Výsledky vyhľadávania

označenie

označenie 2 (názov, pomenovanie)
termín lat.
terminus technicus /-kus/ (pomenovanie pojmu v sústave pojmov určitého odboru, odborný názov) lat. odb.
denominácia (pomenovanie, nazvanie) lat. kniž.
eufemizmus (pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu) gréc. lingv.
tróp
trópus (použitie slova v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat. porovnaj zástupka
deklarácia (o. a vymenovanie množstva, druhu a ceny tovaru v súvislosti s dopravou, skladovaním al. colným odbavovaním tovaru) lat.
teknonómia (pomenovanie rodičov podľa mien detí ako zvyk u niektorých prírodných národov) gréc. odb.
posmešné o. pozri prezývka porovnaj názovpojem

označenie

označenie 3 pozri určenie

označenie

označenie 1 pozri znak 4značenie

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)
signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.
litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.
letter (písmeno) angl. polygr.
graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.
typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.
index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
stenéma
steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.
hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.
digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.
digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.
trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno
cifra (číslica) arab.-nem.
alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.
kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.
kustoda
kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.
vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.
hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, <i>tu sú levy</i>) lat.
triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.
stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.
signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.
šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.
parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.
tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.
symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.
signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.
piktograf
piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.
ideogram
ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.
logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.
brand (obchodná značka) angl.
trademark
trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.
woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.
made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, <i>vyrobené v</i>) angl.
tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.
stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.
míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.
ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.
invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.
fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, <i>vytvoril, vyhotovil</i>) lat. výtv.
excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.
kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.
signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.
exlibris
ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.
supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.
signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.
hi-fi
hifi
Hi-fi
Hi-Fi
Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, <i>high fidelity</i>) angl. skr.
dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.
méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.
nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y
segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.
neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.
repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.
tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.
ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.
akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.
colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.
ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.
kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.
adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.
emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.
smiley /smajli/
smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko

vládca

vládca
potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.
monarcha gréc.
dynasta (panovník) gréc. kniž.
cézar (neobmedzený v.) vl. m.
cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.
imperátor (zvrchovaný cisár) lat.
suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.
diktátor
absolutista lat.
autokrat
despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.
tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.
suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.
rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.
džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.
faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.
tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.
rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.
báťuška (ľudové označenie cára) rus.
gosudar
hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.
hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.
lord (v. v angl. prostredí) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
širvánšach
širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.
radža
maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.
kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?
neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.
rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.
Lucifer lat.
Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.
satan
satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

mesto

mesto
poli- gréc. v zlož. sl.
city /si-/ (m., najmä stred m.) angl.
metropola (veľké, významné, najmä hlavné m.) gréc.
rezidencia (sídelné m.) lat. zastar.
aglomerácia (zoskupenie, nahromadenie obyvateľstva al. priemyslu) lat. kniž. a odb.
technopolis (m. s vysokou úrovňou technologického rozvoja) gréc.
municípium (m. s osobitným zriadením vyčlenené zo správneho obvodu) lat. práv.
homeland /houmlend/ (malé m. pre černochov v JAR) angl.
latrán (m. pri murovanom hrade al. zámku, priamo od neho závislé, od ostatného m. oddelené riekou) lat. archit.
podľa urbanistickej teórie ekistiky
polis (tradičné, statické m.)
dynapolis (živelne vyvinuté m. počas 19. st.)
metropolis (sústredenie s prelínaním s okolitými oblasťami)
megalopolis (veľkomestské rozpínavé nahromadenie obyvateľstva)
ekumenopolis (posledná fáza, spojenie metropol a megapol)
Babylon
Bábel (hlavné m. starovekej ríše v Mezopotámii)
Roma aeterna /éter-/ (večný Rím, staroveké označenie) tal. kniž.
urbs aeterna /éter-/ (večné mesto, staroveké označenie) lat. kniž.
Roma caput mundi /ka-/ (Rím, hlava sveta, hlavné mesto sveta) lat. kniž.
municípium (starorím. m. s rímskym občianskym právom a povinnosťami) lat. hist. práv.
civitas (mestský štát v Rím. ríši, štát) lat.
oppidum (rímske antické m. budované zámerne ako m.) lat. hist.
posad (obchodné a priemyslové m. v Rusku v 17. – 18. st.) rus. hist.
extra muros (mimo m., za hradbami) lat. kniž. porovnaj časť mesta

Nemec

Nemec
Germán lat. pejor.
Teutón vl. m. pren.
Prus
Prušiak (pejoratívne označenie Nemcov ako prívržencov výbojnosti, útočnosti) vl. m. pejor.
fric (ruské označenie Nemcov) vl. m. pejor. zried.
Sudeťák
sudeťák (príslušník nem. menšiny obývajúci do 1945 pohraničné české územie) vl. m. slang. pejor.
Dederón
Dederák
Zógenant
Sógenant (obyvateľ bývalej NDR, východný N.) nem. slang.

určenie

určenie
destinácia lat. kniž.
špecifikácia
špecifikovanie (bližšie, podrobnejšie, presnejšie vymedzenie niečoho) lat. kniž. a odb.
precizovanie
precizácia (presné vyjadrenie, spresnenie) lat.-franc. kniž.
determinácia (určenosť, vymedzenie pojmu a pod.) lat. log.
indikácia (stanovenie diagnostického al. liečebného postupu) lat. lek.
diagnóza (zistenie, rozoznanie, rozpoznanie, stanovenie príčin, stavu, napr. nemoci chorého) gréc. odb. lek.
kvantita (u. predmetov, javov podľa ich množstva) lat. filoz.
kvalita (u. predmetov, javov podľa vlastností, ktorými sa odlišujú od iných) lat. filoz.
kalibrovanie
kalibrácia (u. a označenie objemu) tal.-franc. tech.
periodizácia (u. časových úsekov, období) gréc.-lat.
terminácia (vymedzenie, ohraničenie, stanovenie času, doby, lehoty) lat. odb.
chronológia (u. časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
minutáž (vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (čas trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
delimitácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie, oddelenie) lat.
definícia (slovné vymedzenie, výklad, objasnenie obsah, význam pojmu, výrazu) lat.
tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.
formulácia (slovné vyjadrenie, vymedzenie pojmu, myšlienky, názoru) lat.
artikulácia (jasná, zreteľná, dôrazná formulácia, vyslovenie) lat. kniž.
kvotácia (rozdelenie na pomerné časti, diely, podiely, ich u.) lat. práv. ekon.
orientácia (u. polohy, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.
echolokácia (orientácia v priestore pomocou vysielania a vnímania odrazeného ultrazvuku) gréc. + lat. zool.
lokalizácia (u. miesta, umiestnenie; obmedzenie pôsobenia niečoho na iné miesto, miestne vymedzenie) lat.-franc.
lokácia (u. v priestore al. čase) lat. odb.
demarkácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vyznačenie hranice územia) franc.
instradácia (u. smerovej cesty a vlakových spojov pre zásielky) tal. pošt.
limitácia
limitovanie (u. hranice množstva, krajnej medze, ohraničenie, obmedzenie, vymedzenie) lat.
nominácia (menovité u. zostavy družstva) lat. šport.
systemizácia (stanovenie počtu a kvalifikácie pracovných síl) gréc.
delegovanie (u. právomoci, pôsobnosti, pridelenie úloh, náplne činnosti, poverenie výkonom činnosti) lat. ekon.
identifikácia (u. totožnosti, zhodnosti) lat.
rekognícia (u. totožnosti osoby, miesta al. veci svedkom al. obvineným) lat. práv. krim.
designácia
dezignácia (označenie, navrhnutie niekoho do funkcie, ustanovenie, poverenie funkciou) lat.
subsumpcia (u. práv. predpisu príslušného pre konkrétny prípad) lat. práv.
normalizácia
normovanie lat.
štandardizácia angl. kniž. a odb.
typizácia gréc.-lat.
unifikácia (u. jednotnosti niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, výrobkov a pod.) lat.
estimácia (ohodnotenie, ocenenie) lat.
evalvácia (u., vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.
taxácia
taxatúra
taxovanie (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb.
fixing (u. kurzu meny, cenných papierov a pod.) lat. peňaž.
katerizácia (u. autorského znaku kníh pri abecednom radení) vl. m.
esencia (podstata, jadro veci, podstatné u.) lat. kniž. filoz.
dasein /dázajn/ (u. predmetu ako konkrétne existujúceho, bytie tu) nem. filoz.
ex definitione /-cio-/ (ako vyplýva z definície, podľa definície) lat. kniž. a odb. porovnaj výpočet

názov

názov
titul
titulok (nadpis, záhlavie) lat.
patitul (n. knihy umiestnený na osobitnej nepárnej strane knihy pred titulným listom) lat. polygr.
termín lat.
terminus technicus /-kus/ (odborný n., označenie, pomenovanie pojmu v sústave pojmov určitého odboru) lat. odb.
denominácia (označenie, pomenovanie, nazvanie) lat. kniž.
firma (n. podniku, obchodné meno podniku) tal. porovnaj meno 1

pomenovanie

pomenovanie
termín lat.
terminus technicus /-kus/ (odborný názov, označenie, p. pojmu v sústave pojmov určitého odboru) lat. odb.
denominácia (označenie, nazvanie, názov) lat. kniž.
nomen lat. kniž. a odb.
onomato- (meno) gréc. v zlož. sl. porovnaj označenie 2meno

písmeno

písmeno
letter angl. polygr.
bukva rus. zried.
litera (znak pre hlásku) lat.
graféma (písomný znak hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.
alfanumerický znak (znak vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
typ (p. al. iný znak, značka) gréc. polygr.
logotyp (dve al. viac p. na jednom odliatku) gréc. polygr.
iniciála
iniciálka (veľké počiatočné p. slova, najmä ozdobné) lat. polygr.
minuskula (p. malej abecedy) lat. odb.
majuskula lat.
verzála
verzálka (p. veľkej abecedy) lat. polygr.
unciála (zaoblené p. veľkej abecedy v stredovekých rukopisoch) lat.
kapitála (staršie označenie majuskulového písma) lat.
kapitálka (veľké p. vo výške písmen malej abecedy) lat. typ.
kustoda
kustód (p. al. číslica na označenie poradia rukopisných strán) lat. odb.
index (písmenný al. číselný znak pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
alfa (prvé p. gréckej abecedy, α) gréc.
omega (posledné p. gréckej abecedy, ω) gréc.
jota (p. i) gréc.
jery (v cyrilike a azbuke p. y, ypsilon) slovan. lingv.
jer (jedno z dvoch p. bez hláskovej platnosti v azbuke, tvrdý a mäkký znak) slovan. lingv.
alef
halef (prvé p. hebr. abecedy) hebr.
runa (p. starogerm. písma rytého do dreva al. kameňa) germ.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
ad litteram (do p., doslova) lat. kniž.
verbatum et litteratim (doslova a do písmena) lat. kniž. porovnaj znak 4písmo 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 49. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.