povrchný

diletantský (neodborný) lat. aj pejor.

amatérsky (neodborný, neprofesionálny, babrácky) franc. aj iron.

fušerský (neodborný, nešikovný, babrácky, zlý; nekvalitný) nem. hovor. pejor. f. pracovník,práca

šlendriánsky (neporiadny, lajdácky, nedbanlivý, flákačský) nem. hovor. pejor.

paušálny

paušalizujúci (celkový, všeobecný, povrchne zovšeobecňujúci, zjednodušujúci, zjednodušený, zbežný) nem.

kurzorický (rýchly, zbežný) lat. k. čítanie

frázistický

frázovitý (prázdny, bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný) gréc.

klišéovitý (všedný, ošúchaný, bezobsažný, často používaný) franc. k. slovný zvrat

floskulovitý

floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom bezobsažný, prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo

balastný (bezobsažný, bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči

gýčový (umelecky bezcenný, páčivý, najmä o umeleckom výtvore) angl.-nem.

stereotypný gréc.

schematický gréc. kniž.

šablónovitý

šablónový (zjednodušený, zjednodušujúci) hol.-nem. pejor.

sangvinický (výbušný, prchký, bezprostredný, spoločenský, prispôsobivý, ale aj p.) lat. psych. s. typ človeka

neodborný

laický (neškolený, neprofesionálny) gréc.-lat.

amatérsky (neprofesionálny, babrácky) franc. aj iron.

diletantský (povrchný) lat. aj pejor.

fušerský (nešikovný, babrácky, zlý; nekvalitný, povrchný) nem. hovor. pejor. f. pracovník; f. práca

mantácky (nešikovný, babrácky, nemotorný, ťažkopádny) ? slang. voj.

inkompetentný (neschopný, nespôsobilý a neoprávnený rozhodovať, nepovolaný) lat.

naivný (prostý, prostoduchý, jednoduchý, neskúsený, nestrojený) franc.

insitný (naivný, neškolený) lat. výtv. porovnaj odborný

nekvalitný

aušusový (nepodarkový, chybný, podradný, bezcenný) nem. hovor. expr.

bazárový (chybný al. použitý, a preto lacný) perz.

partiový (podradný, chybný, so zníženou cenou) lat. p. tovar

jarmočný (bezcenný, lacný, krikľavý, nevkusný) nem. pejor.

brakový (bezcenný, pochybný) nem.

drek

drekový (bezcenný, nanič) nem. vulg.

obskúrny (podradný, bezvýznamný) lat.

bulvárny (pochybný, senzáciechtivý, meštiacky) franc. b. tlač

fušerský (neodborný, nešikovný, babrácky, zlý, povrchný) nem. hovor. pejor. f. práca

diletantský (neodborný, povrchný, babrácky) lat. aj pejor.

amatérsky (neodborný, neprofesionálny, babrácky) franc. aj iron.

inferiórny (podradný, menejcenný) lat. kniž.

subštandardný (nedosahujúci normálnu, bežnú mieru, stupeň) lat. + angl.

noname

no-name /nounejm/ (bez skutočnej obchodnej značky) angl.

babrácky

fušerský (neodborný, nešikovný, zlý, nekvalitný, povrchný) nem. hovor. pejor. f. pracovník, f. práca

diletantský (neodborný, povrchný) lat. aj pejor.

amatérsky (neodborný, neprofesionálny, b.) franc. aj iron.

mantácky (neodborný, nešikovný, nemotorný, ťažkopádny) ? slang. voj.

ochotnícky

amatérsky (neprofesionálny, hrajúci zo záľuby) franc. div. a. herec

pracovať

pracovať 1 (vykonávať prácu, robiť)

praktikovať

praktizovať (vykonávať, uskutočňovať, uplatňovať v skutočnej, bežnej činnosti) gréc.-lat.

montovať (zostavovať z hotových častí do celku) franc.

fachať

fachčiť (ťažko, namáhavo p., drieť) nem. slang.

mordovať sa (úmorne, namáhavo p., drieť, lopotiť sa, namáhať sa) nem. hovor. expr.

turbovať sa (namáhať sa, napínať sa) lat. hovor. expr.

muklovať (ťažko p., ako väzeň) čes. slang.

laborovať (robiť niečo namáhavo, trápiť sa s niečím, mať ťažkosti, zdolávať) lat.

molestovať sa (unúvať sa, namáhať sa) lat. expr.

flákať (neporiadne, zle p., odbavovať prácu) ? expr.

šturmovať (náhlivo p. na poslednú chvíľu, ponáhľať sa, náhliť sa, doháňať, dokončievať náhlivo úlohu) nem.-rus. hovor.

fušovať (nešikovne, zle, neodborne, babrácky, nekvalitne, povrchne p.) nem. hovor. pejor.

majstrovať lat.-nem. hovor.

kutiť nem.-čes. expr.

muštrovať (robiť amatérsky ručnú prácu, ručne zhotovovať) nem. hovor.

improvizovať (robiť bez prípravy, narýchlo) tal.-franc.

ora et labora /-ó- -bó-/ (modli sa a pracuj) lat. kniž.

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)

melódia gréc.

melo- gréc. v zlož. sl.

cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.

sólo (s. jednotlivca) tal.

monodia (jednohlasý s.) tal. hud.

duo

dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.

ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.

kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.

sket

scat /sket/

sketovanie

scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.

koloratúra lat. hud.

tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.

fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.

trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.

parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.

heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.

bel canto /ka-/

belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.

jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.

machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.

organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.

gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.

karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.

chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.

sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.

gregorián vl. m.

gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.

intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.

Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.

roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.

antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.

impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.

responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.

psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.

lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.

jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.

nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.

glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.

aleluja

haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.

tedeum

Tedeum

Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.

Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.

sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.

dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.

dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

zhotovovať

majstrovať lat.-nem. hovor.

kutiť nem.-čes. expr.

muštrovať (ručne z., amatérsky robiť ručnú prácu, pracovať) nem. hovor.

montovať (skladať, zostavovať z hotových častí do celku, napr. stroj, zariadenie) franc.

konštruovať (skladať, zostrojovať, zostavovať časti v celok) lat.

kopírovať (z. podľa vzoru, napodobňovať) lat.

fotografovať gréc.

fotiť (z. trvalé obrazové záznamy pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky, snímať, zachytávať obrázky) gréc. hovor.

inventarizovať

inventovať (vyhotovovať, zostavovať zoznam a opis predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

programovať (vyhotovovať, zostavovať súhrn príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.

falšovať nem.

falzifikovať

fingovať (z. napodobneniny a vydávať ich za pravé veci, napodobňovať) lat.

kašírovať (z. z lacného materiálu, najmä z papiera, ako napodobneninu, napodobňovať) franc.-nem. porovnaj napodobňovať

zhotoviť

zmajstrovať (ručne z., amatérsky urobiť ručnú prácu, vypracovať) lat.-nem. hovor.

zmontovať (zložiť, zostaviť z hotových častí do celku, napr. stroj, zariadenie) franc.

skonštruovať (zložiť, zostrojiť, zostaviť časti v celok) lat.