zemský

geo gréc. v zlož. sl.

telurický (vzťahujúci sa na Zem) lat. t. pôvod porovnaj pozemský

povrch

povrch 1 (vonkajšia plocha, strana)

terén (prirodzený al. upravený zemský p., časť zemského p.) lat.-franc.

peneplén

peneplain /-plén/ (zemský p. so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov, parovina) lat.-angl.

roleta (zvlnený p. asfaltovej vozovky) franc. hovor.

tartan (p. šport. závodísk pokrytý plastickou látkou) vl. m.

greenset /grín-/ (umelý p. na hranie tenisu v hale) angl.

metalíza (p. karosérie auta vytvorený nastriekaním roztaveného kovu, ochranný povlak) gréc.-lat. tech. slang.

meniskus (zakrivený p. kvapaliny v úzkej rúrke) gréc. fyz.

integument (vonkajší p., pokrývka, obal živočíšneho organizmu, koža) lat. zool. porovnaj povlakkrytina

plocha

facies lat. lek.

facio- lat. v zlož. sl.

area (p., najmä ohraničená) lat. kniž. a odb.

etáž (vrstva, rovina) franc. odb.

plani- (rovina, rovná p.) lat. v zlož. sl.

fasáda (povrch, vonkajšok, zovňajšok, vonkajší vzhľad) tal.-franc.

terén (zemský povrch, prirodzený al. upravený tvar, časť zemského povrchu) lat.-franc.

peneplén

peneplain /-plén/ (zemský povrch so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov, parovina) lat.-angl.

tabuľa

tabla

tablica (p. poľnohosp. pôdy, malé pole) lat.

areál (vymedzená p. pozemkov) lat. stav.

plantáž (veľká p. úžitkových rastlín v trópoch) franc.

park (väčšia trávnatá p. upravená na prechádzky a oddych, okrasný pozemok so zeleňou na oddych a zotavenie, sad) angl.-franc.

rozárium (park vysadený ružami) lat. záhr.

parkovisko angl.

parking (p. určená na státie vozidiel mimo dopravného ruchu) angl. slang.

oceán (veľká súvislá vodná p. medzi pevninami, jedna zo 4, veľmi rozsiahle more) gréc.-lat.

Pantalasa (predpokladaný jednotný praoceán okolo jednotného pevninského prakontinentu) gréc.

lagúna (vodná p. uprostred atolu) tal.

-éder (stena, základňa) gréc. v zlož. sl.

parapet (p. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, vnútri krytá doskou a pod., zvonka plechom) tal. hovor. stav.

špaleta (vnútorná zvislá p. dverového al. okenného otvoru, ostenie) tal.-nem. stav.

fríza (p. ozdobená plastikou) gréc. stav.

kazeta (prehĺbené, plasticky orámované pole rovného al. klenutého stropu) tal.-franc.

kartuša (p. nepravidelného tvaru s ozdobným plastickým, rozvinutým okrajom okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.

panneau /panó/ (obloženie steny orámovanými drevenými doskami, orámovaná p. steny) franc. výtv.

lambris (obloženie stien najmä drevenými doskami, mramorom al. štukou) franc. stav.

tympanón (trojuholníková al. polkruhová p. štítu na priečelí stavieb) gréc. archit.

eskarpa (vonkajšia stena opevnenia tvoriaca zároveň svah, šikmú p. hradnej priekopy) tal.-franc.

sféra (guľová p., guľa) gréc. mat.

anuloid lat. + gréc.

torus (p. utvorená rotáciou kružnice okolo priamky, kt. leží v rovine tejto kružnice a túto kružnicu nepretína, kruhový prstenec) lat. mat.

kvadrika lat. geom.

hyperboloid

paraboloid

elipsoid (p. druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.

sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.

ovál (p. vajcovitého tvaru) lat.

areola (dvorček okolo prsnej bradavky) lat. anat.

laterál (celková ponorená p. bokorysu plavidla) lat. lod.

šachovnica (štvorcová p. so 64 striedavo svetlými a tmavými poľami používaná pri hre s bielymi a čiernymi figúrami) perz.

mozaika (p. vyložená z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.

fazeta (p. vybrúsená na drahokame) franc.

kaleta (plôška na spodku briliantového výbrusu) ? klenot.

estráda franc.

pódium (zvýšená p., plošina, vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov) gréc.-lat. porovnaj plôškavrstva

pôda

pôda 2 (zvetraný zemský povrch, zemina)

pedo- gréc. v zlož. sl.

terra lat. kniž.

humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.

rendzina (p. s vysokým obsahom humusu na pevnom podklade) poľ. geol.

mul

mull (najzložitejšia forma humusu) nem.

tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.

torfa lat.

tyrfo- (humusovitá p. s nedostatočne rozloženými rastlinami, rašelina) gréc. v zlož. sl.

solončak (p. s vysokým obsahom rozpustných solí, slanisko) rus.

solonec (p. vznikajúca zo slaniska, slanec) rus.

soloď (p. vznikajúca zo slanca) rus.

pergelisol

pergelizol lat.

permafrost (trvalo zamrznutá p.) lat. + angl. geol.

podzol (znehodnotená p. vylúhovaná podzemnou vodou) rus. poľnohosp.

substrát (živná p. na pestovanie mikroorganizmov) lat. biol.

horizont (vrstva p. líšiaca sa určitým znakom) gréc. odb.

peloid (bahno, zemina a pod. používaná pre bahenné kúpele) gréc. lek.

sit illi /tibi/ terra levis /tibi/ (nech mu /ti/ je zem ľahká) lat.

povrchový

terénny (týkajúci sa zemský povrchu, krajinný) lat.-franc.

superficiálny (vrchný) lat. odb.

parovina

peneplén

peneplain /-plén/ (zemský povrch so zarovnaním pôvodných výškových rozdielov) lat.-angl.

výron

-rágia gréc. v zlož. sl. lek.

-rea gréc. lek. v zlož. sl.

fumarola (v. horúcich sopečných pár a plynov) lat.-tal. geol.

solfatara (únik, unikanie, v. pár a plynov z puklín po sopečnom výbuchu) vl. m. geol.

extrúzia (vyliatie, v. magmy na zemský povrch) lat. geol.

ejakulát lat.

sperma gréc. biol.

gec

géc

gäc (výlučok samčích pohlavných žliaz obsahujúci samčie pohlavné bunky, semeno z mužských, samčích pohlavných orgánov) ? slang.

ópium gréc.

laudanum (zaschnutý v. makovíc maku siateho) lat. zastar.

v. krvi pozri krvácanie porovnaj výtokvystrieknutie

častica

častica 1 (malá, nepatrná časť)

partikula (čiastočka, nepatrná časť) lat. odb.

atóm (najmenšia časť chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie; čiastočka, neptraná časť expr.) gréc. fyz. chem.

izotop (atóm toho istého prvku s rozličným počtom neutrónov v atómovom jadre) gréc. chem.

molekula (najmenšia č. schopná samostatnej existencie zložená z atómov spojených chemickou väzbou) lat.-franc. chem. fyz.

kvark (základná hypotetická č. hmoty) angl. fyz.

protón (základná č. s kladným elektrickým nábojom) gréc. fyz.

elektrón (základná č. so záporným elektrickým nábojom) gréc. fyz.

neutrón (elektricky nevyhranená č., jedna z dvoch základných č. jadra atómu) lat. fyz.

ión /jón/ (č. vzniknutá z atómu pridaním al. ubratím elektrónu) gréc. chem. fyz.

anión (ión so záporným elektrickým nábojom) gréc. odb.

katión (ión s kladným elektrickým nábojom) gréc. odb.

tachyón (predpokladaná č. s nadsvetelnou rýchlosťou) gréc. fyz.

probiont (najmenšia č. vykazujúca vlastnosti živej hmoty) gréc. biol.

meteoroid (č. medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom, nebeské teleso) gréc. astron.

meteorit (kozmická č. spadnutá na zemský povrch) gréc. astr.

siderolit (meteorit zložený zo železa, z niklu a kameňov) gréc. geol. astron.

aerolit (meteorit zložený najmä z kremičitanov) gréc. geol. astron.

tavenina

magma (žeravá tekutá hmota v zemskom vnútre) gréc. geol.

láva (magma, kt. sa vylieva na zemský povrch) tal. geol.

ichor (ľahko pohyblivá, zvyšková magma) gréc. geol.

hmota

hmota 1 (čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody)

matéria lat.

materiál lat.

substancia (hmotná podstata) lat.

chaos (beztvará h., z kt. sa zrodil svet) gréc. mytol.

hylé (látka, pralátka v starogréc. filozofii, u Aristotela) gréc. filoz.

arché (látka, pralátka v starogréc. filozofii Milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.

protoplazma (živá h. bunky) gréc. biol.

cytoplazma (protoplazma mimo jadra) gréc. biol.

ektoplazma (h. umiestnená tesne pod povrchom bunky) gréc. biol.

karyoplazma (ektoplazma vnútri bunkového jadra) gréc. biol.

biomasa (živá h., hmotnosť všetkých organizmov v určitom priestore) gréc. + lat.

detrit (rozpadajúca sa odumretá organická masa, organické zvyšky) lat. biol. ekol.

fytomasa (ústrojná h. vytvorená rastlinami) gréc. + lat. bot.

magma (žeravá tekutá h. v zemskom vnútre, tavenina) gréc. geol.

láva (magma, kt. sa vylieva na zemský povrch) tal. geol.

ichor (ľahko pohyblivá, zvyšková magma) gréc. geol.

lavína (masa snehu, ľadu, kamenia, rútiaca sa po svahu nadol) lat.-tal. porovnaj látka 1

úrad

úrad 2 (verejné (administratívne) zariadenie, jeho budova)

byro- franc. v zlož. sl.

inštancia (ú. určitého stupňa, najmä súd) lat.

aparát (výkonný administratívny ú. a jeho pracovníci) lat.

ministerstvo lat.-franc.

ministérium lat. zastar.

rezort (ústredný správny ú. v určitom odbore štátnej správy) franc.

(štátny) department /dipá-/ (štátny) franc.-angl.

State Department /stejt dipá-/ (ministerstvo zahraničných vecí USA) angl.

Pentagón (ministerstvo obrany USA) gréc.

magistrát (mestský správny ú.) lat.

municipalita (samosprávny ú., najmä obecný, miestny, mestský) lat. práv.

hajtmanstvo (okresný, krajinský územný správny ú. v čes. krajinách, za Rakúska) nem. hist.

prefektúra (správny ú. v niektorých krajinách, napr. Francúzsko, Taliansko, Japonsko) lat.

inšpektorát (dozorný ú.) lat.

dikastérium (krajinský súdny ú.) gréc.-lat. zastar.

gubernium (vrcholný správny krajinský, zemský orgán v Prahe a Brne, 1763 – 1848) lat. hist.

colnica nem.

douane /duan/ (ú. na konanie o dávkach al. poplatkoch za prepravu tovaru cez hranicu) franc.

rektorát (ú. na správu vysokej školy) lat. škol.

dekanstvo

dekanát (ú. na správu fakulty vysokej školy) lat. škol.

konzulát (zastupiteľstvo štátu vo veľkých mestách iného štátu, chrániaci najmä hosp. a práv. záujmy, ú., sídlo konzula) lat.

ambasáda (zastupiteľský ú., zastupiteľstvo, veľvyslanectvo) franc. dipl.

misia (ú. s istým poslaním, najmä zastupovanie štátu) lat.

nunciatúra (sídlo zástupcu Svätej stolice, Vatikánu) lat.

polícia (ú. bezpečnostných orgánov štátu) gréc.-nem.

komisariát franc.

komisárstvo (ú. al. ustanovizeň vedený osobou poverenou osobitnými, najmä voj. úlohami) lat.

komandatúra franc. hovor.

komando lat.-nem. zastar.

načalstvo (veliteľstvo, najmä voj.) rus. zastar.

admiralita (veliteľstvo vojnového loďstva) arab.

ofícium (cirk. ú.) lat. cirk.

fara (cirk. ú. spravujúci najmenšiu cirk. správnu jednotku) gréc.-lat.-nem.

ordinariát (pomocný biskupský ú. na správu diecézy) lat. cirk.

generálny vikariát (ordinariát vybavujúci správnu agendu) lat.

oficialát (ordinariát vybavujúci súdnu agendu) lat. cirk.

kúria (súbor najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

kongregácia (ú. pápežskej kúrie s presne vymedzenou právomocou) lat. cirk.

Sancta sedes /sankta sédes/ (pápežský ú., Svätá stolica) lat.

pastorát (protestantský farský ú. v Rakúsko-Uhorsku) lat. cirk. hist. porovnaj úradovňa

Výsledky vyhľadávania

zemský

povrch

plocha

pôda

povrchový

parovina

výron

častica

tavenina

hmota

úrad