. úrazu) lat.

imobilný (n. pohybu, nehybný) lat.

akinetický (n. pohybu, nehybný, ochrnutý) gréc. lek. porovnaj nehybný

inertný (n. reagovať, nevšímavý) lat.

impotentný (n. uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia, o mužovi) lat. lek.

infertilný (n. splodiť al. donosiť) lat. biol.

sterilný (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, tvoriť potomstvo, jalový) lat. genet.

sterilizovaný (zbavený plodnosti) lat.

lyofóbny (n. zadržovať kvapalinu al. rozpúšťať sa v nej, nerozpustný) gréc. chem.

stenoekný (n. prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia, neprispôsobivý) gréc. biol. ekol.

stenotopný (n. žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia, obmedzený na jedno al. málo životných prostredí) gréc. biol. s. organizmus

stenotermný (n. znášať široké výkyvy teploty, citlivý na zmeny teploty) gréc. biol. s. organizmus

halofóbny (n. žiť v slanom prostredí) gréc. biol.

analfabetický gréc.

negramotný (n. čítať a písať) sl. + gréc.

insolventný (n. zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

groggy

grogy (n. ďalšieho boja, v boxe) angl. šport. porovnaj vyčerpaný

ľahostajný

apatický

letargický (nevšímavý voči okoliu, otupený, necitlivý) gréc.

pasívny lat.

astenický (poddajný, trpný, nečinný) gréc. psych.

laxný

indiferentný (nevšímavý, vlažný) lat.

rezignovaný (zmierený s okolnosťami, odovzdaný, poddaný osudu) lat.

ignorantský (úmyselne nevšímavý) lat.

inertný (nevšímavý, neschopný reagovať) lat.

mramorový (nevšímavý, studený, ľadový, chladný) gréc.-lat. pren.

flegmatický (nevšímavý, chladnokrvný, pokojný, vyrovnaný) gréc.

nonšalantný (vedome, povýšenecky nenútený, nedbanlivý) franc. hovor. a kniž.

blazeovaný (unudený, presýtený životom, vyžitý) franc.

indolentný (nevšímavý) lat. kniž.

apolitický (nevšímavý voči politike) gréc.

ireligiózny (náb. ľ., neverecký) lat. kniž.

anacionálny

anacionalistický (národne vlažný) gréc. + lat. kniž.

impasibilný (bezcitný, surový, chladný) lat. kniž.

cynický (bezcitný, necitlivý, bezohľadný, pohŕdajúci mravnými postojmi) gréc.

torpídny (strnulý, nehybný, necitlivý, otupený, malátny) lat. kniž. a odb.

šmafú franc. hovor. zastar. byť dakomu š.

citlivý

citlivý 1 (schopný vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne)

senzibilný

senzitívny (vnímavý na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

iritabilný (dráždivý) lat.

alergický (zvýšene c., precitlivený) gréc. lek.

hyperpatický gréc.

hypersenzitívny (nadmerne vnímavý, precitlivený) gréc. lek.

meteorosenzitívny (c. na počasie, zmeny počasia) gréc. + lat. biol.

fotosenzitívny (zvýšene c. na svetlo) gréc. + lat.

stenotermný (c. na zmeny, výkyvy teploty) gréc. biol. porovnaj vnímavý

náchylnosť

philo- /fi-/

-filo

-philus /fi-/

-filus

-philia /fí-/

-fília gréc. v zlož. sl.

dispozícia (náklonnosť, sklon) lat.

inklinácia (náklonnosť, záľuba) lat.

sympatia (náklonnosť, kladný citový, priaznivý vzťah, pomer, postoj k niekomu al niečomu, priazeň) gréc.

trend (náklonnosť, celkový smer vývinu) angl.

tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náklonnosť) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský vzťah k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

perfekcionizmus (sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov, úsilie o dokonalosť, bezchybnosť) lat.

optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.

pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, smutné naladenie, náhľad) lat.

sugestibilita (sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, vnímavosť, ovplyvniteľnosť) lat.

intropunícia

intropunitivita (sklon reagovať na frustráciu obviňovaním seba samého) lat. psych.

haló-efekt

halóefekt

haloefekt (sklon skreslene hodnotiť druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat. psych.

submisia

submisívnosť (náklonnosť podriadiť sa, podrobiť sa, na ústupčivosť) lat.

didaktizmus

didaxia (náklonnosť na poučovanie, záľuba v poučovaní, poučovanie) gréc.

sadizmus (náklonnosť na násilie, krutosť, trýznenie iného človeka al. zvieraťa, zvrátenosť, zvrhlosť, surovosť) vl. m.

punitivita

punivita (sklon vykonať trest, trestať) lat. odb.

intrapunitivita (sklon trestať sám seba) lat. psych.

kleptománia (chorobná náklonnosť na bezdôvodné krádeže) gréc.

viktimita

viktimnosť (n. stať sa obeťou trestného činu) lat.

kakolália (sklon na nadmerné neopodstatnené používanie neslušných výrazov) gréc.

posesivita

posesívnosť (náklonnosť privlastňovať si, majetníctvo) lat.

predispozícia (spôsobilosť na niečo, vrodená al. získaná, sklon, náklonnosť, náchylnosť, najmä na choroby) lat. kniž. a odb.

dyzergia (sklon k chorobám) gréc. lek.

hypochondria (sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu, prehnané zameranie sa na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.

spazmofília (sklon ku kŕčom) gréc. lek.

diatéza (sklon organizmu k určitému druhu ochorenia) gréc. lek.

megalografia (chorobná náklonnosť na písanie veľkých písmen) gréc. lek.

erotizmus (silná náklonnosť na pohlavné vzrušenie, zvýšená zmyselnosť) gréc.

hypererotizmus (nadmerný erotizmus) gréc. lek.

bisexualita (pohlavná náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.

heterosexualita (pohlavná náklonnosť k osobám druhého pohlavia) gréc. + lat. lek.

homosexualita

homosexuálnosť gréc. + lat. lek.

buzerantstvo tal.-nem. slang.

pederastia (pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.

uranizmus (homosexualita medzi mužmi) vl. m. lek.

lesbizmus vl. m.

sapfizmus vl. m. lek.

tribadia

tribadizmus (homosexualita medzi ženami) gréc. lek. zried. porovnaj úchylka pohlavná

zoofília (náklonnosť k zvieratám) gréc. kniž.

dráždivosť

dráždivosť 1 (citlivosť)

excitabilita (schopnosť živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia) lat. biol.

tetánia (zvýšená nervovo-svalová d. pre nedostatok vápnika prejavujúca sa kŕčmi) gréc. lek.

ekzematóza (zvýšená d. kože prejavujúca sa vznikom zápalového ochorenia) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1