Výsledky vyhľadávania

čiara

čiara 1 (súvislý rad bodov)
štrich nem. hovor. zastar.
línia (skutočná al. myslená č.; č. ohraničujúca plochu al. tvar, obrys, črta) lat.-nem.
linka (súvislá rovná, vodorovná č.) lat.-nem.
horizontála (vodorovná priamka; č. spájajúca body s rovnakou nadmorskou výškou) gréc. geogr. odb.
vertikála (zvislá priamka, zvislica) lat.
kontúra franc.
lajna (č. na ihrisku; č. všeobecne) angl. slang.
šrafy (čiary znázorňujúce na mape veľkosť sklonu, spádu geogr.; čiary pokrývajúce, vyznačujúce určitú plochu) tal.-nem.
izolínia (č. spájajúca na mape miesta s rovnakými hodnotami) gréc. + lat.
izobara (čiara spájajúca na mape miesta s rovnakým tlakom vzduchu) gréc. meteorol.
izohypsa (č. spájajúca na mape body s rovnakou nadmorskou výškou, vrstevnica) gréc. geogr.
izoterma (č. spájajúca na mape body s rovnakou teplotou vzduchu) gréc. meteor.
izobata (č. spájajúca na mape body rovnakej podmorskej hĺbky) gréc. geogr.
izonefa (č. spájajúca na mape body s rovnakou oblačnosťou) gréc. meteor.
izopora (č. spájajúca na mape body s rovnakými ročnými zmenami niektorých zložiek magnetického poľa Zeme) gréc. odb.
izoombra (č. spájajúca na mape body s rovnakým úhrnom dažďových zrážok) gréc. meteor.
izochróna (č. spájajúca na mape body, v kt. nastáva súčasne určitý jav al. dej, napr. príchod zemetrasenia) gréc. odb.
talweg /tálvég/ (č. spájajúca geodeticky najnižšie miesta priečneho rezu údolím, údolnica) nem. geod.
izoglosa (č. ohraničujúca na mape miesta, v kt. sa vyskytuje určitý nárečový jav) gréc. lingv.
izolexa (č. ohraničujúca na mape územie, kde sa vyskytuje rovnaké slovo, lexikálna jednotka) gréc. lingv.
sekanta (priamka prechádzajúca dvoma rôznymi bodmi kružnice, sečnica) lat. geom.
fokála (priamka prechádzajúca ohniskom kužeľosečky) lat. mat.
transverzála /tranz-/ (priamka pretínajúca geometrický útvar, priečka) lat. mat.
asymptota (priamka, kt. sa ku krivke v nekonečne blíži, ale nemá s ňou spoločný bod) gréc. mat.
rys (výrazná charakteristická č.) nem. kniž.

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivizmus
primitívnosť lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilita
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilita
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiocia
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kiu
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

cvičenie

cvičenie 1 (telesné cviky)
rehabilitácia (nápravné c. na obnovenie funkcie, schopnosti, pohyblivosti po chorobe al. úraze) lat. lek.
kulturistika lat.
body building
bodybuilding /bil-/ (c. zamerané na posilňovanie a rozvoj svalstva, jeho krásy a sily) angl.
kalanetika (c. s hladkosvalovou technikou na posilnenie a skrášlenie tela s krátkymi a pomalými pohybmi) gréc.-angl.
gymnastika (telesné c. zamerané na všestranný rozvoj ľudského tela, telocvik, telesná výchova) gréc. šport.
rytmika (gymnastika s pravidelným striedaním fáz) gréc.
strečing (nenáročná gymnastika bez náčinia, na posilnenie, preťahovanie svalstva) angl. šport.
jump /džamp/ (gymnastické c. bez náradia) angl. šport.
aerobik (rytmické pohybové gymnastické c. s dýchacími cvikmi, spojenie pohybu a hudby) gréc.
akrobacia (vysokonáročné, obratné gymnastické športové a pod. c.) gréc.
džezgymnastika (c. pri hudbe) angl. + gréc.
joga ind.
hathajoga (sústava telesných a dychových cvičení ind. pôvodu na ovládanie a uvoľnenie tela, dosiahnutie duševného sústredenia a upokojenia) ind.
pilates (c. s cieľom tvarovať, zoštíhľovať a posilňovať) vl. m.
tai-či
tchaj-ti /tajči/ (c. s pomalými otáčavými pohybmi a cvikmi) čín.
tréning (sústavné plánovité c. na zlepšenie a udržanie výkonnosti, príprava športovca na dosahovanie najvyšších výkonov) angl. šport.
punch /panč/ (tréning boxu s veľkou ťažkou závesnou loptou) angl. šport.
fartlek (bežecký al. skokanský tréning, najmä v prírode) angl. šport.
ropics /roupiks/ (kondičné c. so švihadlom) angl. porovnaj cvik

písmo

písmo 1 (sústava grafických znakov na zachytenie reči)
šrift nem. zastar.
kurzíva lat.
italika (tlačové ležaté vyznačovacie p., šikmé doprava) vl. m. polygr. zried.
latinka (moderná kurzíva bežne používaná v oblasti latinského písma) vl. m.
egyptienka (latinkové p. bez výrazného tieňovania a s pätkami) franc. polygr.
medieval (latinkové p. s naklonenou osou, zosilnenými oblými tvarmi) lat. polygr.
antikva lat. polygr.
romana (tlačové stojaté p.) angl. polygr. zried.
garamond (pätkové p.) vl. m. polygr.
rotunda (lomené zaoblené p.) lat. polygr.
skript (tlačové p. napodobňujúce ručné písanie al. kreslenie) lat. polygr.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu p.) angl. výp. tech.
estrangelo (starobylé sýrske p.) semit.-gréc.
hieratické p. (staroegyptské kňažské p. vniknuté z hieroglyfov písané na papyrus) gréc.
démotické p. (staroegyptské ľudové p. vniknuté z hieroglyfov, 7. st. pr. n. l) gréc.
kapitála (starorím. p. tesané do kameňa, základ písmen latinky, veľkej abecedy) lat.
rustika (veľké, monumentálne starorím. a rané stredoveké p.) lat.-nem. hist.
tirónske noty (lat. starorím. skratkové p.) vl. m. hist.
švabach (lomené gotické p.) nem. vl. m. hist.
textúra (rukopisné lomené gotické p.) lat.
tabulatúra (stredoveké uzlové p.) lat. hist.
notula (stredoveké, málo dôkladné, povrchné p. používané v administratívnych písomnostiach, 13. – 15. st.) lat. hist.
bastarda (gotické p., najprv rukopisné, 14. – 18. st.) germ.-franc. polygr.
fraktúra (nem. renesačné p. vzniknuté z gotického p., s ostrými lomenými aj oblými ťahmi) lat. typ.
oblongáta (predĺžené p., 13. – 14. st.) lat.
ogam (kelt. p. v Írsku, Škótsku a Walese, od 4. st.) ír.
runy (starogerm. P. ryté do dreva al. kameňa) germ.
hlaholika
glagolica (najstaršie slovan. p. zostavené Konštantínom) slovan. hist.
cyrilika (slovan. p. vytvorené z gréc. veľkých písmen a hlaholiky, 9. st.) vl. m.
azbuka (slovan. p. používané najmä v Rusku) rus.
skoropis (rus. p. písané jednoduchšie, 15. st.) rus. lingv.
graždanka
gráždanka (rus. p. vzniknuté z cirk. cyriliky, 1798) rus.
kharóšthí (slabičné ind. p. do 4. st.) sanskrit
gurumukhí (slabičné ind. p. vytvorené v 16.st. pre pandžábčinu) sanskrit
dévanágarí (severoind. p. používané pre sanskrit a niektoré novodobé ind. jazyky, 8. st.) ind. lingv.
katakana (slabičné jap. p., 8. – 9. st.) jap.
hiragana (slabičné jap., 11. st.) jap.
kipu (uzlové indián., Južná Amerika do 16.st.) kečuánčina
hieroglyfy (nečitateľné, nerozlúštiteľné, nejasné p.) gréc. pren. expr.
perlička (menšie p. na písacom stroji) román. admin.
pazigrafia (medzinárodné znakové p. nevyžadujúce znalosť iného jazyka, napr. noty, arab. číslice) gréc. odb.
piktografia (obrázkové p. pomocou obrázkových, medzinárodne zrozumiteľných znakov znázorňujúcich informáciu) lat. + gréc. lingv.
stenografia (sústava p. na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopis) gréc.
kaligrafia (ozdobné, úhľadné pravidelné p. vyžadujúce odborné znalosti a zručnosť, krasopis) gréc. typ.
steganografia (tajné p. vzniknuté pokrytím napísaného textu vrstvou vosku) gréc. dipl.
semeiografia (znakové p.) gréc.
Braillovo p. /brajovo/ (slepecké p., hmatom čitateľné body) vl. m.
stupeň veľkosti tlačového p.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garamond (10 bodov) vl. m. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj abeceda

kužeľosečka

kužeľosečka
hyperbola (stredová k., kt. body majú stály rozdiel vzdialenosti od dvoch pevných bodov) gréc. matem. geom.
parabola (stredová k., kt. body majú od daného bodu, ohniska, a danej priamky neprechádzajúcej týmto bodom rovnaké vzdialenosti) gréc. matem. geom.

krivka

krivka
trochoida (rovinná k.) gréc. mat.
elipsa gréc. geom.
ovál (uzavretá rovinná k. vajcovitého tvaru) lat.
toroida (k. rovnobežná s elipsou) gréc. mat.
kardioida (uzavretá rovinná k., srdcovka) gréc. mat.
špirála lat.
volúta (k. v podobe závitu vinúceho sa okolo pevného bodu v rovine al. okolo osi v priestore, závitnica) lat. geom.
hyperbola (množina bodov, stredová kužeľosečka, kt. body majú stály rozdiel vzdialenosti od dvoch pevných bodov) gréc. matem. geom.
parabola (množina bodov, stredová kužeľosečka, kt. body majú od daného bodu, ohniska, a danej priamky neprechádzajúcej týmto bodom rovnaké vzdialenosti) gréc. matem. geom.
sínusoida
kosínusoida
tangentoida
kotangentoida
sekantoida
kosekantoida (k. znázorňujúca priebeh goniometrickej funkcie) lat. + gréc. mat.
terminátor (k. prechádzajúca rozhraním medzi osvetlenou a neosvetlenou časťou telesa slnečnej sústavy) lat. astron.
trajektória (množina bodov, kt. prechádza hmotný bod pri svojom pohybe) lat. odb.
entáza
entasis /-zis/ (k. zužovania drieku antického stĺpa smerom nahor) gréc. archit.

bielizeň

bielizeň
kombinačka
kombiné (spodná ženská b.) lat.
bombarďáky
bombardiaky
bombiše (teplé ženské nohavičky) franc. slang.
body (jednodielna ženská b.) angl.
trenírky angl.
trenky (krátke ľahké spodné al. športové nohavice) angl. hovor.
slipy (krátke priliehavé spodky) angl.
boxerky (dámske a pánske spodné nohavice) angl.
tangá (malé spodné dámske nohavičky) angl.
rytierky (spodné pánske dlhé nohavice, spodky z hrubšej pleteniny) nem. hovor. expr.
tričko
triko franc.
trikot (ľahká pletená priliehavá horná, najmä spodná časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu) franc. zried.
korzet franc.
míder nem. zastar.
šnurovačka (ženská b. na stiahnutie drieku) nem.
negližé (nočná b.) franc. hovor.
chitón (starogréc. plátenný spodný odev) gréc.

rozmer

rozmer 1 (hodnota udávajúca veľkosť, veľkosť)
dimenzia (miera, rozsah) lat.
volúmen (objem, rozsah, úhrn) lat. kniž.
formát (rozmery, veľkosť, tvar) lat.
area (plošná výmera pozemku) lat. stav.
magnitúda (hviezdna veľkosť astron.; veľkosť všeobecne odb.) lat.
proporcie (telesné rozmery, najmä veľké) lat. hovor. expr.
fólio (knižný polhárkový r. vznikajúci preložením hárka, r. knihy s výškou chrbáta do 45 cm) lat.
in folio (v rozmere celého hárka) lat. polygr.
kvart (knižný štvrťhárkový r. vznikajúci preložením hárka, formát knihy s výškou chrbta 25 – 35 cm) lat.
oktáv (knižný r. polovice kvartu vznikajúci zložením hárku na osem listov, osmorka) lat.
liliput (knižný, zvlášť malý formát) vl. m. polygr.
gabarit (najväčšie prípustné rozmery nákladu na otvorenom železničnom vozni v obryse prejazdného profilu) franc. žel.
panamax (formát lode schopnej preplávať cez Panamský prieliv) um. lod.
arkus (veľkosť uhla vyjadrená v oblúkovej miere) lat. mat.
pica /pajk/ (bežná veľkosť písma písacieho stroja) angl.
stupeň veľkosti tlačového písma
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garamond (10 bodov) vl. m. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj rozsahmiera 1tvar 1

dierkovanie

dierkovanie
perforácia
perforovanie (dierovanie, prepichovanie) lat.
body piercing
piercing /pírsi-/ (prepichovanie mäkkých častí tela – uší, nosa a pod., pre nasadenie kovových šperkov) angl.

rozmnožovanie

rozmnožovanie 2 (postup zvýšenia počtu exemplárov tlačoviny, tlačová technika)
kopírovanie (zhotovovanie odpisov, kópií, odpisovanie, prekresľovanie) lat.
pauzovanie (kopírovanie pomocou jemného priesvitného papiera na kreslenie výkresov a plánov) franc.-nem. tech.
planografia (fotochemické kopírovanie plánov, výkresov na priesvitných podkladoch kopírovaním na scitlivené vrstvy) lat. + gréc. polygr.
reprografia (r. dokumentov a pod. rôznymi spôsobmi) lat. + gréc.
reprodukcia (r. kopírovaním rozmnožovacou technikou) lat. polygr. výtv.
autotypia (reprodukcia používajúca rozloženie obrazu na body rôznych tvarov, veľkostí) gréc. polygr.
multiplikácia (viacnásobné r., rozhojňovanie) lat. kniž. a odb.
cyklostylovanie (r. písomností na jednoduchom rozmnožovacom prístroji) gréc.
xerografia (r. založené na elektrostatickom princípe) gréc. polygr.
hektografovanie (r. zastaralou technikou s použitím analínových farieb a želatínovej vrstvy) gréc.
notografia (r. používané pri tlači hudobnín) lat. + gréc. polygr.
kianotypia (starší spôsob r. priesvitných plánov a výkresov) gréc. polygr.

určovať

určovať
špecifikovať (spresňovať, bližšie, podrobnejšie, presnejšie u., vymedzovať niečo) lat. kniž. a odb.
precizovať (presne vyjadrovať) lat.-franc. kniž.
determinovať (vymedzovať, predurčovať, podmieňovať) lat.
indikovať (stanovovať diagnostický al. liečebný postup) lat. lek.
kvantifikovať (vyjadrovať, u. množstvo, mieru hodnôt, vecí, javov v číslach, vyčísľovať) lat.
termínovať (vymedzovať, stanovovať, ohraničovať presný čas, lehotu) lat.
datovať (u. dobu, napr. vzniku, pôvodu, časovo zaraďovať) lat.
periodizovať (u. časové úseky, obdobia) gréc.-lat.
delimitovať (rozhraničovať, ohraničovať, vymedzovať, vytyčovať, odčleňovať, oddeľovať) lat. d. hranicu, úlohy, právomoc
dimenzovať (u. rozmer, mieru, rozsah) lat.
definovať (slovne vymedzovať, vykladať, objasňovať obsah, význam pojmu, výrazu) lat.
formulovať (slovne vyjadrovať, vymedzovať pojem, myšlienku, názor) lat.
artikulovať (jasne, zreteľne, dôrazne formulovať, vyslovovať) lat. kniž.
orientovať (u. polohu, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.
orientovať sa (u. svoju polohu) lat.-franc.
situovať (umiestňovať v priestore a čase) lat. kniž.
lokalizovať (umiestňovať, u. miesto; obmedzovať pôsobenie niečoho na iné miesto, miestne vymedzovať) lat.-franc.
triangulovať (u. pevné body na povrchu zeme pomocou siete trojuholníkov) lat. geod.
navigovať (u. polohu lodí a lietadiel a viesť ich po stanovenej trati) lat. dopr.
domicilovať (u. miesto splastnosti zmenky) lat.
limitovať (u. hranicu množstva, krajnú medzu, ohraničovať, obmedzovať, vymedzovať) lat.
nominovať (poverovať, menovať) lat.
systemizovať (u. počet a kvalifikáciu pracovných síl) gréc.
delegovať (u. a vysielať zmocneného zástupcu, delegáta, splnomocňovať, poverovať) lat.
identifikovať (u. totožnosť, zhodnosť) lat.
designovať
dezignovať (označovať, vyberať, navrhovať niekoho do funkcie, ustanovovať, poverovať funkciou) lat.
profilovať (u. ráz, tvar, podobu, utvárať) franc.
preliminovať (vopred, predbežne u.) lat. kniž. a odb. p. plán, rozpočet
adresovať (u. na určitú osobu a pod.) franc.
normalizovať
normovať lat.
štandardizovať angl. kniž. a odb.
typizovať (u. jednotnosť niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, zjednocovať) gréc.-lat.
taxovať lat. odb.
šacovať (u., vyčísľovať cenu, hodnotu, cenu, oceňovať, ohodnocovať, hodnotiť odhadom, odhadovať) nem. lat. hovor. odb.
valutovať (u. splatnosť pohľadávky, dlhu) tal. účt.
penalizovať (u. pokutu za nedodržanie zmluvy, jej výšku) lat. práv. ekon.
kalibrovať (u. a značiť objem nádob a pod.) tal.-franc. tech.
sexovať (u. pohlavie jednodňových kureniec) lat. poľnohosp.
formátovať (vopred u. usporiadanie údajov na disku) lat. výp. tech.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.