byť

existovať (jestvovať, žiť) lat.

fungovať (b. v činnosti, v chode, ísť, slúžiť, pracovať) lat.

ita est (tak je, tak jest, áno, súhlasí) lat. kniž.

id est [i. e.] lat.

quod est [q.e.] lat.

hoc est [h.e.] /hok/ (to jest) lat.

fiat lux (buď svetlo, slová, kt. podľa Biblie Boh stvoril Slnko) lat. kniž.

súhlasiť

súhlasiť 1 (mať rovnaký názor, prejavovať súhlas)

aklamovať (hromadne a verejne s., napr. pri hlasovaní o uznesení) lat. zried.

autorizovať (s. s vydaním diela, o autorovi) lat.

akceptovať (prijať prejav vôle inej osoby, napr. návrhu, zmenky a pod, uznať) lat.

sekundovať (pritakávať, prisviedčať, prízvukovať, prejavovať súhlas) lat. hovor.

all right /olrájt/ angl.

o. k.

O. K. /oukej/

okej (v poriadku, dobre, súhlasím) angl. skr. hovor.

ita est (áno, tak je, tak jest, súhlasí) lat. kniž.

áno

yes /jes/ angl.

ita est (á., tak je, tak jest, súhlasí) lat. kniž.

opakovať

opakovať 2 (robiť ešte raz to isté)

reprízovať (druhý a ďalší raz o. predstavenie, dram. al. hud. dielo) franc.

reprodukovať (o., obnovovať výrobný proces) lat. ekon.

dublovať franc.

dupľovať lat. hovor.

reduplikovať (zdvojovať) lat. kniž. a odb.

korepetovať (nacvičovať úlohy so spevákmi al. členmi baletu opakovaním, o. úlohy, skúšať) lat.

repetovať (o. školský ročník) lat. škol. zastar.

repete lat. hovor.

ancora /anko-/ (opakovať!, znovu, ešte raz) tal. hud.

bis (dvakrát, dva razy, znovu) lat.

da capo /dakápo/ (o. od začiatku) tal. hud.

zopakovať

zopakovať 2 (urobiť ešte raz to isté)

reprízovať (druhý a ďalší raz z. predstavenie, dram. al. hud. dielo) franc.

reprodukovať

zreprodukovať (z., obnoviť výrobný proces) lat. ekon.

dupľovať

zdupľovať lat. hovor.

reduplikovať (zdvojiť) lat. kniž. a odb.

repete lat. hovor.

ancora /anko-/ (zopakovať!, znovu, ešte raz) tal. hud.

bis (dvakrát, dva razy, znovu) lat.

da capo /dakápo/ (z. od začiatku) tal. hud.

koniec

koniec 1 (posledná časť al. fáza)

finis lat. kniž.

tele-

telo- gréc. v zlož. sl.

fine (záver, zakončenie) tal.

exitus (odchod, východ, zánik) lat.

amen (záver, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.) hebr. hovor. expr.

finiš (záver práce, športových pretekov al. zápasu spojený s veľkým vypätím síl) angl.

finále (záver, záverečná rozhodujúca časť) tal.

pointa /-en-/ (prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.

špic

špica

špička nem.

top (ostrý, ostro vybiehajúci k. predmetu, stavby a pod., hrot, vrchol) angl.

taran (ostrý hrot voj. lodí na nárazy do nepriateľských lodí) gréc.-rus. voj.

stop (k. vety v texte telegramu) angl. hovor.

epifýza (koncová kĺbová časť dlhej kosti) gréc. anat.

apex (hrot niektorých orgánov, napr. nosa, jazyka) lat. anat.

pylor

pylorus (zúžený k. žalúdka, vrátnik) gréc. anat.

ultimo (k. mesiaca, štvrťroka, polroka, roka) tal. peňaž.

fajront (k. pracovného času, padla) nem. hovor.

víkend (k. týždňa, obdobie pracovného odpočinku na k. týždňa, sobota a nedeľa) angl.

fin de siècle /fen d sjekl/ (k. 19. storočia, lit. a umelecké smery konca 19. st.) franc. kniž.

apokalypsa (k. sveta podľa Zjavenia svätého Jána) gréc. náb.

happy end /hepi-/ (šťastný k. filmu, lit. diela) angl.

emerzia (k. zatmenia, vynorenie z tieňa nebeských telies) lat. astron. odb.

al fine /fí-/ (do k. skladby) tal. hud.

sub fine (ku k.) lat. kniž.

sub finem /fí-/ (krátko pred k., pred smrťou) lat. lek.

kampes (dolores) (k., zvolanie pri rezignácii) lat. kniž.

je po paráde (je k., je po všetkom) špan. hovor.

finis coronat opus /fínys koró-/ (k. korunuje dielo) lat. kniž.

alfa et omega

alfa a omega (začiatok aj k., to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz.

in infinitum /-ní-/

ad infinitum /-ní-/ (bez k., do nekonečna) lat.

ad tempus vitae /vité/ (do k. života, doživotne) lat.

conclamatum est /konkla-/ (všetko je stratené) lat. porovnaj záver 1zakončenie

schválený

autorizovaný (úradne oprávnený, povolený, poverený; s., odsúhlasený autorom) lat. a. preklad knihy

probatum est (schválené) lat. kniž. porovnaj schváliť

stratený

conclamatum est /konkla-/ (všetko je s., koniec) lat. porovnaj dostratena

znamenať

reprezentovať (mať hodnotu, cenu) lat.

id est [i. e.] (to znamená) lat.

rýchlo

cito lat.

pronto špan.

friško nem. nár.

gvaltom nem. hovor.

ako širón vl. m. expr.

šupom nem. hovor. expr.

šupito

šupito presto (chytro) tal. hovor.

šúsom (ako strela) nem. slang.

promptne (pohotovo, obratom, presne) lat. kniž.

tempo! (rýchlo!, rýchlejšie! ako povzbudzovanie pri športe) tal. šport.

trapom (veľmi r., behom) nem. pren. expr.

expres

expresne (súrne) lat.

telegraficky (stručne, úsečne) gréc. pren.

brevi manu /breví manú/ (krátko, stručne, skrátka, bez odkladu, povrchne, krátkou cestou) lat. kniž.

hudba

tosto

piu tosto tal. hud.

stretto tal. hud.

allegro (živo, živým, rýchlym pohybom) tal. hud.

allegretto (mierne r., mierne živo) tal. hud.

rapidamente (rýchlym tempom, náhle) tal. hud.

affranttando

affrettato /-tá-/ (zrýchlene, rýchlejšie) tal. hud.

presto

allegrissimo (veľmi r.) tal. hud.

prestissimo (ešte rýchlejšie) tal. hud.

piu allegro

piu presto (rýchlejšie) tal. hud.

accelerando /ačče-/ (čoraz rýchlejšie, zrýchlene) tal. hud.

subito /-ó/ (náhle, hneď, ihneď, razom) tal. hud.

mosso (živo, čulo) tal. hud.

piu mosso (rýchlejšie, živšie, čulejšie) tal. hud.

precipitando /-či-/

stringendo /-ndžen-/ (náhlivo, zrýchlene) tal. hud. porovnaj rýchly

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)

nomen lat. kniž. a odb.

onomato- gréc. v zlož. sl.

alétonym (občianske m. autora) gréc.

autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.

pseudonym (krycie m. autora) gréc.

nomen omen

nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.

andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.

in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.

otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.

firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.

topikum (miestne m.) gréc.

eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.

matronymikum

matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.

patronymikum

patronymum

patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.

singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.

onymum (vlastné m.) gréc. lingv.

proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.

toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.

geonymum

geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.

endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.

exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.

limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.

ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.

choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.

hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.

dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.

hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.

drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.

oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.

eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.

anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.

selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.

chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.

antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.

etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.

ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.

ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.

zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.

substantívum (podstatné m.) lat. lingv.

maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.

feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.

feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.

neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.

epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.

singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.

kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.

konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.

gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.

apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.

proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.

adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.

gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.

Výsledky vyhľadávania

byť