Výsledky vyhľadávania

stĺp

stĺp 1 (vysoká hrubá tyč, kôl)

columna /ko-/ lat.

obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.

monolit (obelisk vytvorený z jedného kusa staviva; s. vytvorený z jedného kusa staviva, kameňa, betónu) gréc. stav.

kandeláber (s. na pouličné osvetlenie, zástavy a pod.) lat.-franc.

maják (veža al. stožiar vysielajúci svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lod. a let. dopravy) rus.

pylón (ozdobný s., okrasná vežovitá stavba, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.

stéla (starogréc. výškovo postavený a zdobený kameň s nápisom, kolmo vztýčená kamenná doska, kamenný náhrobok v podobe zdobeného s., hranola al. tabule s nápisom) gréc. archit.

pinakel (zakončenie veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.

padráo /-draun/ (s. na dôkaz prvenstva zemepisného objavu postavený Portugalcami v 15. st.) port. hist. archit.

herma

hermovka (s. ukončený plastikou ľudskej hlavy, hranolovitý al. v podobe ľudského tela) vl. m. výtv. archit.

columna caelata /ko- celá-/ (s. s reliéfmi v dolnej časti) lat.

columna cochlea /ko- ko-/ (s. so špirálovitým reliéfom) lat.

columna rostrata /ko- rostráta/ (s. s prednými časťami vojnových lodí, symbol víťazstva) lat.

piláda (drevený s. v jazdiarni) franc.

poler (vyväzovací s. na palube lode alebo na nábreží na priväzovanie lodných lán) angl. lod.

spil (poler, kt. sa otáča okolo vlastnej osi a navíja na seba lano a tak vlečie loď) hol. lod.

gnómon (zvislá tyč al. s. so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod., najstarší astronomický prístroj) gréc. astron.

pranier (s., lešenie, kôl, ku kt. priväzovali vinníka, miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe) nem. hist.

baluster (kamenný al. drevený stĺpik zábradlia) tal.-franc. archit.

stalagnát (kvapľový s. vzniknutý zrastom visiaceho a stojaceho kvapľa) gréc. geol.

miesto

miesto 1 (vymedzený priestor)

post lat.-nem. kniž.

locus /-kus/ lat. lek.

flek nem. hovor.

pľac nem. hovor.

štand nem. hovor. zastar.

topo-

-topia gréc. v zlož. sl.

in loco /-ko/

loco /-ko/ (na m., v m., tu) lat. kniž.

in situ (na m., na tvári m., na svojom vlastnom m.; na pôvodnom m.) lat. kniž.

hoc loco /hok -ko/ (na tomto m.) lat. kniž.

eodem (na tom istom m.) lat. práv.

ibidem (na tom istom, rovnakom m., najmä v texte, tamtiež, tamže) lat. kniž.

huius loci /hvi-/ (na tomto m.) lat.

passim (na rôznych m., rôzne, pri citovaní v texte) lat. kniž.

ab hinc /hink/ (smerom preč od tohto m., odtiaľ) lat. kniž.

sine loco [s. l.] /-ko/ (bez m., bez udania m., napr. vydania) lat. kniž. porovnaj priestor

úradník

funkcionár (ú. s určitou hodnosťou, funkciou) slang.

byrokrat franc. + gréc.

úradný šimeľ (nepružný ú. lipnúci na úradných predpisoch) lat.-nem. hovor.

papaláš gréc. lat. hovor. pejor.

aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky ú., pôvodne za socializmu, ú. výkonného administratívneho úradu al. polit. strany) lat. polit. slang. aj pejor.

guvernér (vysoký správny ú.) franc.

notár (ú. štátnej správy v minulosti) lat. hist.

korešpondent (ú. vybavujúci bežné listy) lat.

registrátor (ú., kt. niečo zapisuje do zoznamu, zaznamenáva) lat.

ingrosátor (ú. vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.

cenzor (ú. vykonávajúci dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.

oficiant (nižší pomocný ú.) lat. zastar.

solicitátor (advokátsky ú.) lať. práv. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradnícka hodnosť v súdnej službe, prísediaci na súde) lať. práv. zastar.

oficiál (nižší správny al. súdny ú.) lat. hist.

aktuár (nižší správny ú., súdny pisár, zapisovateľ) lat. zastar.

auskultant (nižší súdny ú., právnik v prípravnej sudcovskej službe) lat. hist.

amanuensis /-zi-/ (nižší súdny al. knižničný ú.) lat. zastar.

kancelista (nižší kancelársky ú., uchádzač) lat. zastar.

akcesista (nižší kancelársky ú., čakateľ, uchádzač) lat. hist.

koncipient (uchádzač advokátstva al. notárstva) lat.

referendár (právny ú. s rozličnou hodnosťou) lat. hist.

coroner /ko-/ (právny ú. vyšetrujúci príčiny smrti v prípade neprirodzenej smrti, obhliadač mŕtvol) angl.

exspektant (uchádzač, čakateľ na úrad, najmä banský) lat. hist.

adjunkt (pomocný ú.) lat. zastar.

recepčný (ú. v hotelovej prijímacej kancelárii) lat.

feršter (ú. lesnej správy, polesný) nem. zastar.

revírnik (ú. lesnej správy, vedúci polesia, lesník) franc.-nem.

ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny ú. obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný činiteľ poverený parlamentom) švéd. práv.

titulár (vedúci ú. zastupiteľského úradu, napr. veľvyslanec) lat. dipl.

atašé (dipl. ú. na zastupiteľskom úrade ako odborník na určitú oblasť, nižšia diplomatická hodnosť, pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

konzul (zástupca štátu vo veľkých mestách iného štátu, poverený ochranou najmä hosp. a práv. záujmov, dipl. úradník, kt. nie je členom dipl. zboru) lat.

pedel (nižší ú. na vysokej škole sprevádzajúci hodnostára školy pri slávnostných príležitostiach) lat.

disponent (ú. oprávnený uzavierať obchody, ale bez oprávnenia podpisovať zmenky, zastupovať podnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec, zástupca riaditeľa al. majiteľa) lat.

protonár (pápežský ú.) gréc. + lat. cirk.

eurokrat (ú. v ústredných orgánoch Európskej únie) vl.m. + gréc. pejor.

komisár (ú. al. dôstojník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.

archón

archont (jeden z deviatich najvyšších úradníkov v starovekých. Aténach) gréc. hist.

stratég (vysoký ú. v starom Grécku) gréc. hist.

prytan (najvyšší ú. v niektorých obciach starého Grécka) gréc. hist.

efor (jeden z piatich najvyšších volených úradníkov v starovekej Sparte) gréc. hist.

diktátor (mimoriadne menovaný ú. so zvrchovanou mocou za rím. republiky) lat.

tribún (jeden z dvoch, neskôr deviatich úradníkov v starom Ríme, chrániaci práva plebejcov) lat. hist.

edil (jeden z dvoch vysokých úradníkov v starom Ríme) lat. hist.

duovir

duumvir (jeden z dvoch úradníkov zastávajúcich spoločný úrad v starom Ríme) lat. hist.

kvestor (ú. spravujúci štátnu pokladňu a pokladne provincií v starom Ríme) lat.

kvestor (súdny ú. vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov v starom Ríme) lat.

konzul lat.

hypatos (najvyšší ú. s voj. a súdnou právomocou v starom Ríme) gréc.

prokonzul (konzul, správca provincie) lat. hist.

prokurátor (cisársky ú. v starom Ríme) lat. hist.

prétor (najvyšší štátny al. súdny ú., hodnostár v starom Ríme,) lat. hist.

prefekt (vysoký správny ú. v starom Ríme) lat. hist.

cenzor (vysoký štátny ú. v starom Ríme vykonávajúci sčítanie ľudu a majetkový odhad) lat.

comes /ko-/ (vyšší ú. so súdnou právomocou, správca územia v starom Ríme) lat.

suffeta (jeden z dvoch najvyšších úradníkov v starovekom Kartágu, volený každoročne na ľudovom zhromaždení) semit. hist.

eparcha (vysoký správny ú. v byzantskej ríši menovaný cisárom a podriadený cisárovi) gréc.

fojt (stredoveký súdny ú. vykonávajúci súdnu právomoc v zastúpení vrchnosti) nem. hist.

syndik

syndikus (ú. vybavujúci práv. agendu mesta al. inštitúcie) gréc.-lat.

palatín (najvyšší kráľovský ú. vo feudálnom Uhorsku, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska) lat. hist.

išpán maď. hist.

župan (najvyšší kráľovský ú. na čele územného správneho a súdneho obvodu v Uhorsku, správca župy, stolice, kraja) lat.

hajtman (ú. stojaci na čele správneho, okresného, krajinského úradu v čes. krajinách za Rakúska) nem. hist.

regent (vrchný ú. spravujúci niekoľko panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.

justiciár (ú. na veľkostatku so súdnou právomocou, 17. – 18. st.) lat. hist.

taverník (vysoký kráľovský úradník, hodnostár v Uhorsku, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.

maršalek (vysoký dvorný ú.) germ. hist.

komorník (vysoký kráľovský ú. poverený starostlivosťou o obydlie a poklad, neskôr ako čestný titul, Nemecko a Rakúsko) gréc.-lat.

tribún (mestský ú. v stredoveku) lat. hist.

bayle

bailli /baji/ (vysoký stredoveký ú. v západnej Európe) lat.-franc. hist.

corregidor /korechi-/ (ú. obhajujúci záujmy panovníka v špan. mestách al. kolóniách) špan.

oidor (ú. zastupujúci záujmy kráľa v Kastílii, od 14. st. v špan. kolóniách v Amerike) špan. hist.

penzionár (ú. zastupujúci miestodržiteľa v holandských provinciách, 15. – 18. st.) lat. hist.

prokurátor (najvyšší vládny ú. v stredovekých Benátkach) lat. práv.

comes palatinus /ko- palatýnus/ (vyšší ú., správca panovníckeho dvora v merovejskej ríši) lat.

voyer /voaje/ (franc. kráľovský ú. poverený údržbou ciest a kontrolu verejného poriadku) franc. hist.

intendant (správny ú. zastupujúci záujmy kráľa v provincii, Francúzsko, 17. a 18. st.) franc. hist.

konzul (najvyšší štátny ú., Francúzsko, 1799 – 1804) lat.

adelantado (ú. v stredovekom Španielsku, správca a veliteľ pohraničného územia dobytého pri reconquiste) špan. hist.

podesta (výkonný a súdny ú., Taliansko, 12. – 16. st.) tal.

ajan (ú. spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.

ámil (správny ú. v kalifáte, arab. správnej jednotke, správca okresu) arab. hist.

beg

bej (nižší moslimský ú.) tur.

nahib (nižší moslimský samosprávny ú.) tur.

efendi (titul tur. ú., kňaza a učenca) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho ú. al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

diak (vysoký štátny ú. v starom Rusku) gréc.-rus.

esquire /eskvajr/ (titul vyššieho ú., starostu mesta, sudcu a pod. vo Veľkej Británii) angl.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

gaulajter (najvyšší župný ú. v nacistickom Nemecku) nem.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov) kečuánčina

šerif (vedúci ú. bezpečnostnej služby v USA) angl. porovnaj správca 1

miesto

miesto 2 (umiestnenie v poradí)

preeminencia (popredné m.) lat. kniž.

priorita (prvé m., časová prednosť, prvenstvo) lat. kniž.

primát (vedúce, prvé m., prvenstvo, prevaha z hľadiska významnosti) lat.

primo loco /-ko/ (na prvom m., po prvé) lat. kniž.

secundo loco /-kundo -ko/ (na druhom m., po druhé) lat. kniž.

tertio loco /-cio –ko/ (na treťom m.) lat. kniž.

s-

syn-

sym-

syl-

sy- gréc. v zlož. sl.

con- /kon/

com- /kom/

col- /kol/

co- /ko/

ko- (sú-, spolu-, vedno) lat. v zlož. sl.

vedno

con- /kon/

com- /kom/

col- /kol/

co- /ko/

ko- (spolu, s) lat. v zlož. sl.

spolu-

con- /kon/

com- /kom/

col- /kol/

co- /ko/

ko- (s-, sú-, vedno) lat. v zlož. sl. porovnaj s-

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

verejne

in publico /-kó/ (na verejnosti) lat. kniž.

coram populo /ko-/ (pred ľuďmi) lat. porovnaj verejný

pohodlne

komótne (lenivo, nenáhlivo, nenútene, pomaly) lat. hovor.

lážo-plážo (pomaly, nenáhlivo a často aj nedbanlivo, ledabolo) franc.-nem. slang. expr.

commodo /ko-/

commodamente /ko-/ (voľne, pokojne) porovnaj pohodlný

kosť

os lat. anat.

ossi- lat. v zlož. sl.

osteo- gréc. v zlož. sl.

clavicula /klavikula/

klavikula lat.

cleido- /kle-/ (kľúčna k.) gréc.

humerus lat. anat.

humero- (ramenná k.) lat. v zlož. sl.

sternum (hrudná k.) lat. anat.

ulna lat. anat.

ulno- (lakťová k.) lat. v zlož. sl.

coxa /ko-/

koxa lat. lek.

coxo- lat. v zlož. sl.

ischio- (panvová k., panva, bedrá) gréc. v zlož. sl.

ilia

ilio- (bedrová k., slabiny) lat. anat.

sacrum /sak-/ lat. anat.

sacro- /sak-/ (krížová k) lat. v zlož. sl.

bakulum (k. v penise niektorých cicavcov) lat. zool.

pubes lat. anat.

pubeo-

pubo- (lonová k., ohanbie) lat. v zlož. sl.

femur lat. anat.

femoro- (stehenná k.) lat. v zlož. sl.

patela (kolenná k., jabĺčko) lat. anat.

tíbia lat. anat.

-cnemia /kné-/

-cnemius /kné-/ (holenná k., píšťala) gréc.

fibula (lýtková k., ihlica) lat. anat.

rádius lat. anat.

radio- (vretenná k.) lat. v zlož. sl.

talus lat. anat.

talo- (členková k.) lat. v zlož. sl.

kalkaneus (pätová k.) lat. anat.

zygomaticum /-kum/ gréc. anat.

zykomatico- /-ko/ (jarmová k.) gréc. v zlož. sl.

ebur (slonová k., slonovina) lat. odb.

eburín (umelá náhradka slonoviny) lat. plast. porovnaj rebro

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 85. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.