Výsledky vyhľadávania

človek

homo lat.

homo- lat. v zlož. sl.

antropo-

- antropia-

andro- gréc. v zlož. sl.

persóna lat. zastar.

personalita lat. kniž.

existencia lat. hovor. pejor.

kreatúra (osoba) lat. pejor.

individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna osoba) lat.

indivíduum lat.

subjekt (jedinec, jednotlivec, osoba) lat. kniž.

unus multorum /ú- -tó-/ (obyčajný človek, jeden z mnohých) lat. kniž.

árijec (č. indoeurópskeho, nežid. pôvodu, Nežid, podľa nacistickej teórie) vl. m.

gadžo (č. nerómskeho pôvodu, bielej pleti, Neróm, z hľadiska Rómov) róm.

talent (nadaný č., schopný na určitú činnosť) gréc.-lat.

lúmen (nadaný, bystrý, vedomosťami vynikajúci č.) lat. hovor. expr. aj iron.

charizmatik (nadaný č., schopný blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc.

optimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne) lat.

pesimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne) lat.

extrovert (spoločenský, prispôsobivý, otvorený č., zameraný na vonkajší svet a prostredie) lat. psych.

introvert (č. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.

insider /insaj-/ (zasvätený, informovaný č.) angl.

outsider /aucaj-, autsaj-/ (č. stojaci bokom, s kt. sa nepočíta, kt. nemá nádej na úspech) angl.

maximalista (náročný č. snažiaci sa o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.

minimalista (nenáročný č. s malými požiadavkami) lat.

realista (triezvo, vecne uvažujúci a konajúci č.) lat.

pragmatik (vecný, triezvy, rozvážny, rozumný č.) gréc.

prozaik (všedný, triezvy, prostý č., suchár) gréc. kniž.

stoik (pokojný, vyrovnaný č.) gréc. pren. kniž.

negativista (č. sústavne prejavujúci záporný postoj) lat.

radikál

radikalista (rázny, rozhodný, dôsledný č.) lat.

nervák (nepokojný, výbušný, napätý, rozrušený č.) lat. hovor. expr.

maniak (vášnivý až chorobne, náruživý č.) gréc.

hysterik (č. správajúci sa nepríčetne, popudlivo, podráždene) gréc.

drak (prudký, výkonný č. rýchly v práci, správaní a pod.) gréc.-lat. hovor. expr.

excentrik lat. kniž.

extrémista (výstredný, prepiaty, nápadný č.) lat.

voluntarista (svojvoľne konajúci al. rozhodujúci č.) lat. kniž.

enfant terrible /anfan teribl/ (výstredne sa správajúci č., kt. svojou bezohľadnou priamosťou uvádza okolie do rozpakov, hrozné dieťa) franc.

herostrat (č., kt. sa chce stať slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

cyklotymik (náladový č. ľahko prechádzajúci od veselosti k smútku) gréc.

impotent (neschopný, nemohúci č., napr. umelecky) lat. pren. kniž.

monoglot (č. používajúci jediný, materinský jazyk) gréc.

polyglot (č. ovládajúci mnoho jazykov) gréc.

bilingvista (č. ovládajúci aktívne dva jazyky) lat.

trapista (mlčanlivý č.) vl. m. pren. expr.

askéta

asketik gréc.

derviš (č., kt. sa odrieka životného pohodlia a radostí) perz.-tur.

abstinent (striedmy č. zdržiavajúci sa pôžitkov, najmä pitia alkoholických nápojov) lat.

sparťan (š. žijúci jednoducho, striedmo, prísne, tvrdo) vl. m.

puritán (č. s prísnymi mravnými zásadami, kt. niekedy dodržuje len navonok) lat.-angl.

gavalier tal.-franc.

grand (štedrý č. platiaci najmä pri pohostení okato za iných) špan.

alter ego (duševne al. charakterovo spriaznený č., zástupca, dôverník, druhé ja) lat. kniž. a odb.

singel (č. žijúci sám, osamotene) angl. hovor.

alochtón (č. pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.

autochtón (č. pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu, praobyvateľ, domorodec) gréc. odb.

antipód (č. žijúci na opačnej strane zemegule, protinožec) gréc. geogr.

mikrokozmos (č. ako svet v malom, oproti svetu ako celku) gréc.

zoon politikon (č. ako tvor spoločenský) gréc.

politik (č. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahov medzi štátmi, správou verejných vecí) gréc.

demagóg (politik zneužívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie a zavádzanie ľudí, pôsobiaci na city a pudy ľudí prázdnymi sľubmi, zvodca ľudu, klamár skresľujúci skutočnosť) gréc.

populista (politik robiaci páčivú, bezzásadovú politiku zameranú na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, prázdne heslá a sľuby) lat.

psychológ (č., kt. dokáže odhaliť myslenie a povahu ľudí) gréc.

reformátor (č. usilujúci sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

pacifikátor (č., kt. obnovuje mier a poriadok, najmä násilím, urovnáva nepokoje, potlačuje vzburu) lat.

vazal (polit. al. hosp. závislý č.) kelt.-franc. pejor.

deus ex machina /-chíná/ (č., kt. náhle, nečakane vyrieši zložitú situáciu, spor) lat. pren. kniž.

selfmademan /-mejdmen/ (č., kt. sám, vlastným úsilím dosiahol významné postavenie) angl.

aférista (č. spôsobujúci vzrušujúce, pohoršujúce udalosti al. zapletený do nich) franc. hovor.

synkretik

synkretista (č. spájajúci, zlučujúci rôznorodé, najmä myšlienkové prvky, názory, smery) gréc. kniž.

eklektik (č. preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov) gréc.

maska (č. preoblečený, prestrojený za niekoho iného) arab.-franc.

model (č. ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.

štafáž (drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce div. scénu al. obraz, pozadie scény al. obrazu div. a výtv.; bezvýznamné osoby okolo významnej osoby, pozadie expr.) franc.-nem.

antitalent (č. bez schopností, nadania na určitú činnosť) gréc. + lat.

hypnotizér gréc.

magnetizér (č. schopný privádzať do zmeneného stavu vedomia podobného spánku) gréc.-franc. zried. zastar.

telegnostik (č. schopný rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

vegetarián lat.

vegoš (č., kt. sa živí prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat. hovor.

vegán (vegetarián, kt. sa živí výlučne rastlinnou potravou) lat.

vitarián (vegetarián, kt. sa živí výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.

laktovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr) lat.

ovolaktovegetarián

laktoovovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr, vajcia) lat.

proband (č., na kt. sa overujú účinky niečoho, pokusná osoba) lat.

gratulant lat.

vinšovník (č., kt. blahoželá) nem. hovor.

adresát (č., kt. je určený prejav, správa, oznam) lat.

hominid (č. ako príslušník čeľade primátov) lat.

homo (č. ako rod z čeľade ľudí) lat.

homo erectus /-ktus/ lat.

pitekantrop gréc.

pithekanthropus erectus /-tekantro- -ktus/ (vzpriamený č., opočlovek, zberač a lovec) gréc. + lat.

homo habilis (zručný č. schopný vyrábať nástroje) lat.

homo sapiens (č. rozumný, nadaný rozumom) lat.

homo sapiens sapiens (vyspelá forma č.) lat.

homo faber (č. tvoriaci, tvorivý, pôsobiaci na prostredie) lat.

troglodyt (jaskynný č.) gréc.

neandertálec (praveký č., pračlovek) vl. m.

kromaňonec (predveký č.) vl. m. franc.

robot (umelý č., automat podobajúci sa č. a vykonávajúci ľudskú prácu) um.

replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.

android (mechanická napodobenina č.) gréc.

homunkulus (umelý č. vyrobený chem. cestou podľa receptu alchymistov, podľa stredovekej predstavy) lat.

golem (umelý č. z hliny oživovaný magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.

malý č. pozri krpec 2trpaslík 2

vysoký č. pozri dlháň

silný, mohutný č. pozri oborsilák

tučný č. pozri brucháč

starý, upadnutý č. pozri starecstaršina

č. s telesnou chybou pozri mrzák

odvážny č. pozri hrdina 1

múdry, dôvtipný, vzdelaný č. pozri mudrcvzdelanec

šikovný, obratný, zručný č. pozri šikovník

vynikajúci, tvorivý č. pozri odborníkznalecveľduch

vážený, slávny, vynikajúci č. pozri osobnosť

zaostalý, nevzdelaný, obmedzený, prostý č. pozri nevzdelanechlupák

bezvýznamný, nedôležitý č. pozri niktoš

čudný, zvláštny č. pozri čudák

citlivý, vnímavý č. pozri nedotklivec

ľahostajný, nevšímavý č. pozri nevšímavec

nedôverčivý č. pozri nedôverčivec

nespokojný, túlajúci sa č. pozri nespokojenec

bojazlivý, opatrný č. pozri bojazlivec

váhavý, nerozhodný, nestranný č. pozri váhavec

porazenecký č. pozri porazenec

popudlivý, podráždený č. pozri blázon 1

neporiadny, nedbanlivý, zmätkársky č. pozri neporiadnik

neprispôsobivý č. pozri nespokojenec

pochabý, pojašený č. pozri pochábeľ

nerozvážny, ľahkomyseľný č. pozri ľahkomyseľník

vtipný, prefíkaný č. pozri vtipkár

nedôstojný, nevážny č. pozri šašo 2

obmedzený, spiatočnícky č. pozri obmedzenec 1

náročný, nepružný, skostnatený č. pozri puntičkár

bezzásadový, prospechársky č. pozri bezzásadovecprospechár

strojený, predstierajúci, neúprimný č. pozri pokrytec

napodobňujúci, opakujúci č. pozri napodobňovateľ

(dobrý, príjemný, milý č.) pozri dobrákrojko

(dobročinný, nezištný č.) pozri ľudomil

znášanlivý, zhovievavý č. pozri zhovievavec

nadradený pozri nadčlovek

zlý, podozrivý č. pozri zloduch 2

násilnícky, krutý č. pozri násilníksurovec

bezcitný, bezohľadný č. pozri bezcitník

šplhúnsky č. pozri šplhúň

nečestný č. pozri podovodník

samotársky č. pozri samotár

nadutý, namyslený, sebavedomý č. pozri namyslenec

skúpy, lakomý č. pozri lakomec

vystatovačný č. pozri chvastúň

sebecký, nespoločenský č. pozri sebec

obťažujúci, zapárajúci č. pozri otrava 3

podlízavý č. pozri lichotník

zradný č. pozri zradca

zúfalý, beznádejný č. pozri zúfalec

zanedbaný, špinavý, smiešny č. pozri úbožiak

príživnícky č. pozri príživník 1

č. bez domovského práva, bez štátnej príslušnosti pozri bezdomovec

nespokojný, búriaci sa č. pozri burič

bezprávny, neslobodný č. pozri otrokvydedenec

začínajúci č. pozri začiatočník

uchádzajúci sa č. pozri uchádzač 1

neuniformovaný č. pozri nevojak

vplyvný, ochraňujúci č. pozri ochranca

neveriaci č. pozri neverec

č. predpovedajúci budúcnosť pozri veštec

smoliarsky č. pozri smoliar

človek z hľadisla lekárstva

maród franc.-nem. hovor.

-man (chorý č.) gréc. v zlož. sl.

pacient (chorý č., kt. sa lieči) lat.

špitálnik (pacient v nemocnici) lat.-nem. hovor.

rekonvalescent (č. po prekonanej chorobe, v stave zotavovania) lat.

chronik (č. postihnutý zdĺhavou, vleklou chorobou) gréc. lek.

marodér (chorý č. al. č. predstierajúci chorobu) franc.-nem. pejor.

simulant (č. vedome predstierajúci neexistujúce chorobné príznaky) lat. lek.

hypochonder (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa prehnaným zameraním na vlastný zdravotný stav, presvedčením o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.

albín (č. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.

makrocefalus (č. s nadmerne veľkou hlavou) gréc. antrop.

dolichocefalus (č. s dlhou lebkou) gréc. antrop.

ambidexter (č. s približne rovnako obratnými oboma rukami) lat. lek.

neurotik (č. postihnutý chorobou spôsobenou poruchou vyššej nervovej činnosti, nervovo chorý) gréc. lek. psych.

neuropat (č. postihnutý bližšie neurčenou nervovou chorobou) gréc. lek.

neurastenik (č. postihnutý nervovou slabosťou, vyčerpanosťou) gréc. lek.

pantofób (prestrašený č., kt. má zo všetkého chorobný strach) gréc. lek.

schizofrenik gréc. lek. psych.

schizoš (č. postihnutý duševnou chorobou spojenou s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. lek. psych. slang.

meteororát (č., na kt. vplývajú zmeny počasia) gréc. psych.

paranoik (č. postihnutý duševnou chronickou poruchou prejavujúcou sa bludom neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

psychotik (č. postihnutý poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

psychopat (č. postihnutý duševnou poruchou, úchylkou) gréc.

hysterik (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa nestálymi náladami, neprimeranými reakciami) gréc. lek.

maniak (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. lek.

pyroman

pyromaniak (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa túžbou zakladať požiare, podpaľačstvom, podpaľač) gréc. psych. lek.

sociopat (č. s chorobným, nenormálnym vzťahom k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

myop (č. postihnutý krátkozrakosťou) gréc. lek.

diabetik (č. chorý na cukrovku, cukrovkár) gréc. lek.

sklerotik (č. postihnutý chorobným tvrdnutím tkaniva, kôrnatením) gréc. lek.

kardiak (č. so srdcovou chorobou, srdciar) gréc. lek.

hemofilik (č. postihnutý dedičnou krvácavosťou prenášanou ženami) gréc. lek.

reumatik (č. postihnutý chorobou kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc.

rachitik (č. postihnutý chorobou prejavujúcou sa krivením kostí, krivicou) gréc. lek.

paraplegik (č. postihnutý ochrnutím oboch dolných končatín, vozičkár) gréc. lek.

paralytik (č. postihnutý ťažkým stupňom ochrnutia, obrny) gréc. lek.

stomik (č. s vývodom orgánu von z tela) gréc. lek.

malarik (č. postihnutý nákazlivou horúčkovitou chorobou prenášanou komárom rodu Anopheles) tal. lek.

alergik (č. postihnutý zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.

astmatik (č. trpiaci na záduch, dýchavičnosť) gréc. lek.

retard (zaostávajúci č., najmä v duševnom vývoji) lat. slang.

oligofrenik (slabomyseľný č.) gréc. lek.

debil (č. postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

imbecil (č. postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti) lat. lek.

idiot (č. postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

kretén (slabomyseľný, zaostalý č. postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy) franc. lek.

mongol (č. postihnutý vrodenou mentálnou poruchou na podklade chromozómovej odchýlky) vl.m. slang.

afatik (č. postihnutý poruchou al stratou reči vzniknutou narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.

dislektik (č. postihnutý poruchou čítania) gréc. lek.

logopat (č. postihnutý poruchou reči) gréc. lek.

grafoman (č. postihnutý poruchou konania prejavujúcou sa chorobnou nutkavou potrebou písať) gréc.

somnabul

somnabulista

lunatik lat. lek.

hypnobat (č. postihnutý námesačníctvom) gréc. odb.

človek postihnutý pohlavnou úchylkou

deviant (úchylný č., najmä sexuálne, úchylák)

narcista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou) vl. m. psych. lek.

fetišista (č. postihnutý úchylkou, pri kt. predmetom jeho vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu) port.-franc. lek.

frotér (č. ukájajúci pohlavný pud otieraním, tlačením na cudziu osobu) franc. psych.

exhibicionista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia) lat. psych.

voyer /vuajör/ (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk) franc. lek.

pedofil (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na deti) gréc. lek. psych.

pederast (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov) gréc. lek. psych.

masochista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia) vl. m. lek.

sadista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa násilím, krutosťou, trýznením iného č.) vl. m. lek.

sodomita (č. postihnutý úchylkou spočívajúcou v pohlavnom styku so zvieratami) vl. m. lek.

transsexuál

transvestit

transvestita (č. túžiaci žiť spôsobom života druhého pohlavia) lat. lek. psych.

homosexuál gréc. + lat. lek.

homoš gréc.+lat. slang.

buzerant tal.-nem. slang. vulg.

gay /gej/ angl.

pederast (č. s pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, teploš) gréc. lek. psych.

lesbička (homosexuál, o žene) vl. m.

heterosexuál (č. s pohlavnou náklonnosťou k druhému pohlaviu) gréc. + lat. lek.

onanista vl. m.

masturbant (č. oddávajúci sa ukájaniu pohlavného pudu na sebe samom) lat. lek.

erotoman gréc. lek.

sexoš (č. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi, chlipník) lat. slang.

venerik (č. chorý na pohlavnú chorobu) lat.

gonoreik (č. chorý na kvapavku) gréc. lek.

syfilitik vl. m.

luetik (č. postihnutý nákazlivou chronickou pohlavnou chorobou) lat. lek.

fetovač lat. hovor.

feťák lat. slang.

narkoman

narkotik gréc. lek.

toxikoman (č. závislý od omamných látok, požívajúci omamné látky) gréc. lek.

morfinista (narkoman požívajúci výťažok z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.

alkoholik (č. závislý od liehovín ako návykovej drogy, opilec, pijan) arab.

gambler (č. závislý od hracích automatov, chorobný hráč) angl.

workaholik

workoholik

workholik /uórk-/ (č. závislý od práce, posadnutý prácou) angl. + arab.-angl.

homo homini lupus (č. človeku vlkom) lat.

lupus est homo homini (č. je človeku vlkom) lat.

ecce homo /ekce/ (ajhľa, č., Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou) lat. bibl.

per capita /ka-/ (na č. ako jedinca, na hlavu) lat. ekon. porovnaj mužženadieťachlapecdievčamládenecslečnastarecžiaktyp 3pracovníkodborníkneodborníkhodnostárbytosťosoba 2

časť

pars lat.

-mér

-meria

-méria

mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.

element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.

segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.

komponent

sekcia (zložka, súčasť) lat.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.

leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.

ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.

etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.

rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.

intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.

pasáž franc.

pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.

fragment

partia lat.

pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.

epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.

percento (stá č. celku, stotina) lat.

promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.

partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.

atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1

kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.

elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.

fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.

senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.

kolónka lat.-franc.

rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.

oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.

set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, sada v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.

totum pro parte (celok za č.) lat. lit.

pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.

tomus gréc.-lat. kniž.

volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.

maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.

perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.

perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.

rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.

paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.

dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.

petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.

enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.

morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.

afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.

prefix

preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.

O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.

infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.

sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.

postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.

lekcia (kapitola v učebnici) lat.

arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.

téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.

refrén franc.

tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.

verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.

kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.

invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.

akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.

časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie

expozícia lat.

prológ gréc. lit.

protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.

kolízia

konflikt (zauzlenie deja) lat.

kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.

peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.

katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.

epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.

parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.

exodus (odchod zboru) gréc.-lat.

stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.

postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.

promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.

preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.

časti textu stredovekej listiny

invokácia (úvodná č.) lat. hist.

arenga

exordium

proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.

narácia

diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.

komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.

aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.

eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.

koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.

kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.

plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.

juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.

mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.

gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.

haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)

súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2

lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.

galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

skéna

skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.

chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.

epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.

satelit

trabant

suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.

dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.

periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie

časti oltára

menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.

stipes (podnožie)

predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.

antependium lat.

frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.

cibórium lat.

tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.

umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.

retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.

sepulcrum (priestor na relikvie)

edikula

tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.

časti omše

epikléza

epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.

prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.

ofertórium (obetovanie) lat. cirk.

sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.

epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.

evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.

pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.

graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, Pane, zmiluj sa) gréc.

homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.

perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.

matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.

karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.

tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.

hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.

limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.

landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.

roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.

targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto

korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.

modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.

prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.

korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.

outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?

rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.

rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.

centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.

trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.

antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.

taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.

rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.

sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.

tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.

parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.

hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.

zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.

časti antického stĺpa

abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.

echinus

echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.

hypotrachelion

epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.

ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.

spira (pätka stĺpa) gréc. archit.

torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.

trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.

plint

plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.

časti antickej gréckej rímsy

geison

gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.

kyma (podporujúci článok) gréc. archit.

sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.

entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.

vlys franc.-nem.

fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.

architráv lat.

epistyl

epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.

frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.

kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.

segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.

anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.

ekuména

ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.

anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.

subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)

penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.

lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.

eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.

hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.

epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.

epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.

diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.

prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.

hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.

abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.

ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.

jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.

falanga

phalanx /fa-/

falanx gréc. anat.

phalango-

falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.

lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.

sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.

explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.

akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.

mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.

metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.

abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.

opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.

metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.

pedicel

pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.

torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.

internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.

radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.

lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.

šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.

sára (horná č. čižiem) maď.

lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.

konštrukcia lat. stav.

skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.

rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.

suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.

šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.

matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.

patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.

rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.

stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.

izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.

franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.

epeda ?

tapacírung

tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

č. odevu, úboru pozri úbor

konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1

úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok

vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

čln

kajak (jednomiestny č. potiahnutý tuleňou kožou na severnej Sibíri, v Severnej Amerike, v Grónsku etnogr.; jedno al. viacsedadlový krytý šport. al. turistický č. poháňaný dvojpádlom šport.) eskim.

singel (kajak pre jednu osobu) angl. šport.

kanoe (indiánsky ľahký dlhý úzky č. potiahnutý kožou al. kôrou v Severnej a Južnej Amerike; športový ľahký č. poháňaný pádlom) indián.-špan.

singel (kanoe pre jednu osobu) angl. šport.

bárka (malý č. s veslami a prípadne plachtou) lat.-tal. lod.

kuter (malý č. s veslami al. plachtou, al. plachtami) angl. šport.

dingi (malý č. s veslami používaný aj ako pomocný čln na plachetniciach) hind. lod.

gig (ľahký rýchly veslársky športový č.) angl.

skif (ľahký pretekársky č. s párom vesiel pre jedného veslára) angl. šport.

sandolína (ľahký úzky č. s nepripevnenými veslami) tal.

pent (č. s plochým dnom poháňaný pádlami al. závesným motorom) angl.

jola (malý ľahký otvorený č. s veslami a pomocnou plachtou) hol.-nem.

hausboat /-bót/

house-boat /hausbót/ (obytný č. zariadený na bývanie, rekreáciu) angl.

šajka

šajkač (ľahký č.) srb.

umiak (ľahký eskimácky č. vystužený veľrybími kosťami a potiahnutý kožou z mroža) esk.

perahu (malajský č.) malaj.

dahabija (úzky dlhý č. na Níle, s palubou a kajutou) arab.

piroga (č. juhoamer. Indiánov) indián.

barkasa (č. s veslami, plachtami al. motorom používaný pri obsluhe prístavu) hol. lod.

aak

ak /ák/ (nákladný č. s plochým dnom na dopravu tovaru po rieke v Holandsku) hol.

šlep (vlečný č.) nem.

dereglia (menší otvorený č. na dopravu nákladu na kratšie vzdialenosti) ?

dumbas (č. s dvoma nakladacími komorami používaný na Dunaji) ?

flunder (č. s plechovou väzníkovou spojkou zakončenou cigarovitou príťažou) nem.? lod.

škuta (široký vlečný riečny pracovný č.) angl. lod.

batyskaf (ponorný č. určený na výskum veľkých morských hĺbok) gréc. tech.

raft (veľký gumový nafukovací č. na splavovanie vodných tokov s veľkým prietokom al. spádom) angl.

pinas (veľký plochý pomocný čln vojnových lodí) špan.-franc.

monoxyl (č. vydlabaný z jedného kusa dreva, kmeňa) gréc. archeol. porovnaj loď 1

činnosť

činnosť 1 (vykonávanie práce, povolania, záujmu)

energeia gréc. filoz.

akcia (práca, pôsobenie; zámerná č., konanie s istým cieľom) lat.

aktivita

aktívnosť (zvýšená č., konanie všeobecne) lat.

hypoaktivita (znížená, oslabená č.) gréc. + lat. psych.

hyperaktivita (nadmerná neúčelná pohybová č., pohybový nepokoj) gréc. + lat. psych.

ofenzíva (rozsiahla útočná aktivita) lat.

agilita

agilnosť (horlivá č., horlivosť, činorodosť, čulosť) lat.

organizácia (č. spočívajúca v usporadúvaní, príprave niečoho, príprava, riadenie, správa) gréc.-lat.

prax (účelná cieľavedomá č. meniaca skutočnosť; č. v určitom odbore s cieľom pripraviť sa na povolanie) gréc.

operácia (vykonávanie č., úkon, riadený postup) lat.

transakcia (peňažná, ekon. operácia, peňažný prevod, úkon, zmluva) lat. ekon.

špecialita (č., v kt. niekto vyniká) lat.-franc.

doména franc.

parketa (č., v kt. sa niekto vyzná, kt. rozumie) franc. hovor. publ.

-fikácia (utváranie) lat. v zlož. sl.

maratón (dlhá, namáhavá, náročná č.) vl. m. pren.

kampaň (č. proti niekomu al. niečomu, za niekoho al. niečo; zvýšená č. na splnenie úloh, najmä v poľnohospodárstve) franc.

permanencia (stála, trvalá, nepretržitá č.) lat. kniž.

spontánnosť

spontaneita (samovoľná, živelná, neuvedomená, dobrovoľná č., živelnosť, dobrovoľnosť) lat. kniž.

voluntarizmus (svojvoľné konanie, svojvôľa) lat. kniž.

partizánčina (svojvoľná, nezákonná č. na vlastnú päsť) franc. pren. pejor.

kooperácia (spolupráca, súčinnosť) lat.

team-work /tím-/ (spolupráca, súčinnosť skupiny úzko spolupracujúcich ľudí) angl. publ.

synergia gréc. kniž. a odb.

synergizmus (spoločné pôsobenie, spolupráca, spolupôsobenie, súčinnosť) gréc. odb.

šport (č. na posilnenie telesnej kondície spojená so súťažením a snahou o zvýšenie výkonu) angl.

publicistika lat.-franc.

žurnalistika franc.

žurnalizmus (č. zameraná na informovanie verejnosti a pôsobenie na ňu v masových informačných prostriedkoch, novinárstvo) franc. zried.

diplomacia (č. zameraná na uskutočnenie cieľov zahraničnej politiky rokovaním) franc.

justícia (č. súdov, súdnych orgánov, súdnictvo) lat.

judikatúra (rozhodovacia č. súdov) lat. práv.

delikvencia (protipráv. konanie, páchanie priestupkov práv. al. mravnej povahy, trestných činov, trestná č.) lat.

kriminalita (protipráv. konanie, páchanie trestných činov, trestná č., zločinnosť) lat. práv.

prekriminalita (protipráv. konanie, páchanie trestných činov deťmi do 15 rokov) lat. práv.

diverzia (záškodnícka č., rozvratníctvo, rozvracačstvo, záškodníctvo, najmä na nepriateľskom al. nepriateľom obsadenom území) lat.

subverzia (podvratná č., rozvratníctvo, podvratníctvo) lat.

sabotáž (zámerné ničenie, poškodzovanie, znemožňovanie výroby, dopravy a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu, záškodníctvo, rozvratníctvo) tur.-franc.

ilegalita

disidencia

disent lat.

underground /andergraund/ (tajná, podzemná, nepovolená, zakázaná, protizákonná, nezákonná, protipráv. č., podzemie) angl.

špionáž franc.

špiónstvo román.-nem.

rozviedka (prieskumná, výzvedná č., vyzvedačstvo) rus.

kontrašpionáž (č. zameraná proti nepriateľskej špionáži) lat. + franc. porovnaj konanie 1práca 1práca 2

čiapka

rádionka

rádiovka (mäkká plochá okrúhla č. bez striešky, štítka so stopkou) lat. hovor.

baret

baretka (mäkká plochá okrúhla al. štvorcová č. bez striešky) franc.

debilka (pletená zimná č. s prevráteným okrajom a brmbolcom) lat. slang.

ušianka (zimná č. s výložkami, najmä kožušinovými, chránidlami na uši) rus.

papacha (vysoká teplá kožušinová č., baranica rus. typu) turk.-rus.

šiltovka (č. so štítkom,tienidlom, strieškou) nem. hovor.

džokejka (šiltovka nosená dostihovými jazdcami) angl.

brigadírka (plochá šiltovka, najmä voj.) franc. hovor.

furážka (rus. šiltovka, súčasť uniformy, kroja) rus.

baseballka /bejzbol-/

bejzbalka (č. podobná č. hráčov bejzbalu) angl.

matrózka (námornícka č.) nem. hovor. zastar.

aksamietka (č. zo zamatu) gréc. zastar.

bašlik

bašlík (zimná č. prispôsobená aj na zaviazanie okolo krku, kapucňa s dlhými koncami) turk.-rus.

kukla (prikrývka hlavy s otvorom na tvár chrániaca aj krk a uši, ochranná maska) lat.-nem.

pileolus (hodvábna okrúhla č. katolíckych duchovných) lat.

solideo (okrúhla čiapočka vyšších katolíckych hodnostárov) lat. cirk.

biret (bohoslužobná plochá č. katolíckych kňazov vystužená priečnymi rebrami) lat.-tal.

mitra gréc.

infula (orient. prikrývka hlavy panovníkov a duchovných; bohoslužobná prikrývka hlavy katolíckych hodnostárov zošitá z dvoch častí hore špicatých) lat. cirk.

tiara (prikrývka hlavy babylonských a perz. vládcov; trojitá koruna, kt. používali do 1963 pápeži) orient.-lat.

konfederátka (štvorrohá poľ. č.) lat.-poľ.

kučma (maď. kožušinová č., baranica) maď. zastar.

jarmulka (zamatová žid. č.) poľ. + hebr.

frýgická č. (kužeľovitá č. nosená počas Franc. revolúcie, s horným cípom prehnutým dopredu) vl. m. hist.

ťubatejka (stredoázijská pestro vyšívaná č., najmä okrúhla) turk.-rus.

fez (orient. plstená č. tvaru zrezaného kužeľa) vl. m.

tarbuš

tarbúš (fez, najmä červený) arab. zried.

turban (mužská orient. prikrývka hlavy zo zvinutého pruhu látky okolo hlavy) perz.

ihrám (prikrývka hlavy ind. žien) arab.

pileus (plstená č. bez okraja dávaná v staroveku prepusteným otrokom) lat. hist.

hennin /enen/ (dámska prikrývka hlavy v tvare vysokého kužeľa potiahnutého látkou a s priehľadným závojom na zadnej strane, 15. st.) franc.

toka (č. ozdobená perami, v heraldike) franc.

kalpak

kolpak (vysoká kožušinová č. používaná jazdectvom) tur.

kadetka (vysoká tvrdá č., súčasť voj. uniformy) franc. hovor. zastar.

helma

helmica (ochranná prikrývka hlavy z pevného materiálu, prilba) nem.

čákov (č. podobná voj. prilbe) ? porovnaj klobúkprilba

čas

čas 1 (časový úsek, obdobie, doba určená al. vhodná na niečo)

štádium gréc.-lat.

fáza gréc.

etapa franc.

kapitola (obdobie, stupeň, úsek vývoja; časový úsek; obdobie v ľudskom živote) lat.

epocha gréc.

éra lat.

eón (ucelené, ohraničené obdobie súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.

termín lat.

terminus (lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.

perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne) gréc.

spacium /-pá-/ (obdobie medzi niečím) lat. kniž.

durée /dyre/ (trvanie, konkrétny č. prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

tajm

time /tajm/ (čas, lehota) angl.

pentáda (obdobie piatich dní, týždňov a pod.) gréc.

dekáda (obdobie desiatich dní, týždňov a pod.) gréc.

triénium (obdobie troch rokov, trojročie) lat. kniž.

kvadriénium (obdobie štyroch rokov) lat. kniž.

quinquennium /kvinkve-/ (obdobie piatich rokov, päťročie) lat. kniž.

decénium (obdobie desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.

generácia (obdobie približne 30 rokov) lat.

saeculum /séku-/ (obdobie sto rokov, storočie) lat. kniž. zastar.

chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie

semester (polročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roku na vysokej škole, polrok) lat.

trimester (štvrťročné obdobie, napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roku) lat.

nóna (č. od druhej do tretej popoludní, neskôr popoludňajší č.) lat. hist.

time-out /tajmaut/

tajmaut (oddychový č. v kolektívnych hrách) angl. šport.

totalita (č. úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.

minutáž (dĺžka, vymedzenie času v minútach) lat. odb.

stopáž (č. trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.

prime time /prajm tajm/ (č. vysielania určitého programu v televízii al. rozhlase s najvyššou sledovanosťou, hlavný vysielací č.) angl. žurn.

vigília (č., v kt. konala službu nočná hliadka v starom Ríme, štvrtina noci) lat.

hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, č. modlitby, hodinka) lat. náb.

víkend (obdobie pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.

fajront nem. hovor.

fraj (voľný čas po práci, voľno) nem. subšt.

(dolce) far niente /dolče/ (č. (sladkého) ničnerobenia, nečinnosti, záhaľky, leňošenia) tal.

in termino /-mí-/ (v určitom č.) lat. kniž.

hoc tempere /hok/ (v tomto č., teraz) lat.

pro tempore /pró -pó-/ (toho č., vzhľadom na č.) lat. kniž.

tempore in omni /-pó- -ní/ (v každom č., vždy) lat. kniž.

tempi passati /-sá-/ (minulé, staré časy) tal. kniž.

dextro tempore

iusto tempore /jus-/ (v pravý č.) lat.

fugit hora

hora ruit (č. letí) lat. kniž.

suo tempore (svojho č., v určenom č.) lat. kniž.

à la longue /ala long/ (na dlhší č.) franc. kniž.

time is money /tájm iz many/ (č. sú peniaze) angl. kniž. porovnaj obdobiedĺžka 2

čiara

čiara 1 (súvislý rad bodov)

štrich nem. hovor. zastar.

línia (skutočná al. myslená č.; č. ohraničujúca plochu al. tvar, obrys, črta) lat.-nem.

linka (súvislá rovná, vodorovná č.) lat.-nem.

horizontála (vodorovná priamka; č. spájajúca body s rovnakou nadmorskou výškou) gréc. geogr. odb.

vertikála (zvislá priamka, zvislica) lat.

kontúra franc.

lajna (č. na ihrisku; č. všeobecne) angl. slang.

šrafy (čiary znázorňujúce na mape veľkosť sklonu, spádu geogr.; čiary pokrývajúce, vyznačujúce určitú plochu) tal.-nem.

izolínia (č. spájajúca na mape miesta s rovnakými hodnotami) gréc. + lat.

izobara (čiara spájajúca na mape miesta s rovnakým tlakom vzduchu) gréc. meteorol.

izohypsa (č. spájajúca na mape body s rovnakou nadmorskou výškou, vrstevnica) gréc. geogr.

izoterma (č. spájajúca na mape body s rovnakou teplotou vzduchu) gréc. meteor.

izobata (č. spájajúca na mape body rovnakej podmorskej hĺbky) gréc. geogr.

izonefa (č. spájajúca na mape body s rovnakou oblačnosťou) gréc. meteor.

izopora (č. spájajúca na mape body s rovnakými ročnými zmenami niektorých zložiek magnetického poľa Zeme) gréc. odb.

izoombra (č. spájajúca na mape body s rovnakým úhrnom dažďových zrážok) gréc. meteor.

izochróna (č. spájajúca na mape body, v kt. nastáva súčasne určitý jav al. dej, napr. príchod zemetrasenia) gréc. odb.

talweg /tálvég/ (č. spájajúca geodeticky najnižšie miesta priečneho rezu údolím, údolnica) nem. geod.

izoglosa (č. ohraničujúca na mape miesta, v kt. sa vyskytuje určitý nárečový jav) gréc. lingv.

izolexa (č. ohraničujúca na mape územie, kde sa vyskytuje rovnaké slovo, lexikálna jednotka) gréc. lingv.

sekanta (priamka prechádzajúca dvoma rôznymi bodmi kružnice, sečnica) lat. geom.

fokála (priamka prechádzajúca ohniskom kužeľosečky) lat. mat.

transverzála /tranz-/ (priamka pretínajúca geometrický útvar, priečka) lat. mat.

asymptota (priamka, kt. sa ku krivke v nekonečne blíži, ale nemá s ňou spoločný bod) gréc. mat.

rys (výrazná charakteristická č.) nem. kniž.

čin

akt (konanie, úkon, výkon) lat.

akcia (činnosť, práca, pôsobenie) lat.

operácia (vykonávanie činnosti, výkon, úkon, riadený postup) lat.

ouvertúra /uv-/ franc. pren.

prelúdium (začiatok, úvod, nástup, predohra, udalosť al. č. niečomu predchádzajúci) lat. kniž.

harám (zakázaný č. v islame) arab.

karma

karman (súhrn č. človeka určujúcich osud, znovuzrodenie a prevtelenie v brahmanskom, hinduistickom a budhistickom náboženstve) sanskrit

in flagranti (pri č.) lat. práv. kniž. pristihnúť i. f.

post factum /faktum/ (po č.) lat. kniž.

ipso facto /-kto/ (samým č., samým skutkom) lat. kniž.

hrdinský č. pozri hrdinstvo

nepremyslený, neuvážený, nerozvážny č. pozri nerozvážnosť

výstredný č. pozri výstrednosť

vyzývavý, dráždiaci č. pozri vyzývavosť

podlý, ničomný č. pozri podlosť

výtržnícky č. pozri výtržnosť

násilný č. pozri násilielúpež

trestný č. pozri zločin porovnaj činnosť 1konanie 1správanie

citlivosť

citlivosť 1 (schopnosť vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne)

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (vnímavosť na zmyslové podnety, schopnosť organizmu reagovať na podnety) lat. kniž. a odb.

iritabilita (dráždivosť, podráždenosť, predráždenosť) lat.

sagacita (schopnosť vnímať pocity, citové podnety, vnímavosť) lat. lek.

hypestézia (znížená c.) gréc. lek.

oxyestéza (zvýšená c.) gréc. lek.

alergia (zvýšená c., precitlivenosť organizmu) gréc. lek.

hyperestézia gréc.

hypersenzibilita (zvýšená, nadmerná c., precitlivenosť) gréc. lek.

hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.

organoleptika (vnímanie, pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.

estézia (vnímanie pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.

chemorecepcia (vnímanie podnetov chemickej povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.

algézia (vnímanie bolesti) gréc. lek.

hypalgézia

hypoalgézia

hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.

hyperalgézia (zvýšené vnímanie bolesti) gréc. lek.

idiosynkrázia (precitlivenosť, neznášanie niektorých liekov, peľu, peria, potravín a pod.) gréc. farm. lek.

hyposmia (citlivosť čuchu, znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (citlivosť čuchu, zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

dyzosmia (porucha c. čuchu) gréc. lek.

kakosmia (falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

dysguezia (porucha c. chuti) gréc. lek.

parageuzia (chorobná c., keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

haptika (hmatové, dotykové vnímanie) gréc. zastar.

parestézia (c. hmatu, pocit nezodpovedajúci druhu podnetu, vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (c. hmatu, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.

hyperakúzia (zvýšená c. na zvuk) gréc. lek.

meteorosenzitivita (c. na počasie, zmeny počasia) gréc. + lat. biol.

fotosenzibilita

fotosenzitivita (zvýšená c. na svetlo) gréc. + lat.

psychoesteréza (vnímanie chladu) gréc. lek.

parakúzia (sluchové vnímanie odchylné oproti ostatným jedincom, zmena sluchu) gréc. lek.

onychalgia (precitlivenosť nechtov) gréc. lek.

termoestézia (c. organizmu na teplo) gréc. lek.

ortopanchromázia gréc. fot. zastar.

panchromázia (c. fotografickej vrstvy na všetky farby) gréc. fot.

ortochromázia (c. fotografickej vrstvy na zelené a žlté svetlo) gréc. fot. porovnaj vnímavosť

číslo

číslo 1 (presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia)

numero lat.-tal. hovor. expr.

hausnumero (vymyslené, nepresné, nesprávne, nepravidvé č. vydávané za správne) nem. slang.

terno (tri č., trojčíslie) tal. zastar.

exponent (č., kt. sa odmocňuje al umocňuje, mocniteľ al. odmocniteľ) lat. mat.

logarizmus (č., kt. treba umocniť základ, aby sme dostali dané číslo) gréc. mat.

nula lat.-tal. mat.

zero (č. medzi kladnými a zápornými číslami) arab.-franc. zastar.

konštanta (č. s pevnou hodnotou v danej úlohe) lat. mat.

kvocient (č. udávajúce pomer dvoch hodnôt) lat. odb.

multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.

derivácia (číslo udávajúce smernicu dotyčnice zostrojenej ku krivke, grafu funkcie v danom bode) lat. mat.

koordináta (č. al. skupina čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore, súradnica) lat. geom.

Ludolfovo č. (č. udávajúce pomer obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14...) vl. m.

exhibit (podacie č. zapísané do podacieho protokolu, potvrdenie o tom) lat. zastar. admin.

take /tejk/ (poradové č. pri nakrúcaní určitého záberu) angl. film. slang.

epakta (č. potrebné na výpočet dátumu Veľkonočnej nedele v cirk. kalendári) gréc. cirk.

indikcia (v cirk. kalendári označujúce poradie roka v pätnásťročných cykloch) lat. hist.

abraxas (zaklínacie č. u gnostikov, prívržencov raného kresťanstva, 365) lat. + gréc.

kóta (č., údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.

inzularita (č. udávajúce ostrovnú členitosť pevniny) lat. geogr.

kvantil (číselná hodnota, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny) lat. štat.

kvartil (25- a 75-percentný kvantil) lat. štat.

decil (10-percentný kvantil) lat. štat.

milión (tisíc tisícov, 106) tal.

miliarda (tisíc miliónov, 109) franc.

bilión (milión miliónov, 1012; tisíc miliónov v USA a bývalom ZSSR, 109) lat. mat.

biliarda (tisíc biliónov, 1015) lat. mat.

trilión (milión biliónov, 1018; bilión v USA a bývalom ZSSR, 1012) lat. mat.

kvadrilión (milión triliónov, bilión biliónov, 1024; tisíc biliónov v USA a bývalom ZSSR, 1015) lat. mat.

cesta

cesta 1 (pás zeme upravený na dopravu)

komunikácia lat.

trasa franc.

radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.

transverzála (komunikácia spájajúca mestské obvody, ale neprechádzajúca centrom mesta) lat. dopr.

magistrála (mestská trieda s veľkým dopravným významom) lat.

inžinierska stavba (dopravná stavba) franc. stav.

aleja (c. vysadená zo strán stromami, stromoradie) franc.

asfaltka

asfalt (vozovka pokrytá čiernou živicou, zmesou pevných a kvapalných uhľovodíkov) gréc. hovor.

serpentína (kľukatá, hadovitá c. s mnohými zákrutami, najmä vo svahu) lat.

autostráda (diaľková c. vyhradená pre motorové vozidlá, mimoúrovňovo križujúca ostatné cesty, diaľnica) tal.

speedway /spídvej/ (c. typu autostrády na amer. kontinente) angl. dopr.

highway /hajvej/ (diaľková c. s prednosťou v jazde, v USA a Veľkej Británii) angl.

strada /-rá-/ (c., ulica al. trieda v tal. prostredí) tal.

via (c. al. ulica v starom Ríme) lat.

pikada (c. v brazílskom pralese) port.

pista (vyjazdená c. v saharskej púšti) franc.

dromos (hlavná c. vedúca ku staroegypt. chrámu lemovaná zo strán sfingami) gréc.

rokáda (komunikácia rovnobežná s líniou frontu al. kolmá na smer presunu vojsk) franc. voj.

korzo tal.

promenáda (prechádzková c., miesto na hromadné prechádzanie sa najmä v meste, kúpeľoch) franc.

štreka (dlhá c.) nem. hovor.

street /strít/ (ulica) angl.

chaussée /šosé/ (široká, spevnená c. al. ulica) franc.

magistrála (mestská trieda s veľkým dopravným významom) lat.

prospekt (široká dlhá rovná veľkomestská ulica) lat. archit.

avenue /-nü/ (široká, veľkomestská, hlavná ulica, trieda, často so stromoradím) franc.

avenida (veľkomestská hlavná c., najmä so stromoradím, v Južnej Amerike a Španielsku) špan.

bulvár (široká, veľkomestská, obvodová ulica zastavaná, príp. so stromoradím) franc.

šikátor (úzka tmavá ulička) maď. zastar.

impas (slepá ulica) lat. kniž. porovnaj dráha 2

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 255. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.