Výsledky vyhľadávania

noc

nyct-

nycto- /nyk-/

nykt-

nykto- gréc. v zlož. sl.

nox lat.

pascha (Veľká n., žid. a pravoslávna) aram.-gréc. náb.

vigília (deň, večer a n. pred veľkými sviatkami, predvečer sviatku) lat.

bartolomejská n. (n. z 23. na 24. 8. 1572, počas ktorej boli v Paríži organizovane vraždení hugenoti) vl. m. hist.

vraždenie

mordárstvo nem. zastar. expr.

masakra

masaker (hromadné zabíjanie, krviprelievanie) franc.

decimácia (zabíjanie, ničenie, hubenie, vyhladenie, pustošenie) lat.

hekatombe (hromadné krvavé v.) gréc. pren.

exterminácia (vyhladenie, vyhubenie národnosti, rasy a pod.) lat. odb.

genocída (vyhladenie, vyhubenie celej skupiny obyvateľstva, napr. národa, rasy a pod.) lat.

holokaust

holocaust /-ka-/ (genocída, najmä Židov v nacistickom Nemecku) gréc. hist.

infanticída (zabíjanie detí zo strachu, že sa neuživia, v staroveku) lat. hist.

bartolomejská noc (organizované v. hugenotov v Paríži v noci z 23. na 24. 8. 1572; úkladné hromadné vraždenie v noci pren.) vl. m. porovnaj vraždausmrtenie

prebiehajúci

prebiehajúci 1 (prechádzajúci, plynúci (o čase))

diálny (trvajúci 24 hodín, deň a noc) lat. odb.

fulminantný (p. veľmi rýchlo, bleskový) lat. lek.

recentný (p. v súčasnosti al. v nedávnej minulosti, o pohyboch zemskej kôry) lat. geol.

trvajúci

remanentný lat.

izochrónny

izochronický (t. rovnako dlho, rovnodobý) gréc. odb.

diálny (prebiehajúci 24 hodín, deň a noc) lat. odb.

prolongovaný (odložený, predĺžený, o lehote platnosti, splatnosti, dodania, záruky) lat.

protrahovaný (t. dlhšie ako je normálne, predĺžený, zdĺhavý) lat. lek.

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)

nomen lat. kniž. a odb.

onomato- gréc. v zlož. sl.

alétonym (občianske m. autora) gréc.

autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.

pseudonym (krycie m. autora) gréc.

nomen omen

nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.

andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.

in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.

otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.

firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.

topikum (miestne m.) gréc.

eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.

matronymikum

matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.

patronymikum

patronymum

patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.

singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.

onymum (vlastné m.) gréc. lingv.

proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.

toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.

geonymum

geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.

endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.

exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.

limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.

ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.

choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.

hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.

dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.

hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.

drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.

oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.

eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.

anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.

selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.

chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.

antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.

etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.

ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.

ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.

zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.

substantívum (podstatné m.) lat. lingv.

maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.

feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.

feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.

neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.

epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.

singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.

kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.

konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.

gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.

apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.

proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.

adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.

gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.

večer

večer 1 (časť dňa od súmraku do noci)

vigília (deň, v. a noc pred veľkými sviatkami, predvečer sviatku) lat.

deň

deň 2 (čas od rána do večera)

hemero- gréc. v zlož. sl.

vigília (d., večer a noc pred veľkými sviatkami, predvečer sviatku) lat.

predvečer

vigília (p. sviatku, deň, večer a noc pred veľkými sviatkami) lat.

vek

epocha gréc.

éra lat.

eón (dejinný v., obdobie) gréc. kniž. bás.

in saecula saeculorum /séku- sékuló-/ (na veky vekov) lat. náb.

kalpa (vesmírny v. trvajúci 8640 mil rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit

nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist. porovnaj obdobie

obdobie

štádium gréc.-lat.

fáza gréc.

etapa franc.

kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.

epocha gréc.

éra lat.

eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.

termín lat.

terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.

perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.

spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.

durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

tajm

time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.

sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.

kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.

kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.

advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.

fašiangy

fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.

karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.

quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok

biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.

pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.

dekáda (o. desiatich dní) gréc.

semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.

trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.

triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.

kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.

quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.

decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.

generácia (o. približne 30 rokov) lat.

saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.

chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie

latencia

latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.

inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.

exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.

apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.

rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.

diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.

víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.

lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.

vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.

legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.

interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.

stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.

interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.

entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1

maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť

pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.

sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.

noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.

nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.

kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit

durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.

lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.

infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.

prepuberta lat. psych. fyziol.

prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.

puberta lat. psych. fyziol.

pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.

adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.

impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.

efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.

presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.

senium (staroba) lat. lek.

puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.

couvade /kuvad/

kuvade

kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.

klimaktérium

klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.

ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.

paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.

mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.

neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.

eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.

prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.

alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.

antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.

helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.

olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.

ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.

indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.

džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.

haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.

belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.

viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.

normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.

feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.

kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.

imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.

socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.

gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.

renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.

humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.

trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.

cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.

rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.

barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.

rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.

romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.

ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.

secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1

konjunktúra

expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.

kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.

recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.

stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.

depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.

o. vo vývoji Zeme

archaikum

archeozoikum (prahory) gréc. geol.

proterozoikum (starohory) gréc. geol.

paleozoikum (prvohory) gréc. geol.

perm vl. m.

karbón lat.

devón

silúr vl. m.

ordovik vl. m.-lat.

kambrium (útvary prvohôr) vl. m.

mezozoikum (druhohory) gréc. geol.

jura vl. m.

trias (útvary druhohôr) gréc.

kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.

terciér (treťohory) franc. geol.

neogén

pliocén

miocén

oligocén

eocén

paleogén

paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.

kvartér (štvrtohory) lat. geol.

dilúvium lat.

pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.

holocén gréc.

alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.

glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.

interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.

štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.

interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.

totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.

lunácia lat.

synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.

saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.

epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.

epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.

ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.

stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.

estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.

monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.

polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.

embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.

neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.

nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.

kukla lat.-nem.

pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.

larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.

vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.

antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.

inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.

jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.

dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.

hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.

anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.

kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.

estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.

diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.

kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

právo

právo 1 (nárok, oprávnenie)

puvoár franc. hovor.

majorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.

minorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.

primogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo) lat. hist. práv.

sekundogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo) lat. hist. práv.

terciogenitúra

tertiogenitúra /-ci-/ (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom) lat. hist. práv.

seniorát (dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok) lat. hist. práv.

precipuum (prednostný dedičský nárok) lat. práv. hist.

majorát (nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny) lat. hist.

ius sanguinis (p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov) lat. práv.

sufrágium (hlasovacie p.) lat.

elektorát (aktívne volebné p.) lat. odb.

devolúcia (p. disponovať uprázdneným majetkom al. úradom) lat. práv.

advitalícium (doživotne prislúchajúce p.) práv.

heterizmus (p. hosťa na ženu al. dcéru hostiteľa) gréc. hist.

ius primae noctis /jús prímé nok-/ (p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci) lat.

patent (výlučné p. na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.

monopol (výhradné p. na suroviny, výrobu al. predaj niečoho) gréc.-franc. ekon.

opcia (p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv.) lat.

hypotéka (záložné p. na nehnuteľnosť zaisťujúce úver) gréc. práv. fin.

regres (p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih) lat. práv.

propinácia (p. výhradného predaja al. výroby liehových nápojov) gréc. práv. hist.

privilégium lat.

rezervát (výhradné právo, výsada) lat. cirk. práv.

aditus

aktus (p. prechodu cez susedov pozemok) lat. práv.

servitút (p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť) lat. zastar.

ius soli (p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo) lat. práv.

inkolát (šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady) lat. hist. práv.

komposesorát (p. užívania feudálneho majetku založené na spoluvlastníctve nehnuteľností, pôdy) lat.

preferencia franc. franc.

preeminencia (prednostné p., prednosť) lat. kniž.

priorita (prednostné p., prednostný nárok; časová prednosť, prvé miesto al. postavenie) lat. práv.

ancienita (prednostné p. založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.

precedencia (prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť) lat. kniž.

prerogatíva (prednostné, výsadné p., prednosť, výsada) lat. kniž. a odb.

prím (vedúce postavenie, prednosť) lat. pren. hrať p.

sakrosanktum (posvätné, nedotknuteľné p.) lať. zastar. kniž.

regál (vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech) lat. hist. práv.

patronát (p. obsadzovať úrady, najmä cirk., v stredoveku) lat.

cézaropapizmus (rozhodovacie p. panovníka v cirkvi) lat.

kolatúra (p. na obsadenie cirk. úradu, fary) lat. cirk.

temporálie (svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných) lat. cirk.

angarium (p. použiť cudzie lode, kt. sú v prístave ohrozeného štátu) perz.-lat. práv.

intercesia (p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme) lat. hist.

aktorát (žalobné p.) lat. práv.

devolúcia (p. vyššieho orgánu prevziať a rozhodnúť vec od nižšieho orgánu) lat. práv.

ius gladii /jus/ (p. meča; p. trestať smrťou) lat.

ius vitae necisque /jus vité/ (p. nad životom a smrťou) lat.

palcát (richtárske p., znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, žila) lat. hist.

ius naturale /jus/ (prirodzené p., p. dané prírodou) lat.

optimo iure

pleno iure (plným p.) lat. kniž.

omni iure (plným, celým p.) lat. kniž. porovnaj oprávnenievýsada