Výsledky vyhľadávania

zveličovať

dramatizovať (preháňať) gréc.

agravovať (zámerne z. ťažkosti, chorobné príznaky, predstierať ťažšiu chorobu ako v skutočnosti je) lat. lek.

karikovať (zámerne z. určitú stránku osoby al. javu, zosmiešňovať) tal.-franc.

zosmiešňovať

ironizovať (vysmievať sa, posmievať sa použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni, posmešne hovoriť) gréc.-lat.

satirizovať (ostro, útočne, uštipačne, kriticky sa vysmievať) lat.

parodovať

parodizovať (napodobňovať konanie, správanie sa, vystupovania známej osoby pre zábavu al. zosmiešnenie) gréc.

persiflovať (výsmešne napodobňovať) franc. kniž.

karikovať (zámerne zveličovať určitú stránku osoby al. javu) tal.-franc.

travestovať (z. vážne dielo so zachovaním jeho základných prvkov, ale s použitím nízkeho a vulgárneho štýlu) tal. lit.

blamovať (strápňovať, zhadzovať) franc.

napodobňovať

imitovať lat.

simulovať (n. deje, procesy, správanie) lat. odb.

kopírovať (zhotovovať podľa vzoru) lat.

reprodukovať (n. predlohu, obraz, skutočnosť a pod.) lat.

falšovať nem.

falzifikovať lat.

fingovať (zhotovovať napodobneniny a vydávať ich za pravé veci) lat.

freletovať (falšovať víno a iné nápoje, riediť) franc.

plagizovať (n. cudzie umelecké al. vedecké dielo v celku al. časti bez uvedenia predlohy) lat. zried.

kašírovať (zhotovovať z lacného materiálu, najmä papiera, ako napodobneninu) franc.-nem.

fládrovať (n. prírodnú kresbu dreva v natieračstve, žilkovať) nem.

parodovať

parodizovať (n. lit. al. iné dielo al. typ diel s cieľom zosmiešnenia pri zachovaní formy; n. konanie, správanie, vystupovanie, najmä známej osoby pre zábavu al. zosmiešnenie, zosmiešňovať) gréc.

persiflovať (zosmiešňovať, posmievať sa, výsmešne n.) franc. kniž.

travestovať (zosmiešňovať vážne dielo so zachovaním jeho základných prvkov, ale s použitím nízkeho a vulgárneho štýlu) tal. lit.

karikovať (zosmiešňovať, zámerne zveličovať určitú stránku osoby al. javu) tal.-franc.

posmievať sa

ironizovať (vysmievať sa, p. sa použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni, posmešne hovoriť, zosmiešňovať) gréc.-lat.

satirizovať (ostro, útočne, uštipačne, kriticky sa vysmievať, zosmiešňovať) lat.

parodovať

parodizovať (napodobňovať konanie, správanie sa, vystupovania známej osoby pre zábavu al. zosmiešnenie, zosmiešňovať) gréc.

persiflovať (zosmiešňovať, výsmešne napodobňovať) franc. kniž.

karikovať (zámerne zveličovať určitú stránku osoby al. javu, zosmiešňovať) tal.-franc.

travestovať (zosmiešňovať vážne dielo so zachovaním jeho základných prvkov, ale s použitím nízkeho a vulgárneho štýlu) tal. lit.

blamovať (zosmiešňovať, strápňovať, zhadzovať) franc.

predstierať

margírovať

markírovať franc.-nem. hovor.

fingovať lat.

filmovať angl. pren. hovor.

imitovať lat.

simulovať (pretvarovať sa; vedome p. neexistujúce chorobné príznaky lek) lat.

kamuflovať (p. niečo, zastierať, zatajovať skutočný stav) franc. expr.

blufovať angl. hovor.

blafovať (p. al. zavádzať, najmä pre získanie nejakej výhody, tárať) angl. slang.

maskovať (zastierať, utajovať, zakrývať) franc.

agravovať (p. ťažšiu chorobu, ako v skutočnosti je, zámerne zveličovať ťažkosti, chorobné príznaky) lat. lek.

maródovať

maródiť (byť chorý al. p. chorobu, nepracovať z dôvodu choroby) franc.-nem. hovor.

afektovať (správať sa strojene, neprirodzene, prepiato) lat.

pózovať (správať sa strojene) franc. pren. expr. porovnaj klamať 2

zameranie

trend (celkový smer vývinu) angl.

tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náchylnosť) lat.

orientácia (zacielenie, smerovanie, smer, usmernenie) lat.-franc.

kurz lat.

línia (smer vývoja, napr. politiky) lat.-nem.

intencia (úmysel, zámer, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách

idea

téma (zameranie umeleckého al. vedeckého diela) gréc.

-tropia

tropo- (smer) gréc. v zlož. sl.

koncentrovanosť (sústredenie, z. pozornosti, pozornosť) lat.

intencionalita (z. ľudského snaženia na určitý cieľ) lat.

finalita (zameranosť na cieľ, účelovosť) lat.

špecializácia

špecializovanie (sústredenie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.

introvertnosť (zameranosť na vlastný vnútorný duševný svet, ťažšia prispôsobivosť, uzavretosť do seba) lat. psych.

extroverzia

extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť, otvorenosť) lat. psych.

hypochondria (prehnané z. na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

komercializácia

komercionalizácia (z. na obchod, predaj v rôznych oblastiach) lat. aj pejor.

entelechia (vnútorný účel, smerovanie veci k cieľu, u Aristotela) gréc. filoz. porovnaj náchylnosťráz

náchylnosť

philo- /fi-/

-filo

-philus /fi-/

-filus

-philia /fí-/

-fília gréc. v zlož. sl.

dispozícia (náklonnosť, sklon) lat.

inklinácia (náklonnosť, záľuba) lat.

sympatia (náklonnosť, kladný citový, priaznivý vzťah, pomer, postoj k niekomu al niečomu, priazeň) gréc.

trend (náklonnosť, celkový smer vývinu) angl.

tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náklonnosť) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, schopnosť k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský vzťah k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

perfekcionizmus (sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov, úsilie o dokonalosť, bezchybnosť) lat.

optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.

pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, smutné naladenie, náhľad) lat.

sugestibilita (sklon k prijímaniu podmanivého pôsobenia na myslenie, cítenie, vôľu, konanie, citlivosť, vnímavosť, ovplyvniteľnosť) lat.

intropunícia

intropunitivita (sklon reagovať na frustráciu obviňovaním seba samého) lat. psych.

haló-efekt

halóefekt

haloefekt (sklon skreslene hodnotiť druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat. psych.

submisia

submisívnosť (náklonnosť podriadiť sa, podrobiť sa, na ústupčivosť) lat.

didaktizmus

didaxia (náklonnosť na poučovanie, záľuba v poučovaní, poučovanie) gréc.

sadizmus (náklonnosť na násilie, krutosť, trýznenie iného človeka al. zvieraťa, zvrátenosť, zvrhlosť, surovosť) vl. m.

punitivita

punivita (sklon vykonať trest, trestať) lat. odb.

intrapunitivita (sklon trestať sám seba) lat. psych.

kleptománia (chorobná náklonnosť na bezdôvodné krádeže) gréc.

viktimita

viktimnosť (n. stať sa obeťou trestného činu) lat.

kakolália (sklon na nadmerné neopodstatnené používanie neslušných výrazov) gréc.

posesivita

posesívnosť (náklonnosť privlastňovať si, majetníctvo) lat.

predispozícia (spôsobilosť na niečo, vrodená al. získaná, sklon, náklonnosť, náchylnosť, najmä na choroby) lat. kniž. a odb.

dyzergia (sklon k chorobám) gréc. lek.

hypochondria (sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu, prehnané zameranie sa na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.

spazmofília (sklon ku kŕčom) gréc. lek.

diatéza (sklon organizmu k určitému druhu ochorenia) gréc. lek.

megalografia (chorobná náklonnosť na písanie veľkých písmen) gréc. lek.

erotizmus (silná náklonnosť na pohlavné vzrušenie, zvýšená zmyselnosť) gréc.

hypererotizmus (nadmerný erotizmus) gréc. lek.

bisexualita (pohlavná náklonnosť k obom pohlaviam) lat. lek.

heterosexualita (pohlavná náklonnosť k osobám druhého pohlavia) gréc. + lat. lek.

homosexualita

homosexuálnosť gréc. + lat. lek.

buzerantstvo tal.-nem. slang.

pederastia (pohlavná náklonnosť k osobám toho istého pohlavia) gréc. lek. psych.

uranizmus (homosexualita medzi mužmi) vl. m. lek.

lesbizmus vl. m.

sapfizmus vl. m. lek.

tribadia

tribadizmus (homosexualita medzi ženami) gréc. lek. zried. porovnaj úchylka pohlavná

zoofília (náklonnosť k zvieratám) gréc. kniž.

presvedčenie

konfesia (vyznanie) lat.

krédo (zmýšľanie, zásada, názor; vyznanie cirk.) lat.

hypochondria (presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

nozománia (chorobné p. o vlastnej chorobe) gréc. lek.

mikrománia (p. o vlastnej menejcennosti, chorobné podceňovanie seba samého) gréc. lek. psych.

nacionalizmus (p. o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.

šovinizmus (slepé p. o nadradenosti vlastného národa spojené s nenávisťou k iným národom) vl. m. porovnaj názorvyznanie 2

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.

lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.

dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.

arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca

absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.

kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.

somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.

obnubilácia

nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.

sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.

delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.

delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.

enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.

dyzestéza

dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.

parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1

dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.

moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.

hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.

chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.

epilepsia gréc. lek.

beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.

tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.

psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.

dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.

amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.

aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia

agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.

dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.

amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.

paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.

mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.

pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.

deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.

anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.

katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.

psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.

psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.

autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.

katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.

hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.

teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.

pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.

zoantropia

zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.

lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.

mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.

logopatia (p. reči) gréc. lek.

dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.

alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.

dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.

kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.

dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.

anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.

afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.

logoneuróza

aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.

afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.

parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.

pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.

rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.

pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.

chinoanizmus /ši-/ franc. lek.

lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.

traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.

chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.

gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.

sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.

parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.

tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.

embolofrázia

embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.

emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.

mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.

interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.

palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.

parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.

dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.

heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.

heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.

dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.

bradyfázia

bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.

tachyfrázia

tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.

tachyfémia

tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.

schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.

afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.

grafománia

grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.

dromománia

poriománia gréc. lek.

ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.

echokinéza

echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.

echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.

echolália

echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.

echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.

herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.

hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.

kreténizmus

kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.

hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. + lat. lek.

insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.

hypnobatia gréc. odb.

lunatizmus

noktambulizmus

somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.

somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.

alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.

dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.

agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

ametropia (p. oka) gréc. lek.

anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.

skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.

astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.

strabizmus

loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.

heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.

presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.

hypometropia

brachymetropia

myopia gréc. lek.

dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus gréc. lek.

daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.

protanopia

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.

xantopsia

xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.

erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.

polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.

ambiopia

diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.

trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.

mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

makropsia

megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.

hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.

seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.

katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.

fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.

black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.

pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.

halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.

pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2

monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.

dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.

akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota

akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.

dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.

kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.

dysguezia (p. chuti) gréc. lek.

aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.

ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.

parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

anorexia

dyzorexia gréc. lek.

inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.

afágia gréc.

aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.

disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.

odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.

dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.

trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.

fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.

rinofónia

rinoglosia

rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.

rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.

dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.

dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.

dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.

abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.

astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.

parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.

bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.

asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.

dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.

alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.

apoplexia gréc. lek.

iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.

trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.

struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.

hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.

nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.

akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.

elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.

tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.

gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.

pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie

hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.

atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie

dystrofia

trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.

malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.

aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.

dyspepsia gréc. lek.

indigescia (p. trávenia) lat. lek.

steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.

dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.

polyúria

urorágia

urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.

oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie

heliplexia

helióza

siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.

névus lat. lek.

spilóm

spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.

sauriáza

sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2

dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.

sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.

caries /ka-/

karies (zubný kaz) lat. lek.

dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.

frigidita

frigidnosť lat. lek.

anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.

vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.

fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.

erotománia gréc. lek.

hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.

gynekománia

satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.

nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.

metrománia gréc. lek.

andrománia gréc. lek.

uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.

ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1