synergetika
(odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti)
gréc. fyz.
metodika
(n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.)
gréc.
metodológia
(n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania)
gréc.
genealógia
(veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov)
gréc.
heuristika
(veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov)
gréc.lek. odbor.
pozri
lekárstvo
litterae humaniores
(humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia)
lat.
ars liberalis
(slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium
(nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika)
lat.hist.
kvadrívium
(štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba)
lat. hist.
lege artis
/lé-/
(podľa pravidiel vedy)
lat. kniž.
matematika
(veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary)
gréc.
trigonometria
(časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka)
gréc. mat.
stereometria
(časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi)
gréc.
informatika
(odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií)
lat.
kybernetika
(veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch)
gréc.
ezoterika
(odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka)
gréc.
ufológia
(odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov)
angl. + gréc.hovor.
prognostika
(odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského)
gréc.
futurológia
(veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja)
lat. + gréc.
logistika
(n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde)
gréc. voj.
ergológia
(odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov)
gréc.
ekonómia
(veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.)
gréc.
makroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku)
gréc.ekon.
mikroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem)
gréc.ekon.
ekonomika
(odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.)
gréc.
ekonometria
(odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí)
gréc.
štatistika
(odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov)
lat.
kameralistika
(veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo)
lat.ekon.
etnografia
(veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis)
gréc.
etnológia
(veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti)
gréc.
folkloristika
(veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby)
angl.
filológia
(veda o jazyku, jazykoveda)
gréc.zastar.
paralingvistika
(odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika)
gréc. + lat.
metalingvistika
(odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom)
gréc. + lat.
filológia
(veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel)
gréc.
tamtam
(bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou)
ind.
elektrónka
(banka s elektródami na riadenie toku elektrónov)
gréc. eltech.
dióda
(elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami)
gréc. eltech.
terina
(širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom)
tal. archeol.
kanopa
(n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel)
egypt. archeol.
hydria
(starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom)
gréc.
ampula
(antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod.)
lat.
kylix
(plytká široká čaša na nízkej nohe na víno)
gréc. hist.
skyfos
(starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami)
gréc. hist.
kráter
(starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou)
gréc. hist.
skejt
(n. na čistenie parkiet, spojená sústava kief, na kt. sa vojak postaví a obratnými pohybmi okolo svojej osi sa pohybuje po parketách)
angl.voj. slang.
štoplcíger
(n. na vyťahovanie zátok, vývrtka)
nem. hovor.
eolit
(pracovný n., kamenný predmet z konca treťohôr, kt. umelé opracovanie je sporné)
gréc.archeol.
zoroastrizmus
(staroiránske, perz. n., viera v trvalý boj dobra so zlom)
vl. m.náb.
parsizmus
(n. vyznávané potomkami Peržanov v západnej Indii)
vl. m.náb.
bahaizmus
(n. založené na zásadách bratstva a sociálnej rovnosti, od 19. st.)
arab.-perz. + gréc.
taoizmus
(staročínsky náb.-filoz. smer založený na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3.st. pr. n. l.)
čín. filoz.
konfucianizmus
(filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti)
vl. m.filoz. náb.
manicheizmus
(n., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.)
vl. m.
intoizmus
(japonské n. bez vlastného učenia, uctievajúce najmä bohyňu slnka)
jap. náb.