Výsledky vyhľadávania

úbor

úbor
habit lat.
garderóba (šatník, šatstvo) franc. hovor. zastar.
konfekcia (odev, šatstvo, oblečenie vyrobené hromadne v normovaných veľkostiach) franc.
paráda (nápadne pekný, ozdobný, slávnostný, sviatočný ú.) špan. hovor.
gala (slávnostný, sviatočný ú.) arab.-špan.
outfit /aut-/ (vhodný odev, šaty) angl.
randy (roztrhané šaty) maď. expr.
maškaráda (nevhodný, smiešny, nápadný ú.) tal.-franc. pejor.
kostým (dobový div. al. maškarný ú.) tal.-franc.
domino (maškarný ú. s kapucňou, pôvodne čierno-biely) rom.
kvádro franc. slang.
mundúr špan.-nem. expr.
ancug
ancúg (pánsky oblek, šaty) nem. hovor. zastar.
smoking (pánsky spoločenský ú., najmä čierny s lesklými chlopňami na saku) angl.
frak (pánsky slávnostný čierny oblek zložený z kabáta vpredu vykrojeného a vzadu predĺženého, nohavíc, bielej vesty, bielej viazanky a cylindra) angl.-franc.
žaket (pánsky slávnostný ú. zložený z tmavého kabáta s polami, tmavých pásikovaných nohavíc a svetlosivej vesty) franc.
čamara (pánsky spoločenský oblek so slučkovým zapínaním kabáta) rom.-poľ.
vesta (horná časť mužského odevu bez rukávov, nosená pod sakom) franc.-angl.
toaleta (dámsky spoločenský, slávnostný večerný ú.) franc.
róba (dámske slávnostné večerné šaty) franc.
koktailky (dámske polovečerné šaty) angl.
kostým (dámsky ú. zložený z kabátika, sukne al. nohavíc) tal.-franc.
komplet (dámsky ú. zložený zo sukne a saka z rovnakej látky) lat.-franc.
džemper
žemper (pletená voľná dlhá podkasaná dámska blúzka) franc.-angl.
tričko
triko
trikot (horná, najmä spodná, ľahká pletená priliehavá časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu; priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela; tielko) franc. franc.
top (vrchný horný úbor obliekaný na tielko, tričko a pod.) angl.
skampolo (vrchný pleteninový šport. úbor) tal. text.
dres (šport. ú. jednotný pre klub al. družstvo) angl.
indoor
indoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do telocvične a pod.) angl.
outdoor
outdoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do prírody a pod.) angl.
kimono (závodný šport. ú. v džude a karate) jap.
vesta (krátky kabátik, najmä pletený) franc.-angl.
lajblík (krátka ženská vesta, živôtik) nem. hovor.
brusliak
prusliak
bruslek
bruclík
bruclek (vyšívaná ženská vesta, najmä ako súčasť kroja, kožuštek) nem. hovor.
kordula (vesta, živôtik ľudového kroja) lat. nár.
bolero
bolerko (krátka ženská vpredu otvorená vesta) špan.
sveter (pletená al. háčkovaná horná vrchná časť odevu s rukávmi) angl.
pulóver (horná vrchná časť odevu s rukávmi a otvorom na prevliekanie cez hlavu) angl.
rolák (tričko al. pulóver s vysokým vyhrnutým golierom) nem. hovor.
tvinset
twinset (súprava pulóvra a vesty rovnakej farby al. vzoru) angl. text.
kardigan (pletená vesta al. sveter) angl.
blúza (ľahká horná časť ženského oblečenia; horná časť pracovného, šport. al. voj. úboru) franc.
matrózka (modrá námornícka blúza s veľkým golierom do polovice chrbta) nem. hovor. zastar.
matrózky (detské šaty s veľkým golierom do polovice chrbta, najmä modré) nem. hovor. zastar.
pančucha (pletené oblečenie na nohy) nem.
sutana (dlhý splývavý ú.) franc. kniž.
pareo (kus látky prehodený cez postavu a upravený ako odev pomocou uzla) franc. krajč.
talár (dlhý tmavý obradný ú. sudcov, vysokoškolských a cirk. hodnostárov) lat.
purpur gréc.-lat.
šarlát (ú.zo sýtočervenej látky s nádychom do fialova, ako odznak hodnosti) lat.-nem.
montérky (pracovný, robotnícky ú.) franc.
kombinéza franc.
overal (pracovný al. ochranný ú., nohavice spojené s blúzou) angl.
civil (občiansky, nevoj. ú.) lat.-nem. hovor.
uniforma (rovnošata) lat.-franc.
mundúr (jednotný úbor armády, rôznych organizácií a pod.) špan.-nem. zastar.
maskáč
maskáče (poľná krycia voj. rovnošata) arab.-franc. voj. slang.
extrovky (vychádzková voj. rovnošata) lat. voj. zastar.
safari (ú. z hnedozelenej al. pieskovej bavlnenej tkaniny so strihom uniformy, používaný na výpravy do prírody) svahil.
skafander (vzduchotesne uzavretý ochranný ú. potápačov al. kozmonautov) gréc.
livrej (rovnošata šľachtických sluhov, hotelových zamestnancov, vrátnikov a pod.) franc.
rondón (čašnícka vesta) franc.
pyžama
pyžamo (nočný ú. zložený z kabátika a nohavíc) perz.-angl.
župan arab.-franc.
šlafrok nem. hovor. zastar.
vigan (pohodlný domáci ú.) vl. m. zastar.
negližé (nočný al. domáci ú.) franc. hovor.
chitón (starogréc. spodný plátenný odev) gréc.
chlaina (starogréc. vlnený vrchný mužský ú. farbený purpurom al. vyšívaný) gréc. hist.
exomis (starogréc. zošitý podkasaný vlnený pracovný ú.) gréc. hist.
peplos (starogréc. zriasený prepásaný vrchný ženský ú. obdĺžnikového strihu splývajúci v záhyboch na zem) gréc. hist.
tunika (starorím. spodný ú. z vlny al. plátna s krátkymi rukávmi, siahajúci nad kolená) lat. hist.
pálium (starorím. vrchný ú.) lat. hist.
tóga (starorím. dlhý zriasený vlnený vrchný ú. obtočený okolo tela cez ľavé plece a pravý bok) lat.
praetexta /pre-/ (tóga s votkaným nachovým pruhom, kt. nosili vysokí úradníci a kňazi) lat.
paenula /pé-/ (starorím. vlnený al. kožený zimný plášť po kolená kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucňou) lat. hist.
lorika (ochranný ú. starorím. legionárov) lat. hist.
štóla (starorím. ženský dlhý plátenný ú.) lat. hist.
stola (starorím. ženský plátenný ú. s vlečkou) lat. hist.
palla (starorím. dlhý zriasený ženský ú. z vlny al. plátna s cípom cez hlavu) lat.
pluviál (ú. s kapucňou do dažďa, súčasť starorím. odevu) lat. hist.
pluviál (slávnostný korunovačný plášť, pôvodne rím.-nem. cisárov) lat. hist.
tunika (stredoveký splývavý kráľovský, kniežací al. kňazský ú.) lat. hist.
ornát (bohato zdobený slávnostný stredoveký ú.) lat. hist.
pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.
kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.
pektorál (ú. chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.
brigantína (ochranný ú. z dvoch vrstiev látky, medzi ktorými sú všité kovové pliešky, ľahké brnenie, 15. – 16. st., stredná Európa) tal. hist.
korazin (krátky vrchný ú. bez rukávov s oceľovými krúžkami al. lamelami upevnenými vnútri, 15. – 16. st., románske krajiny) tal. hist.
reverenda (dlhý vrchný tmavý pánsky ú. s veľkým golierom a širokými rukávmi, nosený kňazmi, učencami, mešťanmi a pod., 16. st.) lat.
kontuš (renesančné ozdobné naberané ženské šaty) poľ. zastar.
ríza (slávnostné splývavé rúcho) rus. hist.
sarafán (rus. ľudový dámsky ú. bez rukávov) perz.-rus.
kazak (dlhá blúza nosená na vrchu sukne al. nohavíc) tur.-rus.
čekmen (vrchný ú. kaukazských kozákov) rus.
galabija
gallabija (arab. vrchný voľný a ľahký ú. nosený ako dlhá košeľa) arab.
čadra (vrchný ženský ú. v moslimských krajinách) arab.
sárí (ind. dámsky vrchný ú., pás bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.
šatrí (dámsky vrchný ú. na celú postavu i tvár, Afganistan) afgan.
sjoba (tibetský ú.) tib.
sarong (ú. zo zošitého pásu látky nazberaného okolo bokov, juhovýchodná Ázia) indonéz.
kimono (jap. dlhý voľný ľudový ú. so širokými rukávmi a stiahnutý širokým pásom) jap.
serapa (mexický ú., šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.
pončo
poncho /pončo/ (ú. juhoamer. andských Indiánov, pás tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.
efod (rúcho žid. veľkňazov) hebr. bibl.
sticharion (byzantský dlhý biely spodný sukňovitý ú. kňazov a diakonov) gréc. cirk.
mandyas (byzantský široký dlhý biskupský plášť vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.
epitrachélion (byzantský ú., dva dlhé pásy hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu) gréc. cirk.
orarión (pás látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.
felon
felónium (byzantský vrchný dlhý široký ú. bez rukávov) gréc. cirk.
kamža (katolícky kňazský al. miništrantský ú., široké dlhé rúcho) lat.
rocheta (katolícky kňazský al. miništrantský ú., krátke biele obradné rúcho) lat. cirk.
klerika lat.-gréc.
reverenda lat. hist.
sutana (katolícky kňazský dlhý splývavý spodný ú. po členky) franc. cirk.
alba (katolícky kňazský dlhý biely ľanový ú. s čipkovým lemom, nosený cez kleriku) lat. cirk.
kazula
ornát
planéta (katolícky kňazský omšový zdobený vrchný ú. bez rukávov, nosený cez albu) lat. cirk.
kutňa (katolícky kňazský al. mníšsky dlhý vrchný ú.) lat.-nem.
mozet
mozzetta (katolícky kňazský krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými duchovnými) tal. cirk.
pluviál (katolícky kňazský široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach) lat. cirk.
dalmatika (katolícky kňazský voľný ú. s krátkymi rukávmi, zväzovaný na bokoch stuhami) lat. vl. m.
manipul (široký ozdobný pás cez ľavé rameno ako súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.
tunicela (obradný ú. katolíckych subdiakonov) lat. cirk.
gremiale (obradný štvorcový ú. kladený pri obrade na kolená sediacemu biskupovi) lat. cirk.
superpelícia (obradný biely plátenný ú. so širokými rukávmi) lat. cirk.
cappa magna /ka-/ (katolícky kardinálsky ú., široký dlhý červený plášť s kapucňou) lat.
parament (katolícky al. pravoslávny kňazský ú. zo zlatých a strieborných nití) gréc. cirk.
ríza (ú. pravoslávnych kňazov, slávnostné rúcho) rus. cirk.
habit (mníšsky ú.) lat. cirk.
flokus
frokus (splývavý habit so širokými rukávmi a s veľkou kapucňou) lat. cirk.
škapuliar (časť mníšskeho rúcha v tvare širokého pásu látky s otvorom na hlavu, splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.
ihrám (ú. mohamedánskeho pútnika v Mekke) arab. porovnaj bielizeňpančuchakošeľanohavicesukňakabátvetrovka a pod.

podlízavý

podlízavý
servilný (ponížený, pätolizačský, otrocký, prehnane úslužný) lat. pejor.
devótny (ponížený, pokorný, úctivý, majmä prepiato, prehnane) lat.
lokajský (prisluhovačský, pätolizačský, slúžiaci cudzím záujmom) špan.-nem. pejor.
lojálny (oddaný, verný vláde, štátu, panovníkovi, niekedy až p.) franc.
byzantský (pätolízačský, okázalo lichotiaci mocným) vl. m. pejor.

hodnosť

hodnosť
dištinkcia lat.
grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktor
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinár
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandér
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archón
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
baša
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
lulla
molla
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
mulla
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
dalajláma
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandér
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
asaul
esaul
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
šikovateľ
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurát
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.
majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

vládca

vládca
potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.
monarcha gréc.
dynasta (panovník) gréc. kniž.
cézar (neobmedzený v.) vl. m.
cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.
imperátor (zvrchovaný cisár) lat.
suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.
diktátor
absolutista lat.
autokrat
despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.
tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.
suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.
rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.
džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.
faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.
tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.
rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.
báťuška (ľudové označenie cára) rus.
gosudar
hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.
hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.
lord (v. v angl. prostredí) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
širvánšach
širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.
radža
maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.
kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?
neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.
rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.
Lucifer lat.
Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.
satan
satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca