Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
uplatňovať
uplatňovať
realizovať
(vykonávať, uskutočňovať)
lat.
praktikovať
praktizovať
(vykonávať, uskutočňovať, robiť, u. v skutočnej, bežnej činnosti)
gréc.-lat.
aplikovať
(používať vedomosti, skúsenosti, spôsoby a pod.)
lat.
kniž. a odb.
implementovať
(uskutočňovať, dopĺňať, dokončovať, napĺňať)
lat.
pretendovať
(u. si, robiť si nároky na niečo, uchádzať sa)
lat.
kniž.
majorizovať
(u. princíp väčšiny)
lat.
kniž.
uskutočňovať
uskutočňovať
realizovať
(vykonávať)
lat.
praktikovať
praktizovať
(vykonávať, robiť, uplatňovať v skutočnej, bežnej činnosti)
gréc.-lat.
konkretizovať
(zvecňovať, zhmotňovať, znázorňovať)
lat.
implementovať
(uplatňovať, dopĺňať, dokončovať, napĺňať)
lat.
hypostazovať
(zvecňovať, spredmetňovať)
gréc.
filoz.
pracovať
pracovať
1
(vykonávať prácu, robiť)
praktikovať
praktizovať
(vykonávať, uskutočňovať, uplatňovať v skutočnej, bežnej činnosti)
gréc.-lat.
montovať
(zostavovať z hotových častí do celku)
franc.
fachať
fachčiť
(ťažko, namáhavo p., drieť)
nem.
slang.
mordovať sa
(úmorne, namáhavo p., drieť, lopotiť sa, namáhať sa)
nem.
hovor. expr.
turbovať sa
(namáhať sa, napínať sa)
lat.
hovor. expr.
muklovať
(ťažko p., ako väzeň)
čes.
slang.
laborovať
(robiť niečo namáhavo, trápiť sa s niečím, mať ťažkosti, zdolávať)
lat.
molestovať sa
(unúvať sa, namáhať sa)
lat.
expr.
flákať
(neporiadne, zle p., odbavovať prácu)
?
expr.
šturmovať
(náhlivo p. na poslednú chvíľu, ponáhľať sa, náhliť sa, doháňať, dokončievať náhlivo úlohu)
nem.-rus.
hovor.
fušovať
(nešikovne, zle, neodborne, babrácky, nekvalitne, povrchne p.)
nem.
hovor. pejor.
majstrovať
lat.-nem.
hovor.
kutiť
nem.-čes.
expr.
muštrovať
(robiť amatérsky ručnú prácu, ručne zhotovovať)
nem.
hovor.
improvizovať
(robiť bez prípravy, narýchlo)
tal.-franc.
ora et labora
/-ó- -bó-/
(modli sa a pracuj)
lat.
kniž.
vykonávať
vykonávať
realizovať
(uskutočňovať)
lat.
absolvovať
(zúčastňovať sa)
lat.
praxovať
gréc.
praktizovať
(v. činnosť so zámerom zaučiť sa na určitú prácu, pripravovať sa, zaučovať sa, cvičiť sa na určité povolanie v skutočnej činnosti)
gréc.-lat.
hovor.
praktikovať
praktizovať
(uskutočňovať, robiť, uplatňovať v skutočnej, bežnej činnosti)
gréc.-lat.
operovať
(v. činnosť, úkon, riadený postup); v. chirurgický zákrok lek.)
lat.
exekvovať
(v. rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať)
lat.
práv.
porovnaj
konať