protirečiť

oponovať (p. inému názoru, najmä v diskusii, prejavovať nesúhlas, odporovať) lat.

kontrovať (vyslovovať nesúhlas) lat. hovor.

polemizovať (viesť názorový, útočne vyhrotený spor, ostrú výmenu názorov, slovne al. písomne útočiť, napádať) gréc.

replikovať (odporovať, namietať v ostrej výmene názorov) lat. odb.

protestovať (nesúhlasiť, odporovať, ohradzovať sa) lat.

odpovedať

replikovať (o. v rozhovore al. v ostrej výmene názorov, v polemike) lat. odb.

duplikovať (o. na repliku v ostrej výmene názorov, v polemike) lat. odb.

reagovať (o. na určitý podnet, popud, spätne pôsobiť) lat.

parírovať (čeliť) franc.-nem. hovor.

odporovať 1 (vzpierať sa, protirečiť, nesúhlasiť)

oponovať (protirečiť inému názoru v diskusii, prejavovať nesúhlas) lat.

protestovať (nesúhlasiť, ohradzovať sa, ohradiť sa) lat.

kontrovať (protirečiť, vyslovovať nesúhlas) lat. hovor.

replikovať (protirečiť, namietať, v ostrej výmene názorov) lat. zried.

trucovať (priečiť sa, vzdorovať) nem. hovor.

cvancigovať sa (priečiť sa, klásť odpor, zdráhať sa) nem. hovor. subšt.

štorcovať sa (priečiť sa, odporovať, vzpierať sa) nem. hovor.

šprajcovať sa (priečiť sa, vzdorovať, vzpierať sa) nem. slang.

excipovať lat. práv.

oponovať (protirečiť inému názoru, najmä v diskusii, prejavovať nesúhlas, odporovať) lat.

kontrovať (protirečiť, vyslovovať nesúhlas) lat. hovor.

replikovať (protirečiť, odporovať v ostrej výmene názorov) lat. odb.

protestovať (nesúhlasiť, odporovať, ohradzovať sa) lat.