Výsledky vyhľadávania

koberec

tepich (pokrovec) lat.-nem.

velvet (tkaný k. s rezaným vlasom) lat. text.

tapestrín (k. vo forme obojstrannej tkaniny so zrnitou štruktúrou) gréc.

buklé (k. z hrubej priadze) franc. text.

kovral (k. z umelohmotnej tkaniny na úplné zakrytie podlahy) um.

mobiliár (prenosné zariadenie v hradoch, zámkoch, kostoloch a pod., najmä nábytok, koberce, obrazy a pod.) lat.

kelím (ozdobný vzorovaný ručne tkaný k. z vlny) tur. text.

peržan (orient. k.) vl. m. hovor.

seldžuk (najstarší známy orient. k.) vl. m.

teherán (orient. perz. k.) vl. m. text.

serabent (orient. perz. nízky k. so vzorom palmových listov) perz.

tabríz

tebríz (orient. perz. nízky viazaný k. s bohatým kvetinovým vzorom) vl. m.

chiva (orient. ručne viazaný k.) uzb. vl. m.

šíraz (orient. k. s dlhými lesklými farebnými vlasmi) vl. m.

agra (orient. ind. ručne viazaný k.) vl. m.

tapiséria (tkaný nástenný k., ozdobná závesná tkanina) gréc.-franc.

gobelín (ručne tkaný nástenný k., vyšívaný al. pletený, najmä s obrazom al. vzorom; farebné vlákna vpletené ihlou al. cievkou do osnovy) franc. vl. m.

verdúra (nástenný k. s rastlinným al. krajinným motívom, 17. st.) franc. výtv.

jacuardovský k. (ručne tkaný nástenný k.; pravouhlé kríženie osnovy s útkom)

planš (k. na šerm) franc. šport.

ad audiendum verbum

ad verbum audiendum (na k., na napomenutie, na pokarhanie) lat. kniž.

napomenutie

levity hebr. hovor.

pucung (napomínanie, dohováranie, karhanie, pokarhanie, výčitka) nem. hovor.

litánie (obšírny prejav, najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.

sex angl. slang.

štrof nem. hovor. zastar.

világoš (pokarhanie, vyhrešenie) vl. m. expr.

admonícia (upozornenie, výstraha, pokarhanie) lat.

reprehenzia (pokarhanie) lat. kniž. zastar.

asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc. lit.

kohortácia lat.

hortácia (napomínanie, povzbudzovanie) lat. kniž.

adhortácia (povzbudenie, pokarhanie) lat. kniž.

lekcia (nepríjemné ponaučenie, poučenie, pokarhanie) lat.

premonícia (predbežné varovanie, výstraha) lat. zried. kniž.

rekriminácia

rekriminovanie (vyčítanie, vyčitovanie, zvaľovanie viny, obviňovanie) lat. + franc. kniž.

mene tekel (upozornenie babylonského kráľa Balsazara predpovedajúce pád jeho ríše) aram. bibl.

ad audiendum verbum

ad verbum audiendum (na n., pokarhanie, na koberec) lat. kniž. porovnaj výstraha

pokarhanie

litánie (obšírny prejav, najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka) gréc. expr.

levity hebr. hovor.

pucung (karhanie, napomenutie, napomínanie, dohováranie, výčitka) nem. hovor.

kritika (hodnotenie, posudzovanie, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie) gréc.

pranier (ostrá verejná kritika, potupa, odsúdenie) nem. pren.

admonícia (napomenutie, upozornenie, výstraha) lat.

reprehenzia (napomenutie) lať. kniž. zastar.

kohortácia lat.

adhortácia (napomenutie, povzbudenie) lat. kniž.

asteizmus (napomenutie, chvála formou p.) gréc. lit.

lekcia (nepríjemné poučenie, ponaučenie, napomenutie) lat.

štrof nem. hovor. zastar.

világoš vl. m. expr.

sex (napomenutie, vyhrešenie) angl. slang.

ad audiendum verbum

ad verbum audiendum (na p., na napomenutie, na koberec) lat. kniž.

doslova, doslovne

ad litteram (do písmena) lat. kniž.

ad verbum

de verbo ad verbum (od slova do slova) lat.

verbatum et litteratim (doslova a do písmena) lat. kniž.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

vedomie

psycha

psyché (duch, myseľ) gréc. kniž.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

senzórium (duša) lat. lek. psych.

tabula rasa /ráza/ (myseľ, duša v ideálnom stave pôvodnej nedotknutosti skúsenosťou po narodení, bez dojmov a predstáv) lat.

lucidita (jasné v. ako následok prechodného ústupu poruchy vedomia, zjasnenie v., svetlé okamžiky) lat. lek.

puruša (čisté nehybné v. v staroind. hinduistickom myslení, duša človeka) sanskrit

ad notam /nó-/

ad noticiam /-tí-/

ad informandum (na v.) lat. kniž. porovnaj duša 1

ruka

ruka 1 (ľudská horná končatina)

manus lat. anat.

chiro-

chir-

cheiro-

cheir- gréc. v zlož. sl.

makrocheiria (nadmerne veľké ruky) gréc. anat.

monobrachia (vrodená jednorukosť) gréc. lek.

ad manus (do rúk) lat. kniž. a odb.

ad manus proprias /-ás/ lat. kniž. a odb.

à remettre en main propre /-tr an men –pr/ (do vlastných rúk) franc.

ad manu medici (do rúk lekára) lat.

dextra manu /dextrá manú/ (pravou r., pravicou) lat. kniž.

manu propria [m.p.]

propria manu (vlastnou r., vlastnoručne, za podpisom na odpisoch) lat. kniž.

manu scriptum

manuscriptum /-skrip-/ (písané r., rukopisné dielo) lat.

larga manu (štedrou r., štedro) lat. kniž.

manu forti (udatnou r.) lat. kniž.

manu militari (ozbrojenou r., násilím) lat. kniž.

manibus puris (čistými rukami, s čistým svedomím) lat. kniž.

manibus pedibusque (rukami-nohami) lat. kniž. porovnaj končatina

krajnosť

extrém (výstrednosť, prepiatosť, výstrelok) lat.

mantinel (výstrednosť) tal.

ad absurdum (do prehnanej, nezmyselnej krajnosti) lat. kniž. doviesť ad a. porovnaj výstrednosť 1

nezmyselný

absurdný (celkom bez zmyslu, nemožný, nerozumný, nemysliteľný) lat.

alogický gréc.

antilogický (bez zmyslu, neprimeraný, nerozumný, neodôvodnený, neoprávnený, neopodstatnený) gréc. zried.

idiotský gréc. pejor.

imbecilný lat. expr.

debilný lat. expr.

kreténsky (hlúpy, sprostý, nerozumný) franc. pren. expr.

paradoxný (zdanlivo n., protizmyselný, nemožný, odporujúci všeobecne uznávaným zásadám, rozporný, protikladný, protirečivý) gréc.

perplexný

perplex (protizmyselný, nezrozumiteľný) lat.-franc. práv.

ad absurdum (prehnané, nezmyselné do prehnanej, nezmyselnej krajnosti) lat. kniž. doviesť ad a.

prehnaný

bombastický (prepiaty, zveličený, ohurujúci, nafúknutý, mnohovravný, veľavravný) angl.

hyperbolický (premrštený, zveličený) gréc. lit.

barnumský (premrštený, hlučný, krikľavý, zveličený) vl. m. pejor. b. reklama

extrémistický

extrémny (krajný, prepiaty, výstredný) lat.

excesívny (nadmerný, prílišný, výstredný) lat. kniž.

augmentatívny (zveličený, zveličujúci) lat. lingv.

fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, skvelý) gréc. hovor. expr.

ultra- (prílišný, krajný) lat. v zlož. sl.

ad absurdum (prehnané, nezmyselné do prehnanej, nezmyselnej krajnosti) lat. kniž. doviesť ad a. porovnaj zveličený

dodatočne

ex post (následne, neskôr, potom) lat.

posticipando (po splatnosti) tal. obch.

in margine lat.

ad marginam

ad marginem (na okraj) lat. kniž. porovnaj dodatkový

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 66. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.