Výsledky vyhľadávania

vedieť

vedieť
mať/nemať dunst nem. slang.
mať/nemať ánung nem. slang.
mať/nemať šajn /nevedieť o niečom, mať/ (v./nevedieť o niečom, mať/nemať o niečom predstavu, zdanie, poňatie, potuchu) nem. hovor.

zakončenie

zakončenie
perfekcia lat. kniž.
ultimo (ukončenie) tal. zried.
fine (koniec, záver) tal.
finále (záverečná scéna div. hry) tal.
katastrofa (záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
likvidácia (zaniknutie, zastavenie, ukončenie činnosti, napr. podniku) lat.
enteroceptor gréc. + lat. lek.
interoceptor
interoreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvnútra tela) lat. fyziol.
exteroceptor
eteroreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvonku) lat. fyziol.
telereceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety z diaľky) gréc. + lat. fyziol.
coccyx /kokk-/ (z. chrbtice, kostrč) gréc. lek.
serif (priečne z. ťahu písmena, pätka písma) gréc.-angl. polygr.
cimburie (horný okraj hradieb, múrov a veží so zubami, výhľadmi a krytmi) nem. archit.
machikula
machicoulis /mašikuli/ (ukončenie múrov hradieb stredovekých pevností) franc.
pyramidión (z. obelisku v tvare ihlana, spravidla pozlátené; z. pyramídy, hrobky egypt. kráľov) gréc. archit.
pinakel (z. veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
akrotéria
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
kychta (valcové z., ústie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.
terminácia (z. reakčného reťazca pri reťazovej reakcii) lat. fyz.
manžeta (vyznačené al. ohrnuté z. rukáva na dolnom konci) franc.
pat (nerozhodné z. šach. hry remízou, keď sa nedá ťahať kráľom) tal. šach.
mat arab.
šachmat
šach mat (víťazné z. šach. hry, porážka súpera) perz. šach.
mansúba (obsahovo hodnotné z. šach. hry) arab. šach. porovnaj záver 1koniec 1

prehra

prehra
debakel franc.
világoš vl. m. expr.
waterloo /-lo/ (veľká porážka, neúspech, pohroma) vl. m. kniž.
fiasko (veľká p., úplný neúspech) tal.
debelácia
debellácia (úplná voj. porážka a zničenie jednej bojujúcej strany) lat.
kontumácia
kontumačná prehra (p. súpera, kt. sa nedostavil na zápas) lat. šport.
mat arab.
šachmat
šach mat (p. súpera v šachu) perz.

výsledok

výsledok
produkt lat.
rezultát lat. kniž. a odb.
efekt (účinok, účinnosť, pôsobenie) lat.
fakt (skutočná udalosť, jav, pravdivý poznatok, overiteľná skúsenosť, danosť) lat.
facit (záver, zhrnutie) lat. kniž.
konklúzia (konečný úsudok, rozhodnutie, záver) lat. kniž.
output (v. pôsobenia výrobných faktorov, výstup výroby, výroba) angl. ekon.
skóre (v. al. stav šport. zápasu vyjadrený pomerom gólov, bodov) angl. šport.
remíza (nerozhodný v. šport. zápasu, hry) franc. šport.
debakel (veľká prehra, porážka, neúspech, pohroma) franc.
rekord (vrcholný, najlepší, mimoriadny v., najmä v športe) lat.-angl.
toto (celkový v. výhier pri dostihoch) lat.
mat arab.
šachmat perz.
šach mat (prehra súpera v šachu) perz. pozri prehra porovnaj záver 2

čistiť

čistiť 1 (zbavovať nečistoty, špiny)
pucovať nem. hovor.
gruntovať (dôkladne, od základu upratovať) nem. hovor.
mať rajóny (upratovať pridelený priestor, najmä ubytovací v kasárňach a pod.) franc. voj. slang.
rajbať (č. silným trením, drhnúť) nem. hovor.
sidolovať (č. a leštiť kovové predmety) um.
detašovať (zbavovať škvŕn, odstraňovať škvrny) franc. d. tkaninu
bendžovať (upratovať pomocou kefy s násadou) špan.-angl. voj. slang.
skejtovať (č. parkety pomocou spojenej sústavy kief, na kt. sa vojak postaví a obratnými pohybmi okolo svojej osi sa pohybuje po parketách) angl. voj. slang.

stáť

stáť 2 (mať cenu)
koštovať (mať cenu) nem. hovor.
à tout prix /tu pri/ (stoj čo stoj, za každú cenu) franc.

upratovať

upratovať
gruntovať (u. dôkladne, od základu) nem. hovor.
mať rajóny (čistiť pridelený priestor, najmä ubytovací, v kasárňach a pod.) franc. voj. slang.
bendžovať (u. pomocou kefy s násadou) špan.-angl. voj. slang.
skejtovať (čistiť parkety pomocou spojenej sústavy kief, na kt. sa vojak postaví a obratnými pohybmi okolo svojej osi sa pohybuje po parketách) angl. voj. slang.; porovnaj čistiť 1

vládnuť

vládnuť 2 (mať rozhodujúci vplyv, prevahu)
dominovať lat.
predominovať (mať prevahu, panovať, prevažovať, prevládať) lat. kniž.
tróniť (panovať) gréc. kniž.

upratovanie

upratovanie
rajóny (čistenie prideleného priestoru, najmä ubytovacieho, v kasárňach a pod.) franc. voj. slang.

mať

mať 3 (existenciálne sloveso)
heuréka (už to mám, objavil som, našiel som, poznal som, údajný výrok Archimeda) gréc.

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)
inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.
ovoda (materská š.) maď. zastar.
gymnázium gréc.
gymko
gympel
gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.
reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.
lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.
konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.
univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.
technika (technická vysoká š.) gréc.
polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.
pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.
preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.
polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.
elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.
trívium
triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.
normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.
kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.
technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.
public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.
grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.
high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.
teológia (bohoslovecká š.) gréc.
seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.
mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.
madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.
medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.
Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.
gymnasion
gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 69. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.