Výsledky vyhľadávania

bezcitný

cynický (necitlivý, bezohľadný, ľahostajný, pohŕdajúci mravnými postojmi) gréc.
impasibilný (surový, ľahostajný, chladný) tal. kniž.
inhumánny (surový, neľudský, nemilosrdný, krutý, bezohľadný) lat. kniž.
hulvátsky (surový, nevychovaný, bezočivý, hrubý) čes. subšt.
gadžovský (neokrôchaný, nevychovaný, surový, drsný, hrubý) róm.
ordinárny (surový, hrubý, drsný, neslušný) lat.
sarkastický (štipľavý, uštipačný, zádrapčivý, jedovatý, zlomyseľný, nemilosrdný, zdrvujúci) gréc. kniž. s. poznámka
drastický (surový, krutý, hrubý, drsný, bezohľadný, tvrdý, násilný) gréc.
kanadský (surový, drsný, ostrý) vl. m. k. žart
brachiálny (surový, násilný, hrubý, bezohľadný) lat.
pirátsky (bezohľadný, násilný, násilnícky) gréc.-lat.
tyranský (surový, násilný, násilnícky, bezohľadný, krutý, surový, b.) gréc. expr.
despotický gréc.
herodeský (krutý, násilnícky, krutovládny) vl. m.
neronovský (krutý, hrozný) vl. m.
drakónsky (krutý, prísny, neúprosný, neľútostný) vl. m.
teroristický (krutý, násilnícky, používajúci hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovládny, krutovládny) lat.
barbarský (surový, primitívny, hrubý, nevzdelaný) gréc.
brutálny franc.
fašistický (surový, hrubý, drsný, ukrutný) tal.
gestapácky (surový, krutý, zverský) nem. hovor. pejor. pren.
sadistický (surový, zvrhlý, zvrátený, ukrutný) vl. m.
beštiálny (surový, ukrutný, neľudský, zverský) lat.
predátorský (bezohľadný, dravý) lat. pren. porovnaj necitlivý

všedný

banálny (otrepaný, ošúchaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.
triviálny (obyčajný, otrepaný, jednoduchý) lat.
tuctový (bežný, obyčajný, otrepaný) franc.-nem.
fádny (jednotvárny, nevýrazný, nezaujímavý, nudný) franc.
monotónny (únavne rovnaký, jednotvárny) gréc. kniž. a odb.
klišéovitý (ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.
tradicionálny (vžitý, zaužívaný, bežný, založený na zvykoch) lat. zastar.
ordinárny (bežný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.
prozaický (bežný, triezvy, prostý, obyčajný) lat. kniž.
prozaický (triezvy, prostý, bežný, obyčajný) lat. kniž.
profánny (obyčajný, každodenný) lat.
vulgárny (všeobecne známy, ošúchaný, prízemný) lat. porovnaj bežný 1

ošúchaný

banálny (všedný, otrepaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.
klišéovitý (všedný, často používaný) franc. k. slovný zvrat
frázovitý (prázdny, bezobsažný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny) lat. kniž. a pejor. f. výraz
šablónový (bezduchý, ustálený, otrepaný, netvorivý) hol.-nem. pejor.
konvencionálny lat. zastar.
ordinárny (všedný, bežný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.
triviálny (obyčajný, otrepaný, jednoduchý) lat.
tuctový (bežný, obyčajný, všedný, otrepaný) franc.-nem.
vulgárny (všeobecne známy, všedný, prízemný) lat. porovnaj všedný

obyčajný

obligátny (bežný, zvyčajný, obvyklý, pravidelný) lat. hovor.
normálny lat.
normálka (bežný, zvyčajný, prirodzený) lat. hovor. slang.
štandardizovaný (zodpovedajúci bežnej, ustálenej, obvyklej úrovni, miere, ustálený, obvyklý) angl.
regulárny (bežný, zvyčajný, obvyklý, pravidelný, riadny) franc.-nem.
kurentný (bežný, obvyklý) lat.-nem.
konvencionálny lat. zastar.
rutinérsky (založený na ustálenom postupe, častom opakovaní určitej činnosti, ustálený, nemený, netvorivý) franc.
ordinárny (bežný, všedný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.
profánny (každodenný) lat.
triviálny (otrepaný, jednoduchý) lat.
klišéovitý (ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.
banálny (bežný, všedný, otrepaný, jednoduchý) franc.
prozaický (bežný, všedný, triezvy, prostý) lat. kniž.
tuctový (bežný, všedný, otrepaný) franc.-nem.
konverzačný (bežný, typický pre bežné vyjadrovanie, hovorový, dorozumievací) lat. lingv.
prozaický (bežný, triezvy, prostý) lat. kniž.
tradicionálny (bežný, vžitý, zaužívaný, založený na zvykoch) lat. zastar.
stereotypný (ustálený, zaužívaný, opakovaný, navyknutý, nemenný, rovnaký, pravidelný) gréc.
uzančný (bežný, ustálený, zaužívaný najmä v obchode) franc.
uzuálny (bežný, zvyčajný, zaužívaný, obvyklý) tal. kniž.
habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.
mizerný (bezvýznamný, nepatrný, malý) lat. expr.
bagateľný (veľmi malý významom, cenou, hodnotou, zanedbateľný, bezvýznamný, nepatrný) tal.-franc. hovor.

neslušný

imorálny (nemravný, hanebný, hriešny) lat.
obscénny (nemravný, necudný, oplzlý) lat. kniž. o. vtip
lascívny (nemravný, necudný, oplzlý, chlipný) lat.
impertinentný (drzý, bezočivý, nehanebný, opovážlivý, vyzývavý, hrubý, bezočivo smelý) lat.
vulgárny (surový, hrubý, drsný) lat.
hulvátsky (surový, nevychovaný, bezočivý, hrubý) čes. subšt.
nefér sl. + angl. hovor.
unfair /-fér/ (nečestný, nestatočný, nepoctivý) angl. hovor.

hrubý

impertinentný (drzý, bezočivý, nehanebný, opovážlivý, vyzývavý, neslušný, bezočivo smelý) lat.
vulgárny (surový, drsný, neslušný) lat.
hulvátsky (surový, nevychovaný, bezočivý) čes. subšt.
gadžovský (nevychovaný, neokrôchaný, surový, drsný) róm.
indelikátny (nevychovaný, neobratný, nešikovný v reči, správaní) lat. kniž.
plebejský (nevychovaný, nekultivovaný v správaní) lat.
mamelucký (nevychovaný, neohrabaný, neokrôchaný) arab. pejor.
cynický (necitlivý, bezohľadný, ľahostajný, pohŕdajúci mravnými postojmi) gréc.
brutálny (surový, drsný, ukrutný) franc.
barbarský gréc.
vandalský (surový, nevzdelaný, ničiteľský, násilnícky, zverský) vl. m. pejor.
aziatský (surový, krutý, zaostalý, nevzdelaný) vl. m.
drastický (surový, krutý, drsný, bezohľadný, tvrdý, násilný) gréc.
brachiálny (surový, násilný, bezohľadný) lat.
primitívny (kultúrne, ľudsky nevyspelý, vyskytujúci sa na nízkej úrovni, nerozvinutý, nekultúrny, nevzdelaný, zaostalý, obmedzený) lat.
komisný (surový, úradne strohý, odmeraný, prísny, drsný) lat.
hard (drsný, ťažký) angl. h. hudba

surový

surový 2 (neslušný)
hulvátsky (nevychovaný, bezočivý, hrubý) čes. subšt.
vulgárny (hrubý, drsný, neslušný) lat.
gadžovský (nevychovaný, neokrôchaný, drsný, hrubý) róm.
kanadský (drsný, ostrý) vl. m. k. žart porovnaj neslušnýnevychovaný

bezočivý

hulvátsky (surový, nevychovaný, hrubý) čes. subšt.
ordinárny (surový, hrubý, drsný, neslušný) lat.
mamelucký (nevychovaný, neohrabaný, neokrôchaný, hrubý) arab. pejor.
gadžovský (nevychovaný, neokrôchaný, surový, drsný, hrubý) róm.
gurážny (odvážny, smelý, odhodlaný) franc. hovor.
husársky (odvážny a niekedy neočakávane úspešný) srbch.-maď.
arogantný (povýšenecký, nadutý, spupný, drzý, namyslený) lat.
impertinentný (drzý, nehanebný, opovážlivý, vyzývavý, hrubý, neslušný, bezočivo smelý) lat.
insolentný (drzý, nehanebný) franc. kniž.
provokatérsky (drzý, vyzývavý, poburujúci, dráždiaci, štvavý, podpichujúci) lat.-franc.
chucpe (drzý, nehanebný) jud.

ustálený

habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.
stabilizovaný (stály, nemenný, pevný) lat.
stacionárny (stály, nemenný, pevný, nepohyblivý) lat. odb.
tradicionálny (vžitý, zaužívaný, bežný, všedný, založený na zvykoch) lat. zastar.
uzančný (zaužívaný, zvykový, bežný najmä v obchode) franc.
ordinárny (bežný, všedný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný) lat. zastar.
typizovaný (zodpovedajúci záväzným predpisom, pravidlám; zodpovedajúci bežnej, ustálenej, obvyklej úrovni, miere, obvyklý, bežný) gréc.-lat.
stereotypný (zaužívaný, zvykový, opakovaný, navyknutý, jednotvárny, nemenný, rovnaký, pravidelný, nudný) gréc.
šablónový (otrepaný, netvorivý, bezduchý, ošúchaný) hol.-nem. pejor. š. spôsob práce
rutinérsky (založený na ustálenom postupe, častom opakovaní určitej činnosti, nemený, netvorivý) franc. porovnaj stály 1nemenný

drsný

cynický (necitlivý, bezcitný, bezohľadný, ľahostajný, pohŕdajúci mravnými postojmi) gréc.
drastický (surový, krutý, hrubý, drsný, bezcitný, bezohľadný, tvrdý, násilný) gréc.
brutálny franc.
fašistický (surový, hrubý, ukrutný) tal.
gadžovský (nevychovaný, neokrôchaný, surový, hrubý) róm.
hulvátsky (surový, nevychovaný, bezočivý, hrubý) čes. subšt.
vulgárny (surový, hrubý, neslušný) lat.
hard (ťažký, hrubý) angl. h. hudba
kanadský (surový, ostrý) vl. m. k. žart
komisný (úradne strohý, odmeraný, prísny, hrubý) lat. porovnaj surový 1surový 2

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 34. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.