Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
bezcitný
bezcitný
cynický
(necitlivý, bezohľadný, ľahostajný, pohŕdajúci mravnými postojmi)
gréc.
impasibilný
(surový, ľahostajný, chladný)
tal.
kniž.
inhumánny
(surový, neľudský, nemilosrdný, krutý, bezohľadný)
lat. kniž.
grobiansky
nem.
hulvátsky
(surový, nevychovaný, bezočivý, hrubý)
čes. subšt.
gadžovský
(neokrôchaný, nevychovaný, surový, drsný, hrubý)
róm.
ordinárny
(surový, hrubý, drsný, neslušný)
lat.
sarkastický
(štipľavý, uštipačný, zádrapčivý, jedovatý, zlomyseľný, nemilosrdný, zdrvujúci)
gréc.
kniž.
s. poznámka
drastický
(surový, krutý, hrubý, drsný, bezohľadný, tvrdý, násilný)
gréc.
kanadský
(surový, drsný, ostrý)
vl. m.
k. žart
brachiálny
(surový, násilný, hrubý, bezohľadný)
lat.
pirátsky
(bezohľadný, násilný, násilnícky)
gréc.-lat.
tyranský
(surový, násilný, násilnícky, bezohľadný, krutý, surový, b.)
gréc.
expr.
despotický
gréc.
herodesovský
herodeský
(krutý, násilnícky, krutovládny)
vl. m.
nerónsky
neronovský
(krutý, hrozný)
vl. m.
drakonický
drakónsky
(krutý, prísny, neúprosný, neľútostný)
vl. m.
teroristický
(krutý, násilnícky, používajúci hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovládny, krutovládny)
lat.
barbarský
(surový, primitívny, hrubý, nevzdelaný)
gréc.
brutálny
franc.
fašistický
(surový, hrubý, drsný, ukrutný)
tal.
esesácky
gestapácky
(surový, krutý, zverský)
nem.
hovor. pejor. pren.
sadistický
(surový, zvrhlý, zvrátený, ukrutný)
vl. m.
beštiálny
(surový, ukrutný, neľudský, zverský)
lat.
predátorský
(bezohľadný, dravý)
lat.
pren.
porovnaj
necitlivý
všedný
všedný
banálny
(otrepaný, ošúchaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný)
franc.
triviálny
(obyčajný, otrepaný, jednoduchý)
lat.
tuctový
(bežný, obyčajný, otrepaný)
franc.-nem.
fádny
(jednotvárny, nevýrazný, nezaujímavý, nudný)
franc.
monotónny
(únavne rovnaký, jednotvárny)
gréc.
kniž. a odb.
klišéovitý
(ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch)
franc.
tradičný
tradicionalistický
lat.
tradicionálny
(vžitý, zaužívaný, bežný, založený na zvykoch)
lat.
zastar.
konvenčný
lat.
konvencionálny
ordinárny
(bežný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený)
lat. zastar.
prozaický
(bežný, triezvy, prostý, obyčajný)
lat. kniž.
prozaický
(triezvy, prostý, bežný, obyčajný)
lat.
kniž.
profánny
(obyčajný, každodenný)
lat.
vulgárny
(všeobecne známy, ošúchaný, prízemný)
lat.
porovnaj
bežný 1
ošúchaný
ošúchaný
banálny
(všedný, otrepaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný)
franc.
klišéovitý
(všedný, často používaný)
franc.
k. slovný zvrat
frázistický
frázovitý
(prázdny, bezobsažný, obsahovo chudobný, povrchný)
gréc.
floskulovitý
floskulový
(kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny)
lat.
kniž. a pejor.
f. výraz
šablónovitý
šablónový
(bezduchý, ustálený, otrepaný, netvorivý)
hol.-nem.
pejor.
konvenčný
lat.
konvencionálny
lat.
zastar.
ordinárny
(všedný, bežný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený)
lat.
zastar.
triviálny
(obyčajný, otrepaný, jednoduchý)
lat.
tuctový
(bežný, obyčajný, všedný, otrepaný)
franc.-nem.
vulgárny
(všeobecne známy, všedný, prízemný)
lat.
porovnaj
všedný
obyčajný
obyčajný
obligátny
(bežný, zvyčajný, obvyklý, pravidelný)
lat. hovor.
normálny
lat.
normálka
(bežný, zvyčajný, prirodzený)
lat.
hovor. slang.
štandardný
angl.
štandardizovaný
(zodpovedajúci bežnej, ustálenej, obvyklej úrovni, miere, ustálený, obvyklý)
angl.
regulárny
(bežný, zvyčajný, obvyklý, pravidelný, riadny)
franc.-nem.
kurentný
(bežný, obvyklý)
lat.-nem.
konvenčný
lat.
konvencionálny
lat. zastar.
rutinný
rutinový
rutinérsky
(založený na ustálenom postupe, častom opakovaní určitej činnosti, ustálený, nemený, netvorivý)
franc.
ordinárny
(bežný, všedný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený)
lat. zastar.
profánny
(každodenný)
lat.
triviálny
(otrepaný, jednoduchý)
lat.
klišéovitý
(ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch)
franc.
banálny
(bežný, všedný, otrepaný, jednoduchý)
franc.
prozaický
(bežný, všedný, triezvy, prostý)
lat. kniž.
tuctový
(bežný, všedný, otrepaný)
franc.-nem.
konverzačný
(bežný, typický pre bežné vyjadrovanie, hovorový, dorozumievací)
lat. lingv.
prozaický
(bežný, triezvy, prostý)
lat. kniž.
tradičný
lat.
tradicionalistický
lat.
tradicionálny
(bežný, vžitý, zaužívaný, založený na zvykoch)
lat.
zastar.
stereotypný
(ustálený, zaužívaný, opakovaný, navyknutý, nemenný, rovnaký, pravidelný)
gréc.
uzančný
(bežný, ustálený, zaužívaný najmä v obchode)
franc.
uzuálny
(bežný, zvyčajný, zaužívaný, obvyklý)
tal.
kniž.
habituálny
(zvykový, návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa, opakovaný)
lat.
kniž. a odb.
mizerný
(bezvýznamný, nepatrný, malý)
lat.
expr.
bagateľný
(veľmi malý významom, cenou, hodnotou, zanedbateľný, bezvýznamný, nepatrný)
tal.-franc.
hovor.
neslušný
neslušný
amorálny
imorálny
(nemravný, hanebný, hriešny)
lat.
obscénny
(nemravný, necudný, oplzlý)
lat.
kniž.
o. vtip
lascívny
(nemravný, necudný, oplzlý, chlipný)
lat.
impertinentný
(drzý, bezočivý, nehanebný, opovážlivý, vyzývavý, hrubý, bezočivo smelý)
lat.
ordinárny
vulgárny
(surový, hrubý, drsný)
lat.
grobiansky
nem.
hulvátsky
(surový, nevychovaný, bezočivý, hrubý)
čes.
subšt.
neférový
nefér
sl. + angl.
hovor.
unfér
unfair
/-fér/
(nečestný, nestatočný, nepoctivý)
angl.
hovor.
hrubý
hrubý
1
pozri
surový
drzý
drsný
impertinentný
(drzý, bezočivý, nehanebný, opovážlivý, vyzývavý, neslušný, bezočivo smelý)
lat.
ordinárny
vulgárny
(surový, drsný, neslušný)
lat.
grobiansky
nem.
hulvátsky
(surový, nevychovaný, bezočivý)
čes. subšt.
gadžovský
(nevychovaný, neokrôchaný, surový, drsný)
róm.
indelikátny
(nevychovaný, neobratný, nešikovný v reči, správaní)
lat. kniž.
plebejský
(nevychovaný, nekultivovaný v správaní)
lat.
mamelucký
(nevychovaný, neohrabaný, neokrôchaný)
arab. pejor.
cynický
(necitlivý, bezohľadný, ľahostajný, pohŕdajúci mravnými postojmi)
gréc.
brutálny
(surový, drsný, ukrutný)
franc.
barbarský
gréc.
vandalský
(surový, nevzdelaný, ničiteľský, násilnícky, zverský)
vl. m.
pejor.
aziatský
(surový, krutý, zaostalý, nevzdelaný)
vl. m.
drastický
(surový, krutý, drsný, bezohľadný, tvrdý, násilný)
gréc.
brachiálny
(surový, násilný, bezohľadný)
lat.
primitívny
(kultúrne, ľudsky nevyspelý, vyskytujúci sa na nízkej úrovni, nerozvinutý, nekultúrny, nevzdelaný, zaostalý, obmedzený)
lat.
komisný
(surový, úradne strohý, odmeraný, prísny, drsný)
lat.
hard
(drsný, ťažký)
angl.
h. hudba
surový
surový
2
(neslušný)
grobiansky
nem.
hulvátsky
(nevychovaný, bezočivý, hrubý)
čes.
subšt.
ordinárny
vulgárny
(hrubý, drsný, neslušný)
lat.
gadžovský
(nevychovaný, neokrôchaný, drsný, hrubý)
róm.
kanadský
(drsný, ostrý)
vl. m.
k. žart
porovnaj
neslušný
nevychovaný
bezočivý
bezočivý
grobiansky
nem.
hulvátsky
(surový, nevychovaný, hrubý)
čes. subšt.
ordinárny
(surový, hrubý, drsný, neslušný)
lat.
mamelucký
(nevychovaný, neohrabaný, neokrôchaný, hrubý)
arab. pejor.
gadžovský
(nevychovaný, neokrôchaný, surový, drsný, hrubý)
róm.
gurážny
(odvážny, smelý, odhodlaný)
franc. hovor.
husársky
(odvážny a niekedy neočakávane úspešný)
srbch.-maď.
arogantný
(povýšenecký, nadutý, spupný, drzý, namyslený)
lat.
impertinentný
(drzý, nehanebný, opovážlivý, vyzývavý, hrubý, neslušný, bezočivo smelý)
lat.
insolentný
(drzý, nehanebný)
franc. kniž.
provokačný
provokatívny
provokujúci
lat.
provokatérsky
(drzý, vyzývavý, poburujúci, dráždiaci, štvavý, podpichujúci)
lat.-franc.
chucpe
(drzý, nehanebný)
jud.
ustálený
ustálený
habituálny
(zvykový, návykový, obvyklý, opakujúci sa, opakovaný)
lat.
kniž. a odb.
stabilný
stabilizovaný
(stály, nemenný, pevný)
lat.
stacionárny
(stály, nemenný, pevný, nepohyblivý)
lat.
odb.
tradičný
tradicionalistický
lat.
tradicionálny
(vžitý, zaužívaný, bežný, všedný, založený na zvykoch)
lat.
zastar.
uzančný
(zaužívaný, zvykový, bežný najmä v obchode)
franc.
konvenčný
lat.
konvencionálny
ordinárny
(bežný, všedný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný)
lat. zastar.
normálny
normovaný
normalizovaný
lat.
štandardný
štandardizovaný
angl.
typizovaný
(zodpovedajúci záväzným predpisom, pravidlám; zodpovedajúci bežnej, ustálenej, obvyklej úrovni, miere, obvyklý, bežný)
gréc.-lat.
stereotypný
(zaužívaný, zvykový, opakovaný, navyknutý, jednotvárny, nemenný, rovnaký, pravidelný, nudný)
gréc.
šablónovitý
šablónový
(otrepaný, netvorivý, bezduchý, ošúchaný)
hol.-nem.
pejor.
š. spôsob práce
rutinný
rutinový
rutinérsky
(založený na ustálenom postupe, častom opakovaní určitej činnosti, nemený, netvorivý)
franc.
porovnaj
stály 1
nemenný
drsný
drsný
cynický
(necitlivý, bezcitný, bezohľadný, ľahostajný, pohŕdajúci mravnými postojmi)
gréc.
drastický
(surový, krutý, hrubý, drsný, bezcitný, bezohľadný, tvrdý, násilný)
gréc.
brutálny
franc.
fašistický
(surový, hrubý, ukrutný)
tal.
gadžovský
(nevychovaný, neokrôchaný, surový, hrubý)
róm.
grobiansky
nem.
hulvátsky
(surový, nevychovaný, bezočivý, hrubý)
čes. subšt.
ordinárny
vulgárny
(surový, hrubý, neslušný)
lat.
hard
(ťažký, hrubý)
angl.
h. hudba
kanadský
(surový, ostrý)
vl. m.
k. žart
komisný
(úradne strohý, odmeraný, prísny, hrubý)
lat.
porovnaj
surový 1
surový 2
slovo
slovo
1
(základná jaz. jednotka)
logos
gréc.
kniž. a filoz.
logo-
-lóg
gréc.
v zlož. sl.
onomato-
gréc.
v zlož. sl.
lexéma
(základná jednotka slovnej zásoby)
gréc.
lingv.
synonymum
(s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.)
gréc.
lingv.
homonymum
(s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné)
gréc.
lingv.
antonymum
gréc.
opozitum
(s. opačného, protikladného významu, opak)
lat.
lingv.
tautonymum
(s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach)
gréc.
lingv.
homofón
homofónum
(rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané)
gréc.
lingv.
homografum
(rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané)
gréc.
lingv.
dubleta
(s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom)
franc.
lingv.
paronymum
(formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné)
gréc.
lingv.
palindróm
(s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk)
gréc.
odb.
heteronymum
(s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza)
gréc.
lingv.
ekvivokácia
(rovnaké slová s rôznym významom)
lat.
lingv.
hyperonymum
(s. významovo nadradené inému, podradenému slovu)
gréc.
lingv.
hyponymum
(s. významovo podradené inému, nadradenému slovu)
gréc.
lingv.
autosémantikum
autosémantické s.
(z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka)
gréc.
lingv.
synsémantikum
synsémantické s.
(z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca)
gréc.
lingv.
definiendum
(výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje)
lat.
definiens
(výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje)
lat.
archaizmus
(zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat)
gréc.
lingv.
neologizmus
(novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar)
gréc.
lingv.
pejoratívum
(s. s hanlivým, zhoršujúcim významom)
lat.
lingv.
eufemizmus
(zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie)
gréc.
lingv.
melioratívum
(lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci)
lat.
lingv.
augmentatívum
(s. so zveličeným významom, napr. domisko)
lat.
lingv.
deminutívum
(s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina)
lat.
lingv.
dialektizmus
(nárečové s.)
gréc.
regionalizmus
(výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti)
lat.
lingv.
okazionalizmus
(s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne)
lat.
lingv.
kolokvializmus
(hovorový výraz)
lat.
lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus
(hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.)
lat.
trivializmus
(trochu hrubý výraz)
lat.
kniž.
slangizmus
/-le-/
(výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí)
angl.
argotizmus
(výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný)
franc.
lingv.
expresívum
(citovo al. vôľovo zafarbené s.)
lat.
lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum
(citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.)
gréc.
lingv.
onomatopoja
(zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky)
gréc.
lingv. lit.
expletívum
(výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj)
lat.
lingv.
profesionalizmus
(odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou)
lat.
lingv.
žurnalizmus
franc.
publicizmus
(s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie)
lat.
prozaizmus
(s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo)
lat.
lit.
solecizmus
(s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy)
vl. m.
lingv. lit.
fráza
(myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz)
gréc.
idióm
idiomatizmus
(výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný)
gréc.
lingv.
klišé
(nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný)
lat.
kniž. a pejor.
klišé
(ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz)
franc.
parentéza
(s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka)
gréc.
lingv.
poetizmus
(básnické s. al. výraz, obrat)
gréc.-lat.
lingv.
radif
redif
(s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach)
arab.-tur.
lit.
lema
(heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla)
gréc.
lingv.
kalk
(pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka)
franc.
lingv.
akronym
(skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen)
gréc.
lingv.
logatóm
(s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti)
gréc.
odb.
anagram
(nové s. vzniknuté premiestnením hlások)
gréc.
juxtapozitum
(s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova)
lat.
lingv.
indeklinábile
(nesklonné s.)
lat.
lingv.
indefinítum
(neurčité s.)
lat.
lingv.
simplex
(jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony)
lat.
lingv.
kompozitum
(zložené s., zloženina)
lat.
lingv.
derivát
(odvodené s., odvodenina)
lat.
lingv.
desubstantívum
(s. odvodené od podstatného mena)
lat.
gram.
denominatívum
(s. odvodené od podstatného al. prídavného mena)
lat.
lingv.
deverbatívum
(s. odvodené od slovesa, slovesného základu)
lat.
lingv.
formant
(slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona)
lat.
lingv.
proklitika
(neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka)
gréc.
lingv.
enklitika
(neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka)
gréc.
lingv.
oxytonon
(s. s prízvukom na poslednej slabike)
gréc.
lingv.
parisylabum
(s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní)
lat. + gréc.
lingv.
vokabulum
vokabul
(jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko)
lat.
zastar.
reklamanta
(prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán)
lat.
knih.
paráda
(pôsobivé, obratné s.)
špan. hovor.
mantra
(staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie)
sanskrit náb.
abraxas
(zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman)
lat. + gréc.
incipit
(začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul)
lat.
razúra
(vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami)
lat.
odb.
hapax legomenon
(výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz)
gréc.
lingv.
amen
(záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>)
hebr.
biblicizmus
biblizmus
(výrok al. výraz z biblie)
gréc.
lingv.
tabu
(výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov)
polynéz.
lingv.
responzia
(výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz)
lat.
lingv.
europeizmus
(výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov)
vl. m.
lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus
(slovan.)
lat.
slovakizmus
(slov.)
lat.
bohemizmus
bohemikum
(čes.)
lat.
moravizmus
(moravský)
vl. m.
polonizmus
(poľ.)
lat.
ukrajinizmus
(ukraj.)
vl. m.
rusizmus
(rus.)
vl. m.
slovenizmus
(slovinský)
lat.
bulharizmus
(bulh.)
vl. m.
hungarizmus
lat.
maďarizmus
(maď.)
vl. m.
rumunizmus
(rum.)
vl. m.
grécizmus
(gréc.)
vl. m.
latinizmus
(lat.)
vl. m.
hebreizmus
hebraizmus
(hebr.)
vl. m.
germanizmus
germanikum
(nem.)
lat.
romanizmus
(románskych jazykov)
lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus
(tal.)
vl. m.
galicizmus
(franc.)
vl. m.
hispanizmus
(špan.)
lat.
lusitanizmus
(port.)
vl. m. lat.
anglicizmus
(angl.)
lat.
amerikanizmus
(amer.)
vl. m.
arabizmus
(arab.)
vl. m.
indianizmus
(indián.)
vl. m.
japonizmus
(jap.)
vl. m.
orientalizmus
(s. pochádzajúce z jazykov východných krajín)
lat.
ad verbum
de verbo ad verbum
(od s. do s.)
lat.
porovnaj
označenie 2
prostriedok 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 34. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.