Výsledky vyhľadávania

pohlavie

sex lat.-angl.

sexus lat.

sex- lat. v zlož. sl.

gono-

-gonia gréc. v zlož. sl.

gonochorizmus (oddelené p., rozdelenie jedincov živočíšneho druhu na samcov a samice, rôznopohlavnosť v rámci jedného druhu) gréc. biol.

hermafroditizmus gréc. biol. lek.

synécia (výskyt pohlavných orgánov oboch pohlaví u toho istého jedinca) gréc. bot.

interseualita (nevyhranené p.) lat. lek.

androgýnia (obojpohlavnosť, najmä v druhotných pohlavných znakoch) gréc. biol. lek.

obojpohlavný

bisexuálny lat. lek.

hermafroditný

hermafrodický gréc. biol. lek.

androgynický (so znakmi oboch pohlaví) gréc. biol. lek.

intersexuálny (medzipohlavný, so znakmi oboch pohlaví) lat. biol.

obojpohlavnosť

bisexualita (pohlavná náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.

hermafroditizmus gréc. biol. lek.

synécia (výskyt pohlavných orgánov oboch pohlaví u toho istého jedinca) gréc. bot.

interseualita (nevyhranená pohlavnosť, nevyhranené pohlavie) lat. lek.

androgýnia (o. najmä v druhotných pohlavných znakoch) gréc. biol. lek.

monoklínia (o. kvetov) gréc. bot.

medzipohlavný

intersexuálny (so znakmi oboch pohlaví) lat. biol.

jedinec

jedinec 2 (samostatný živý, živý tvor, bytosť (rastlina al. živočích))

organizmus

biont gréc. biol.

hominid (j. z čeľade primátov zahrnujúcej vyhynuté druhy a človeka, napr. opočlovek, pračlovek) lat.

solitér (j. vyskytujúci sa jednotlivo) franc. kniž.

eobiont (najjednoduchší živý organizmus) gréc. biol.

monéra (predpokladaný prvotný živý jednobunkový organizmus) gréc. biol.

makroorganizmus (organizmus viditeľný okom) gréc. biol.

mikroorganizmus

mikrób

mikrobión

protista (jednobunkový organizmus) gréc. biol.

patogén (choroboplodný zárodok, mikroorganizmus schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.

baktéria (mikroskopický jednobunkový mikroorganizmus bez jadra) gréc. biol.

bacil (tyčinkovitý mikroorganizmus biol.; choroboplodný mikroskopický organizmus, ľudové označenie) lat.

vírus (najjednoduchší nebunkový mikroorganizmus vyvolávajúci choroby) lat. biol.

bakteriofág

fág (vírus, kt. hostiteľom sú baktérie) gréc. biol.

HIV /háívé/ (vírus spôsobujúci chorobu aids) angl. skr. lek.

streptokok (mikroorganizmus vyvolávajúci infekcie, napr. angínu, šarlach a pod., usporiadaný do retiazok) gréc. biol.

stafylokok (guľovitýmikroorganizmus tvoriaci strapcovité zhluky, vyvolávajúci hnisanie) gréc. biol.

rickettsia /riket-/

riketsia (mikroorganizmus na rozhraní medzi vírusmi a baktériami) vl. m. biol.

parazit (cudzopasný organizmus využívajúci iný organizmus ako zdroj potravy a ako životné prostredie a tak mu škodiaci, cudzopasník) gréc. biol. porovnaj príživník 2

pseudoparazit (organizmus, kt. náhodne vnikol do tela iného organizmu) gréc. zool.

endozoá (organizmus žijúci vnútri telových dutín živočíchov) gréc. zool. plur.

endofág (organizmus žijúci a živiaci sa vnútri živočíchov a rastlín) gréc. biol.

biofág (organizmus živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.

ektofág (organizmus živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.

symbiont (organizmus žijúci v trvalom spolužití s iným organizmom) gréc. biol.

kozmopolit (rastlina al. živočích rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.

ubikvist (organizmus schopný obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

alochtón (organizmus pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.

autochtón (organizmus pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu) gréc. odb.

penetrant (organizmus, kt. prenikol na nové územie za hranicu svojho pôvodného výskytu) lat. ekol.

ekáda (prispôsobený organizmus vzniknutý výberovým pôsobením okolia) gréc. genet.

stenochor (organizmus vyskytujúci sa v úzkej oblasti výskytu) gréc. bot.

hydrobiont (organizmus viazaný spôsobom života na vodné prostredie) gréc. biol.

saprobiont (organizmus žijúci v znečistenej vode, živiaci sa rozkladajúcimi sa látkami) gréc. biol.

planktón (drobný organizmus tvoriaci zložku spoločenstva drobných organizmov vznášajúcich sa vo voľnej vode) gréc. biol.

amfibiont (obojživelný organizmus) gréc. biol.

geobiont (organizmus žijúci v pôde trvalo, celý život) gréc. biol.

geoxena

geoxenum (organizmus žijúci náhodne, dočasne v pôde) gréc. biol.

geophila (organizmus žijúci v pôde počas určitého vývojového štádia) gréc. biol.

litofyt

litofilný organizmus gréc. biol.

petrikolný organizmus (organizmus žijúci na kameňoch, skalách) gréc. + lat. biol.

tyrfobiont (organizmus žijúci na rašelinisku) gréc. biol.

psamobiont (organizmus žijúci v piesku) gréc. biol.

troglofil (organizmus žijúci v jaskyniach i mimo nich) gréc. biol.

trogloxén (organizmus žijúci v jaskyni iba náhodne) gréc. biol.

chionofóbny organizmus (organizmus žijúci na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.

chionofilný organizmus (snehomilný organizmus žijúci na miestach so snehovou pokrývkou) gréc. biol.

halofóbny organizmus (organizmus neznášajúci slané prostredie) gréc. biol.

eurybiont (organizmus s pomerne malými nárokmi na životné prostredie) gréc. biol.

mezofilný organizmus (organizmus so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.) gréc. biol.

halobiont (slanomilný organizmus žijúci v slanom prostredí) gréc. biol.

psychrofil

psychrofilný organizmus (chladnomilný, studenomilný organizmus rastúci pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C) gréc. biol.

termofil

termofilný organizmus (teplomilný organizmus, kt. optimálna teplota je 60 – 70 °C) gréc. biol.

fotofilný organizmus (svetlomilný organizmus) gréc. biol.

heliofilný organizmus gréc.

sciofóbny organizmus (svetlomilný, slnkomilný organizmus vyskytujúci sa na silno osvetlených netienených miestach) gréc. biol. bot.

fotoautotrof (organizmus prijímajúci energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia) gréc. biol.

heliofóbny organizmus

sciofilný organizmus (tieňomilný organizmus rastúci v tieni al. unikajúci do tieňa) gréc. biol. bot.

troglobiont (jaskynný organizmus trvalo žijúci v jaskyniach) gréc. biol.

osmotrofný organizmus (organizmus prijímajúci potravné roztoky povrchom tela, napr. baktérie) gréc. zool.

dekompozitor lat. + franc.

reducent lat.

deštruent (organizmus rozkladajúci organickú hmotu na jednoduchšie látky) lat. ekol.

litofágny organizmus (organizmus so schopnosťou rozrušovať horniny) gréc. biol.

anaerób

anaerobiont

anaeróbny organizmus (organizmus žijúci bez vzdušného kyslíka) gréc. biol.

entomofág (organizmus živiaci sa hmyzom) gréc. biol.

mycetofág (organizmus živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.

heterotrof (organizmus živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.

detritofág (organizmus živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.

saprofág

saprofyt

schizofág

saprofágny organizmus

saprofytický organizmus (organizmus živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.

gynandromorf (organizmus, kt. má časť tela tvorenú samčími tkanivami a časť samičími) gréc. biol.

intersex (pohlavne prechodný organizmus so samčími i samičími znakmi) lat. biol.

androgýn gréc. biol.

hermafrodit gréc. biol. lek.

unisexuál (organizmus so znakmi oboch pohlaví) lat.-angl.

monovoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci iba raz za rok) gréc. + lat. biol.

polyvoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci v priebehu jedného roka viackrát za sebou) gréc. + lat. biol.

mutant (organizmus vzniknutý, vyznačujúci sa obmenou, dedičnou zmenou) lat. genet. porovnaj rastlinaživočíchspoločenstvo 2

určovať

špecifikovať (spresňovať, bližšie, podrobnejšie, presnejšie u., vymedzovať niečo) lat. kniž. a odb.

precizovať (presne vyjadrovať) lat.-franc. kniž.

determinovať (vymedzovať, predurčovať, podmieňovať) lat.

indikovať (stanovovať diagnostický al. liečebný postup) lat. lek.

kvantifikovať (vyjadrovať, u. množstvo, mieru hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčísľovať) lat.

termínovať (vymedzovať, stanovovať, ohraničovať presný čas, lehotu) lat.

datovať (u. dobu, napr. vzniku, pôvodu, časovo zaraďovať) lat.

periodizovať (u. časové úseky, obdobia) gréc.-lat.

delimitovať (rozhraničovať, ohraničovať, vymedzovať, vytyčovať, odčleňovať, oddeľovať) lat. d. hranicu, úlohy, právomoc

dimenzovať (u. rozmer, mieru, rozsah) lat.

definovať (slovne vymedzovať, vykladať, objasňovať obsah, význam pojmu, výrazu) lat.

formulovať (slovne vyjadrovať, vymedzovať pojem, myšlienku, názor) lat.

artikulovať (jasne, zreteľne, dôrazne formulovať, vyslovovať) lat. kniž.

orientovať (u. polohu, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.

orientovať sa (u. svoju polohu) lat.-franc.

situovať (umiestňovať v priestore a čase) lat. kniž.

lokalizovať (umiestňovať, u. miesto; obmedzovať pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedzovať) lat.-franc.

triangulovať (u. pevné body na povrchu zeme pomocou siete trojuholníkov) lat. geod.

navigovať (u. polohu lodí a lietadiel a viesť ich po stanovenej trati) lat. dopr.

domicilovať (u. miesto splastnosti zmenky) lat.

limitovať (u. hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničovať, obmedzovať, vymedzovať) lat.

nominovať (poverovať, menovať) lat.

systemizovať (u. počet a kvalifikáciu pracovných síl) gréc.

delegovať (u. a vysielať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, poverovať) lat.

identifikovať (u. totožnosť, zhodnosť) lat.

designovať

dezignovať (označovať, vyberať, navrhovať niekoho do funkcie, ustanovovať, poverovať funkciou) lat.

profilovať (u. ráz, tvar, podobu, utvárať) franc.

preliminovať (vopred, predbežne u.) lat. kniž. a odb. p. plán, rozpočet

adresovať (u. na určitú osobu a pod.) franc.

normalizovať

normovať lat.

štandardizovať angl. kniž. a odb.

typizovať (u. jednotnosť niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, zjednocovať) gréc.-lat.

taxovať lat. odb.

šacovať (u., vyčísľovať cenu, hodnotu, cenu, oceňovať, ohodnocovať, hodnotiť odhadom, odhadovať) nem. lat. hovor. odb.

valutovať (u. splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.

penalizovať (u. pokutu za nedodržanie zmluvy, jej výšku) lat. práv. ekon.

kalibrovať (u. a značiť objem nádob a pod.) tal.-franc. tech.

sexovať (u. pohlavie jednodňových kureniec) lat. poľnohosp.

formátovať (vopred u. usporiadanie údajov na disku) lat. výp. tech.

určiť

adresovať franc.

špecifikovať (spresniť, podrobnejšie, presnejšie vymedziť niečo bližšie) lat. kniž. a odb.

precizovať (presne u., vyjadriť) lat.-franc. kniž.

determinovať (vymedziť, predurčiť, podmieniť) lat.

indikovať (stanoviť diagnostický al. liečebný postup) lat. lek.

kvantifikovať (vyjadriť, u. množstvo, mieru hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčísliť) lat.

termínovať (vymedziť, stanoviť, ohraničiť presný čas, lehotu) lat.

datovať (u. dobu, napr. vzniku, pôvodu, časovo zaradiť) lat.

periodizovať (u. časové úseky, obdobia) gréc.-lat.

delimitovať (rozhraničiť, ohraničiť, vymedziť, vytýčiť, odčleneniť, oddeliť) lat. d. hranicu, úlohy, právomoc

dimenzovať (u. rozmer, mieru, rozsah) lat.

definovať (slovne vymedziť, vyložiť, objasniť obsah, význam pojmu, výrazu) lat.

formulovať (slovne vyjadriť, vymedziť pojem, myšlienku, názor) lat.

artikulovať (jasne, zreteľne, dôrazne formulovať, vysloviť) lat. kniž.

orientovať (u. polohu, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.

orientovať sa (u. svoju polohu) lat.-franc.

situovať (umiestniť v priestore a čase) lat. kniž.

lokalizovať (umiestniť, u. miesto; obmedziť pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedziť) lat.-franc.

domicilovať (u. miesto splastnosti zmenky) lat.

limitovať (u. hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničiť, obmedziť, vymedziť) lat.

nominovať (poveriť, vymenovať, ustanoviť) lat.

systemizovať (u. počet a kvalifikáciu pracovných síl) gréc.

delegovať (u. a vyslať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocniť, zmocniť, poveriť) lat.

identifikovať (u. totožnosť, zhodnosť) lat.

designovať

dezignovať (označiť, vybrať, navrhnúť niekoho do funkcie, ustanoviť, poveriť funkciou) lat.

profilovať (u. ráz, tvar, podobu, utvoriť) franc.

preliminovať (u. vopred, predbežne) lat. kniž. a odb. p. plán, rozpočet

adresovať (u. na určitú osobu a pod.) franc.

normalizovať

normovať lat.

štandardizovať angl. kniž. a odb.

typizovať (u. jednotnosť niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení a pod., zjednotiť) gréc.-lat.

valutovať (u. splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.

penalizovať (u. pokutu za nedodržanie zmluvy, jej výšku) lat. práv. ekon.

kalibrovať (u. a označiť objem nádob a pod.) tal.-franc. tech.

sexovať (u. pohlavie jednodňových kureniec) lat. poľnohosp.

rozdiel

diferencia (odlišnosť, rozpor, nezhoda, nesúlad) lat.

dištinkcia (rozdielnosť, odlišnosť, nezhoda) lat. kniž.

diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozpor, odchýlka) lat. kniž.

divergencia (rozpor, rozdielnosť, rôznosť, nezhoda) lat. odb.

kontrast (nápadný r., úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, protiklad) tal.

nuansa /nüansa/ (jemný r., odtieň, odtienok) franc. kniž.

saldo (r. medzi príjmami a výdavkami, konečný stav pohľadávky al. záväzku, zostatok účtu) tal. účt. obch.

marža (cenové, kurzové, úrokové rozpätie medzi kúpnou a predajnou cenou) franc. odb.

manko (r. medzi údajmi v účtoch a skutočným stavom, schodok) tal. účt.

ážio (r. medzi nižšou nominálnou a vyššou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.

report

prémia lat.

ážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby nižšií ako pri uzatvorení obchodu, prirážka) tal. fin.

disážio (r. medzi vyššou nominálnou a nižšou trhovou hodnotou cenného papiera) tal. fin.

deport

diskont lat.

disážio (r. v cene cenných papierov al. kurze dvoch mien, ak je cena, kurz v deň platby vyššií ako pri uzatvorení obchodu, zrážka) tal. fin.

écart /ekár/ (r. medzi kurzom cenného papiera v deň uzatvorenia obchodu a v deň plnenia pri prémiových obchodoch) franc. obch.

tara arab.-tal. obch.

fastáž (r. medzi hrubou a čistou hmotnosťou, hmotnosť obalu tovaru) angl.

trim (r. medzi ponorom lode na korme a na čele, výchylka plavidla) angl. lod.

polynóm (súčet al. r. niekoľkých členov, mnohočlen) gréc. mat.

gender /džen-/ (rozdielnosť pohlaví podmienená sociálne, kultúrne a pod.) angl. porovnaj protikladnezhoda

jednopohlavnosť

unisex lat. biol.

diklínia gréc. bot.

gonochorizmus (oddelené pohlavie, rozdelenie jedincov živočíšneho druhu na samcov a samice, rôznopohlavnosť v rámci jedného druhu) gréc. biol.