Výsledky vyhľadávania

hovorový

hovorový 2 (typický pre bežné vyjadrovanie)

konverzačný (bežný, dorozumievací) lat. lingv.

hovorový

hovorový 1 (založený na rozhovore)

konverzačný (rozprávací) lat.

dorozumievací

komunikačný lat.

komunikatívny lat. lingv.

konverzačný (hovorový) lat. lingv.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

hovorovosť

kolokvializmus (hovorový spôsob vyjadrovania) lat. lingv.

vyjadrovanie

formulácia (slovné v., vymedzovanie pojmu, myšlienky, názoru) lat.

reprodukcia

reprodukovanie (v., podávanie slovami, opakovanie slovami niečoho prežitého, počutého) lat.

textácia (tvorba, tvorenie jaz. prejavu) lat.

štylizácia

štylizovanie (zostavovanie určitého textu) lat.

verbalizmus (v. s prílišným dôrazom na slovný výraz aj na úkor obsahu, veľavravnosť, mnohovravnosť, slovičkárenie, prázdne reči) lat.

symbolika

symbolizovanie

metaforizmus (v. pomocou znakov, značiek, obraznosť) gréc.

parafráza (v. rovnakého obsahu, deja, myšlienky iným spôsobom, voľné tlmočenie, obmieňanie cudzích myšlienok) gréc.

perifrastickosť (v. opisom) gréc. kniž.

dikcia (osobitý spôsob vyjadrovanie, vyslovovania, reči, prejavu) lat.

expresia (citovo nadnesené v., spôsob v.) lat. kniž.

emocionalita (spôsob v. vyjadrujúci postoj hovoriaceho) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový štýl v., hovorovosť) lat. lingv. porovnaj vyjadrenie

bežný

bežný 1 (obyčajný, každodenný, všedný)

obligátny (zvyčajný, obvyklý, obyčajný, pravidelný) lat. hovor.

normálny lat.

normálka (zvyčajný, obyčajný, prirodzený) lat. hovor. slang.

štandardný angl.

štandardizovaný (zodpovedajúci bežnej, ustálenej, obvyklej úrovni, miere, ustálený, obvyklý) angl.

regulárny (zvyčajný, obvyklý, pravidelný, riadny) franc.-nem.

kurentný (obvyklý) lat.-nem.

konvenčný lat.

konvencionálny lat. zastar.

ordinárny (všedný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.

profánny (obyčajný, každodenný) lat.

triviálny (obyčajný, otrepaný, jednoduchý) lat.

klišéovitý (ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.

banálny (všedný, otrepaný, obyčajný, jednoduchý) franc.

prozaický (všedný, triezvy, prostý, obyčajný) lat. kniž.

tuctový (obyčajný, všedný, otrepaný) franc.-nem.

konverzačný (typický pre bežné vyjadrovanie, hovorový, dorozumievací) lat. lingv.

prozaický (obyčajný, triezvy, prostý) lat. kniž.

tradičný

tradicionalistický lat.

tradicionálny (vžitý, zaužívaný, založený na zvykoch) lat. zastar.

stereotypný (ustálený, zaužívaný, opakovaný, navyknutý, nemenný, rovnaký, pravidelný) gréc.

uzančný (ustálený, zaužívaný najmä v obchode) franc.

uzuálny (zvyčajný, zaužívaný, obvyklý) tal. kniž.

habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.

obyčajný

obligátny (bežný, zvyčajný, obvyklý, pravidelný) lat. hovor.

normálny lat.

normálka (bežný, zvyčajný, prirodzený) lat. hovor. slang.

štandardný angl.

štandardizovaný (zodpovedajúci bežnej, ustálenej, obvyklej úrovni, miere, ustálený, obvyklý) angl.

regulárny (bežný, zvyčajný, obvyklý, pravidelný, riadny) franc.-nem.

kurentný (bežný, obvyklý) lat.-nem.

konvenčný lat.

konvencionálny lat. zastar.

rutinný

rutinový

rutinérsky (založený na ustálenom postupe, častom opakovaní určitej činnosti, ustálený, nemený, netvorivý) franc.

ordinárny (bežný, všedný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.

profánny (každodenný) lat.

triviálny (otrepaný, jednoduchý) lat.

klišéovitý (ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.

banálny (bežný, všedný, otrepaný, jednoduchý) franc.

prozaický (bežný, všedný, triezvy, prostý) lat. kniž.

tuctový (bežný, všedný, otrepaný) franc.-nem.

konverzačný (bežný, typický pre bežné vyjadrovanie, hovorový, dorozumievací) lat. lingv.

prozaický (bežný, triezvy, prostý) lat. kniž.

tradičný lat.

tradicionalistický lat.

tradicionálny (bežný, vžitý, zaužívaný, založený na zvykoch) lat. zastar.

stereotypný (ustálený, zaužívaný, opakovaný, navyknutý, nemenný, rovnaký, pravidelný) gréc.

uzančný (bežný, ustálený, zaužívaný najmä v obchode) franc.

uzuálny (bežný, zvyčajný, zaužívaný, obvyklý) tal. kniž.

habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.

mizerný (bezvýznamný, nepatrný, malý) lat. expr.

bagateľný (veľmi malý významom, cenou, hodnotou, zanedbateľný, bezvýznamný, nepatrný) tal.-franc. hovor.