Výsledky vyhľadávania

spoločenskosť

spoločenskosť
komunikatívnosť (zhovorčivosť, družnosť, bezprostrednosť) lat.
sociabilita (sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
extroverzia
extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, ľahšia prispôsobivosť, otvorenosť) lat. psych.

nadväzovanie

nadväzovanie 1 (začínanie vzťahu, spolupráce a pod.)
afiliácia (n. osobných kontaktov, vyhľadávanie ľudí, trvalá otvorenosť voči iným ľuďom) lat. psych.
extroverzia
extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, otvorenosť, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť) lat. psych.
komunikatívnosť (zhovorčivosť, družnosť, spoločenskosť, bezprostrednosť) lat.
sociabilita (spoločenskosť, družnosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

družnosť

družnosť
sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť vytvárať osobné priateľské vzťahy, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
komunikatívnosť (zhovorčivosť, spoločenskosť, bezprostrednosť) lat.
afiliácia (nadväzovanie osobných kontaktov, vyhľadávanie ľudí, trvalá otvorenosť voči iným ľuďom) lat. psych.
extroverzia
extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, otvorenosť, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť) lat. psych.
kolegialita
kolegiálnosť (priateľskosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť) lat.
fraternita (bratstvo, priateľstvo) lat. kniž.

priateľskosť

priateľskosť
sociabilita (družnosť, spoločenskosť) lat. kniž. a odb.
kolegialita
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť) lat.

bezprostrednosť

bezprostrednosť
komunikatívnosť (zhovorčivosť, družnosť, spoločenskosť) lat.
naivita
naivnosť (jednoduchosť, detská prostota, prostoduchosť, detinskosť, neskúsenosť, nevinnosť, nenútenosť, nestrojenosť, prirodzenosť) franc.

zhovorčivosť

zhovorčivosť
komunikatívnosť (družnosť, spoločenskosť, bezprostrednosť) lat. porovnaj táravosť

vzťah

vzťah
relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relativita
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfia
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
sínus
kosínus
tangens
kotangens
sekans
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegialita
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiarita
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intímnosť
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresivita
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitúcia lat.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
píár
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymia
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymia
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modalita
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

otvorenosť

otvorenosť 2 (priamosť, úprimnosť)
extroverzia
extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť) lat. psych.
afiliácia (trvalá o. voči iným ľuďom, nadväzovanie osobných kontaktov, vyhľadávanie ľudí) lat. psych.
asertivita (priame, pevné a otvorené, ale nenásilné a mierne správanie a konanie pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
emocionalita (duševná o. voči vonkajším dojmom) lat. psych.
glasnosť (všeobecná verejná informovanosť, o. štátnych orgánov voči verejnosti v bývalom ZSSR od 1985) rus. polit. hist.

zameranie

zameranie
trend (celkový smer vývinu) angl.
tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náchylnosť) lat.
orientácia (zacielenie, smerovanie, smer, usmernenie) lat.-franc.
kurz lat.
línia (smer vývoja, napr. politiky) lat.-nem.
intencia (úmysel, zámer, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách
idea
téma (zameranie umeleckého al. vedeckého diela) gréc.
-tropia
tropo- (smer) gréc. v zlož. sl.
koncentrovanosť (sústredenie, z. pozornosti, pozornosť) lat.
intencionalita (z. ľudského snaženia na určitý cieľ) lat.
finalita (zameranosť na cieľ, účelovosť) lat.
špecializácia
špecializovanie (sústredenie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.
introvertnosť (zameranosť na vlastný vnútorný duševný svet, ťažšia prispôsobivosť, uzavretosť do seba) lat. psych.
extroverzia
extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť, otvorenosť) lat. psych.
hypochondria (prehnané z. na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.
komercializácia
komercionalizácia (z. na obchod, predaj v rôznych oblastiach) lat. aj pejor.
entelechia (vnútorný účel, smerovanie veci k cieľu, u Aristotela) gréc. filoz. porovnaj náchylnosťráz

prispôsobivosť

prispôsobivosť
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (schopnosť prispôsobenia, prispôsobovania) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, pružnosť) lat.
extrovertnosť
extroverzia
extraverzia (ľahšia p., zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, otvorenosť) lat. psych.
introvertnosť (ťažšia p., zameranosť na vlastný vnútorný duševný svet, uzavretosť do seba) lat. psych.
konformizmus
konformita (p. jedinca al. skupiny vládnucim pomerom, názorom, správaniu, podrobenie sa) lat.
oportunizmus lat.
oportunita (bezzásadová p. daným pomerom, okolnostiam, opúšťanie, nedodržiavanie zásad, bezzásadovosť, prospechárstvo) lat. zried. porovnaj prispôsobenie

náchylnosť

náchylnosť
philo- /fi-/
-filo
-philus /fi-/
-filus
-philia /fí-/
-fília gréc. v zlož. sl.
dispozícia (náklonnosť, sklon) lat.
inklinácia (náklonnosť, záľuba) lat.
sympatia (náklonnosť, kladný citový, priaznivý vzťah, pomer, postoj k niekomu al niečomu, priazeň) gréc.
trend (náklonnosť, celkový smer vývinu) angl.
tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náklonnosť) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský vzťah k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
perfekcionizmus (sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov, úsilie o dokonalosť, bezchybnosť) lat.
optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.
pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, smutné naladenie, náhľad) lat.
sugestibilita (sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, vnímavosť, ovplyvniteľnosť) lat.
intropunícia
intropunitivita (sklon reagovať na frustráciu obviňovaním seba samého) lat. psych.
haló-efekt
halóefekt
haloefekt (sklon skreslene hodnotiť druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat. psych.
submisia
submisívnosť (náklonnosť podriadiť sa, podrobiť sa, na ústupčivosť) lat.
didaktizmus
didaxia (náklonnosť na poučovanie, záľuba v poučovaní, poučovanie) gréc.
sadizmus (náklonnosť na násilie, krutosť, trýznenie iného človeka al. zvieraťa, zvrátenosť, zvrhlosť, surovosť) vl. m.
punitivita
punivita (sklon vykonať trest, trestať) lat. odb.
intrapunitivita (sklon trestať sám seba) lat. psych.
kleptománia (chorobná náklonnosť na bezdôvodné krádeže) gréc.
viktimita
viktimnosť (n. stať sa obeťou trestného činu) lat.
kakolália (sklon na nadmerné neopodstatnené používanie neslušných výrazov) gréc.
posesivita
posesívnosť (náklonnosť privlastňovať si, majetníctvo) lat.
predispozícia (spôsobilosť na niečo, vrodená al. získaná, sklon, náklonnosť, náchylnosť, najmä na choroby) lat. kniž. a odb.
dyzergia (sklon k chorobám) gréc. lek.
hypochondria (sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu, prehnané zameranie sa na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.
spazmofília (sklon ku kŕčom) gréc. lek.
diatéza (sklon organizmu k určitému druhu ochorenia) gréc. lek.
megalografia (chorobná náklonnosť na písanie veľkých písmen) gréc. lek.
erotizmus (silná náklonnosť na pohlavné vzrušenie, zvýšená zmyselnosť) gréc.
hypererotizmus (nadmerný erotizmus) gréc. lek.
bisexualita (pohlavná náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.
heterosexualita (pohlavná náklonnosť k osobám druhého pohlavia) gréc. + lat. lek.
homosexualita
homosexuálnosť gréc. + lat. lek.
buzerantstvo tal.-nem. slang.
pederastia (pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.
uranizmus (homosexualita medzi mužmi) vl. m. lek.
lesbizmus vl. m.
sapfizmus vl. m. lek.
tribadia
tribadizmus (homosexualita medzi ženami) gréc. lek. zried. porovnaj úchylka pohlavná
zoofília (náklonnosť k zvieratám) gréc. kniž.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.