Výsledky vyhľadávania

priateľskosť

sociabilita (družnosť, spoločenskosť) lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť) lat.

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.

filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.

korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.

nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.

atitúda (postoj, názor) franc. sociol.

referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.

korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.

relativita

relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.

dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.

indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.

inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.

nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.

izomorfia

izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.

protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.

identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.

trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.

obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.

faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.

synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.

probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.

parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.

komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.

forézia gréc. ekol.

symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.

amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.

implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.

stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.

dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.

sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.

partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.

sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.

familiarita

familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.

intímnosť

intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.

expresivita

expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.

platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.

sex (pohlavný v.) lat.-angl.

konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.

heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.

techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.

maternita (materstvo) lat. odb.

paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.

paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

inštitúcia lat.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

public relations /pablik rilejšnz/ angl.

PR angl. skr.

píár

pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.

antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.

paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.

heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.

homonymia

homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.

homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.

homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.

synonymia

synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.

predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.

subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.

koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.

adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.

rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.

parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.

parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.

hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.

hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.

hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.

denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.

modalita

modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

družnosť

sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť vytvárať osobné priateľské vzťahy, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

komunikatívnosť (zhovorčivosť, spoločenskosť, bezprostrednosť) lat.

afiliácia (nadväzovanie osobných kontaktov, vyhľadávanie ľudí, trvalá otvorenosť voči iným ľuďom) lat. psych.

extroverzia

extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, otvorenosť, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť) lat. psych.

kolegialita

kolegiálnosť (priateľskosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť) lat.

fraternita (bratstvo, priateľstvo) lat. kniž.

nadväzovanie

nadväzovanie 1 (začínanie vzťahu, spolupráce a pod.)

afiliácia (n. osobných kontaktov, vyhľadávanie ľudí, trvalá otvorenosť voči iným ľuďom) lat. psych.

extroverzia

extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, otvorenosť, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť) lat. psych.

komunikatívnosť (zhovorčivosť, družnosť, spoločenskosť, bezprostrednosť) lat.

sociabilita (spoločenskosť, družnosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

súdržnosť

kompaktnosť (celistvosť, súvislosť) lat.

konzistencia

konzistentnosť (stupeň, miera tuhosti al. hutnosti, tuhosť, hutnosť, pevnosť) lat.

solidarita

solidárnosť (pospolitosť, porozumenie, spoluúčasť, spolupatričnosť, svornosť rôzneho stupňa a formy, vzájomná podpora, zhoda, vzájomnosť) lat.

kolegialita

kolegiálnosť (priateľskosť, družnosť, svornosť, spolupatričnosť) lat.

monogamia (trvalá s. párov vtákov a cicavcov) gréc. zool.

kohézia (pôsobenie príťažlivých síl) lat.

tenacita (tuhosť) lat. odb.

svornosť

concordia /konkor-/ lat.

kolegialita

kolegiálnosť (priateľskosť, družnosť, súdržnosť, spolupatričnosť) lat.

solidarita

solidárnosť (s. rôzneho stupňa a formy, súdržnosť, pospolitosť, porozumenie, spoluúčasť, spolupatričnosť, vzájomná podpora, zhoda, vzájomnosť) lat.

unanimita (jednota názorov, jednomyseľnosť) lat. kniž.

spolupatričnosť

solidarita

solidárnosť (súdržnosť, pospolitosť, porozumenie, spoluúčasť, svornosť rôzneho stupňa a formy, vzájomná podpora, zhoda, vzájomnosť) lat.

kolegialita

kolegiálnosť (priateľskosť, družnosť, svornosť, súdržnosť) lat.

spoločenskosť

komunikatívnosť (zhovorčivosť, družnosť, bezprostrednosť) lat.

sociabilita (sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

extroverzia

extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, ľahšia prispôsobivosť, otvorenosť) lat. psych.

náchylnosť

philo- /fi-/

-filo

-philus /fi-/

-filus

-philia /fí-/

-fília gréc. v zlož. sl.

dispozícia (náklonnosť, sklon) lat.

inklinácia (náklonnosť, záľuba) lat.

sympatia (náklonnosť, kladný citový, priaznivý vzťah, pomer, postoj k niekomu al niečomu, priazeň) gréc.

trend (náklonnosť, celkový smer vývinu) angl.

tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náklonnosť) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský vzťah k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

perfekcionizmus (sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov, úsilie o dokonalosť, bezchybnosť) lat.

optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.

pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, smutné naladenie, náhľad) lat.

sugestibilita (sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, vnímavosť, ovplyvniteľnosť) lat.

intropunícia

intropunitivita (sklon reagovať na frustráciu obviňovaním seba samého) lat. psych.

haló-efekt

halóefekt

haloefekt (sklon skreslene hodnotiť druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat. psych.

submisia

submisívnosť (náklonnosť podriadiť sa, podrobiť sa, na ústupčivosť) lat.

didaktizmus

didaxia (náklonnosť na poučovanie, záľuba v poučovaní, poučovanie) gréc.

sadizmus (náklonnosť na násilie, krutosť, trýznenie iného človeka al. zvieraťa, zvrátenosť, zvrhlosť, surovosť) vl. m.

punitivita

punivita (sklon vykonať trest, trestať) lat. odb.

intrapunitivita (sklon trestať sám seba) lat. psych.

kleptománia (chorobná náklonnosť na bezdôvodné krádeže) gréc.

viktimita

viktimnosť (n. stať sa obeťou trestného činu) lat.

kakolália (sklon na nadmerné neopodstatnené používanie neslušných výrazov) gréc.

posesivita

posesívnosť (náklonnosť privlastňovať si, majetníctvo) lat.

predispozícia (spôsobilosť na niečo, vrodená al. získaná, sklon, náklonnosť, náchylnosť, najmä na choroby) lat. kniž. a odb.

dyzergia (sklon k chorobám) gréc. lek.

hypochondria (sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu, prehnané zameranie sa na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.

spazmofília (sklon ku kŕčom) gréc. lek.

diatéza (sklon organizmu k určitému druhu ochorenia) gréc. lek.

megalografia (chorobná náklonnosť na písanie veľkých písmen) gréc. lek.

erotizmus (silná náklonnosť na pohlavné vzrušenie, zvýšená zmyselnosť) gréc.

hypererotizmus (nadmerný erotizmus) gréc. lek.

bisexualita (pohlavná náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.

heterosexualita (pohlavná náklonnosť k osobám druhého pohlavia) gréc. + lat. lek.

homosexualita

homosexuálnosť gréc. + lat. lek.

buzerantstvo tal.-nem. slang.

pederastia (pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.

uranizmus (homosexualita medzi mužmi) vl. m. lek.

lesbizmus vl. m.

sapfizmus vl. m. lek.

tribadia

tribadizmus (homosexualita medzi ženami) gréc. lek. zried. porovnaj úchylka pohlavná

zoofília (náklonnosť k zvieratám) gréc. kniž.

schopnosť

potencialita

potenciálnosť lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.

energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2

vitalita

vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

produktivita

produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.

intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum

kvalifikácia

kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.

disponovanosť (s. niečo konať) lat.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.

talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.

majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.

charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.

fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.

fantázia gréc.

imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.

hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.

elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.

eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.

perceptibilita

perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1

empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.

asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.

zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.

reaktibilita lat. biol.

reaktivita

reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.

kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.

plasticita

plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.

elasticita

elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.

adaptabilita

adaptabilnosť lat. kniž. a odb.

adaptívnosť

adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.

flexibilita

flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.

autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť

rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.

imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.

aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.

mobilita

mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.

motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.

trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.

monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie

ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)

stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.

mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.

proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.

lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.

telekinéza

psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.

telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

divinácia (veštecká s.) lat. kniž.

serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.

eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.

fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.

interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.

fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.

natalita lat. zool.

nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

solvencia

solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

likvidita

likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.

autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.

regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.

navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.

endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.

homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.

ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.

fototrofia

fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

mutabilita

mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.

organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.

toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.

patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.

invazivita

inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.

solubilita

solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.

afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.

valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.

rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.

dimorfizmus

dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.

trimorfizmus

trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.

hygroskopia

hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.

oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.

monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.

xeromorfizmus

xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.

autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.

brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

spojenie

spojenie 1 (čo vznikne, keď sa z častí urobí celok)

oklúzia lat. odb.

zygo- gréc. biol. v zlož. sl.

integrácia

integrovanie (spájanie, scelenie, sceľovanie, zjednotenie, zjednocovanie) lat.

reintegrácia (opätovná integrácia) lat. kniž.

agregácia

agregát (spájanie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie) lat.

konglomerát (s. rôznorodých častí, nesúrodá zmes, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat. porovnaj zmes

kombinácia (spájanie, zostava, zostavovanie rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.

ambo (kombinácia dvoch čísel, dvojica) lat.

unifikácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie do jedného celku) lat.

junktúra (spájanie, pripojenie, pripájanie) lat.

synkretizmus

synkréza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zlúčenie, zlučovanie, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie, splynutie, splývanie rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkov, názorov, smerov) gréc. kniž. a odb.

eklekticizmus

eklektizmus (vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.

totalizácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné) lat.

sociabilita (spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.) lat.

aliancia (príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov) lat.-franc. ekol.

kontakt (styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.

syntéza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.) gréc.

oxidácia

oxidovanie (spájanie, zlučovanie látok s kyslíkom, okysličovanie) gréc. chem.

adícia (zlúčenie dvoch častíc do jednej) lat. chem.

hydratácia (adícia molekuly vody k inej látke) gréc. chem.

montáž (spájanie, zostavenie, zostavovanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia

ligatúra (s. dvoch al. viacerých písmen na jednom odliatku, zliatok) lat. polygr.

fotomontáž (s. rôznych fotografií al. ich častí do jedného celku, obrazu) gréc. + franc.

kontrapunkt (vedenie, pohyb, s. najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

orchestika (s. hudby, spevu a tanca do jedného celku, v starom Grécku) gréc. hist.

foršpán (s. dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.

abordáž (s. lodí na mori na boj muža proti mužovi) franc. hist.

oklúzia (s. studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom) lat. meteor.

dial-up /dajlap/ (pripojenie počítača k internetu prostredníctvom modemu a telefónnej siete) angl.

syngamia (splynutie dvoch pohlavných buniek) gréc. biol.

anastomóza (prirodzené al. chirurgické s. dvoch dutých orgánov) gréc. lek.

kolenterostómia (chirurgické s. hrubého a tenkého čreva) gréc. lek.

adhézia lat.

synechia (s. dvoch častí orgánov a pod., kt. sú normálne voľné, zrast tkanív) gréc. lek.

junktúra (s., napr. kostí) lat. anat.

kopula lat.

symfýza (pevné s. dvoch kostí, spona) gréc. anat.

synchondróza (chrupkové s. kostí) gréc. anat.

syndesmóza (s. kostí väzivom) gréc. anat.

artikulácia (kĺbové s. kostí) lat. anat.

synartróza (nekĺbové s. kostí väzivom al. chrupkou, pevný kĺb) gréc. lek.

sakralizácia (s. driekového stavca s krížovou kosťou, zrast) lat. lek.

fontanela

fontikulus (s. lebečných kostí novorodenca, väzivová blana, lupienok) lat. anat.

istmus (úzke s.; ústie) gréc. lek.

kohabitácia

koitus

kopulácia lat. lek.

pareunia (s. pohlavných orgánov, súlož) gréc.

asociácia (s. organizácií rovnakého druhu, združenie ekon.; spájanie, združenie, združovanie, napr. predstáv, pojmov psych.) lat. kniž. a odb.

federácia (zväzok dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu s ústrednou vládou) lat. polit.

konfederácia (voľný zväzok, združenie zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat. polit.

únia (zjednotenie, združenie štátov a pod., zväz, spolok) lat.

dualizmus (s. dvoch štátov pri zachovaní určitej samostatnosti) lat.

trializmus (s. troch štátov pri zachovaní značnej samostatnosti) lat. polit.

koalícia (obranné al. útočné volebné al. vládne zoskupenie, spojenectvo polit. strán al. štátov) lat.

konfederácia (s. organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.

koncern (zoskupenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.

únia (zjednotenie, združenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.

fúzia (zlúčenie, splynutie, napr. podnikov, pri kt. zlučované podniky zanikajú) lat.

konglomerát (s. firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.

a metà (príležitostné s. dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.

kombinát (s. závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.

agrokombinát (veľký poľnohosp. kombinát s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.

agrokomplex (s. poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

chabrus (s. účastníkov dražby, dohoda o nezvyšovaní ceny v dražbe obch.; s. pre nečestné obch. al. polit. konanie) hebr.

konfúzia (splynutie oprávnenej a povinnej osoby, napr. veriteľa a dlžníka, najmä dedením) lat. práv.

komasácia (spájanie, sceľovanie pozemkov, najmä kúpou, výmenou) lat.

arondácia (spájanie, zaokrúhlenie, zaokrúhľovanie, scelenie, sceľovanie pozemkov, vyrovnanie, vyrovnávanie ich hraníc) franc.

kolektivizácia (spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948) lat.

konciliácia

rekonciliácia (spájanie, zlučovanie, napr. účtovných položiek) lat.

juxtapozícia (s. dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

hypotaxa (s. výrazov, viet do súvetí podľa ich závislosti) gréc. lingv.

asyndeton (bezspojkové s. slov al. viet) gréc. lingv. lit.

polysyndeton (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc. lit.

antitetón (zámerné s. slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod., protiklad) gréc. lit.

syntagma (s. dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová dvojica) gréc. lingv.

kontaminácia (spájanie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie) lat. lingv.

katachréza (s. logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor) gréc. štyl.

fráza gréc.

frazeologizmus gréc.

frazéma (ustálené slovné s., zvrat, úslovie) gréc. lingv.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

zeugma (s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety) gréc.

oxymoron (slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc. porovnaj prostriedok|básnický 1

polyftong (s. viacerých samohlások v jednej slabike) gréc. lingv.

diftong (dvojhláska) gréc. lingv.

triftong (trojhláska) gréc. lingv.

ligatúra (spájanie dvoch susedných písmen pre urýchlenie písania) lat. odb.

panglotia (všeobecné s., spájanie, zjednotenie, zjednocovanie jazykov) gréc. kniž. porovnaj spoj 1spojka