Výsledky vyhľadávania

umenie

umenie 1 (činnosť vytvárajúca umelecké diela; umelecké výtvory)
kumšt nem. hovor. expr.
múza vl. m. kniž.
antika (starogréc. a starorím. u. a kultúra) lat.
ars antiqua /-kva/ (staré u.) lat.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel u.) lat. kniž.
l’art pour l’art /lár púr lár/ (u. pre u. ako zásada estetického smeru hlásajúceho samoúčelnosť umenia) franc.
ars poetica lat. kniž.
Parnas (básnické u.) gréc. vl. m. pren.
orchestika (tan. u., pôvodne v starom Grécku) gréc.
grafika (výtv. u. využívajúce techniky umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
architektúra (staviteľské u., staviteľstvo) gréc.
fotografia (odbor výtv. umenia zaoberajúci sa zhotovovaním obrazových záznamov pôsobením svetla na citlivú vrstvu fimlu al. dosky) gréc.
film angl.
kinematografia (film. u., výroba filmov) gréc.
artistika (cirkusové al. varietné u.) franc.
rétorstvo (rečnícke u., rečníctvo) gréc.
artes mechanicae /-cé/ (remeselné umenia v stredoveku) lat. hist.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

obraz

obraz 1 (plošné výtvarné zobrazenie, znázornenie)
ikono- gréc. v zlož. sl.
piktúra lat. kniž.
sulieta (tieňový o., plošný jednofarebný obrys predmetu al. osoby) franc. vl. m.
mobiliár (prenosné zariadenie v hradoch, zámkoch, kostoloch a pod., najmä nábytok, koberce, obrazy a pod.) lat.
prospekt (plošný dekoračný o. ako pozadie uzatvárajúce javisko) lat. div.
diptych (dvojdielny, dvojkrídlový o.) gréc.
triptych (trojdielny, trojkrídlový o.) gréc.
polyptych (o. zložený z najmenej troch častí) gréc. výtv.
medailón (o. v kruhovom al. oválnom ráme) tal.-franc.
pastel (o. maľovaný farebnými kriedami na plátno al. papier) tal. výtv.
tempera (o. maľovaný rýchlo schnúcimi krycími farbami rozpustnými vo vode) tal. výtv.
akvarel (o. maľovaný vodovými farbami) tal. výtv.
gvaš (o. maľovaný vodovými farbami zmiešanými s krycou belobou, 19. st.) franc.
grafika (výtvarné dielo vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
monochróm (jednofarebný o.) gréc. odb.
mozaika (plošný o. z farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
papiers collés /papjé kolé/ (výtvarné dielo vytvorené lepením rôznych materiálov, najmä papiera, textilu, fotografií a pod.) franc. výtv.
fotomontáž (o. zostavený z rôznych fotografií) gréc. + franc.
litofánia (priesvitný o. z neglazovaného porcelánu) gréc. ker.
panoráma (plastický, zdanlivo plastický al. maľovaný o. s plastickými doplnkami, najmä veľký, budiaci dojem skutočnosti) gréc.
kartón (kresba na tvrdom papieri ako príprava na výtvarné dielo) tal.-franc. výtv.
tuš (kresba nezmazateľnou farbou, najmä čiernou) franc.-nem.
skica tal.
škica (prípravná kresba, náčrt, náčrtok, črta, nákres) tal. hovor.
frontispice /-spis/ (obrázok al. kresba na strane oproti titulnému listu knihy) franc. typ.
ilustrácia (obrázok v texte doplňujúci text, súvisiaci s textom) lat.
miniatúra (kresba drobných rozmerov, drobnokresba) lat.-tal.
gravúra (rytina) franc.
xylografia (drevoryt, drevorytina) gréc. výtv.
chromoxylografia (farebný drevoryt al. drevorez) gréc. výtv.
ukijoe (jap. farebný drevorez) jap.
chalkografia (obraz ručne vyrytý do medenej tlačovej platne pre tlač z hĺbky, mediryt) gréc. výtv.
siderografia (obraz vyrytý do oceľových dosiek pre tlač z hĺbky) gréc. polygr.
litografia (o. vniknutý tlačou z plochy, z kameňa, na kt. je kresba mastnou kriedou) gréc. polygr.
tonfo (kruhový o. al. reliéf v tal. renesancii) tal. výtv.
grafit (obyčajne v plur. grafity)
graffiti /-ty/ (o. vytvorený rozprašovačom na múroch a iných verejných plochách) tal.
makimono (jap. horizontálny zvitkový o. na hodvábe al. papieri) jap.
kakemono (jap. závesný zvinovací o. z papiera al. hodvábu) jap.
žáner (zobrazenie scén s námetom z bežného každodenného života) franc. výtv.
impresia (náladový obrázok) lat. výtv.
portrét (o. zobrazujúci niekoho podobu, podobizeň) franc.
autoportrét (vlastná podobizeň) gréc. + franc.
silueta /anfas/ (plošný jednofarebný portrét) lat. výtv. fot.
en face /anfas/ (portrét s pohľadom spredu) franc. kniž.
profil (portrét s pohľadom zboku, bočný pohľad) franc.
identikit (portrét hľadanej osoby na základe výpovedí svedkov) angl.
pin-up-girl /pinapgörl/
pin-up /pinap/ (obrázok al. fotografia ženy, najmä herečky, modelky, na upevňovanie na stenu, v aute a pod.) angl. hovor.
akt (o. nahého ľudského tela) lat. výtv. fot.
pejsáž /-zá-/ (maľba krajiny, krajinomaľba) franc. kniž.
plenér (maľba krajiny podľa skutočnosti priamo vo voľnej prírode) franc. výtv.
panoráma gréc.
scenéria (o. rozľahlej, šírej krajiny) gréc.-lat.
veduta (maľované al. grafické presné zobrazenie mesta al. krajiny, od 15. st.) tal. výtv.
murallas (veľká nástenná maľba s historickými a revolučnými námetmi, v Mexiku) špan. výtv.
marína (zobrazenie mora al. morského pobrežia) franc.
ikona (zobrazenie Krista, Márie al. svätcov v pravoslávnej cirkvi, najmä na drevenej doske) gréc. cirk.
madona (zobrazenie Panny Márie) tal. výtv.
thangha (lamaistický nezarámovaný plátenný o. s výjavmi božstiev) tib. porovnaj zobrazenie

kresba

kresba 1 (kreslenie, nakreslený obraz, obrázok)
grafika (výtvarná technika umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
ilustrácia (doplňujúci obrázok v texte súvisiaci s textom) lat.
kartón (k. na tvrdom papieri ako príprava na výtvarné dielo) tal.-franc. výtv.
tuš (k. nezmazateľnou farbou, najmä čiernou) franc.-nem.
skica tal.
škica (prípravná k., náčrt, náčrtok, črta, nákres) tal. hovor.
bozzetto /-ce-/ (skica budúceho diela, najmä sochy) tal. výtv.
miniatúra (k. drobných rozmerov, drobnokresba) lat.-tal.
vineta /-ňe-/ (drobná knižná ornamentálna k. na začiatku al. konci kapitoly) franc.
matrica (k. určená na kopírovanie) franc.-nem.
litografia (k. vniknutá tlačou z plochy, z kameňa, na kt. je k. mastnou kriedou) gréc. polygr.
frontispice /-spis/ (obrázok na strane oproti titulnému listu knihy) franc. typ.
duktus (k. písma, jej výraznosť, hrúbka písma v pomere k jeho výške) lat. polygr.
petroglyf (k. na stene pravekej jaskyne) gréc. odb. porovnaj maľba 1maľba 2tlač 1

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.

dielo

produkt lat.
verk (výtvor) nem. hovor. zastar.
opus (výtvor, najmä hud.) lat. kniž. a odb.
kreácia (výtvor, výsledok umeleckej činnosti) lat.
ars (umelecké d.) lat.
artefakt (umelý predmet, výtvor) lat. kniž. a odb.
monument (veľké, veľkolepé d.) lat. kniž.
klasika (d. vynikajúceho, vzorného umelca) lat.
moderna (novodobý, novoveký výtvor) franc.
opere citato /-tá/ (v citovanom, uvedenom d.) lat. kniž.
titul (lit., hud., film. a pod. d.) angl.
skriptúra (písomné d.) lat. kniž. a odb.
manuscriptum /-skrip-/ (písané r., rukopisné dielo) lat.
kompozícia (hud. al. výtv. d.) lat.
fragment (neúplne zachované al. nedokončené d., najmä lit., zlomok) lat.
torzo (nedokončené, neúplné al. neúplne zachované umelecké d., zlomok) gréc.-tal.
hexameron (d. šiestich dní) gréc.
diptych (dvojdielne d., d. skladajúce sa z dvoch diel) gréc.
triptych (trojdielne d., d. skladajúce sa z troch diel) gréc.
dilógia (lit. d. skladajúce sa z dvoch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
trilógia (lit. d. skladajúce sa z troch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
tetralógia (lit. d. skladajúce sa zo štyroch niekoľkých obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
pentalógia (lit. d. skladajúce sa z piatich obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
donum auctoris /auktó-/ (d. venované niekomu autorom) lat.
originál (d. v pôvodnej autorskej podobe, výsledok tvorivej práce autora, pôvodina) lat.
alonym (d. vydané pod menom inej ako autorovej osoby)
pendant /pandán/ (d. vytvárané ako náprotivok iného diela) franc. kniž.
apokryf (nepravý, podvrhnutý spis) gréc.
gýč (páčivý, povrchný, umelecky bezcenný výtvor) nem. pejor.
limonáda (plytké, dojímavé, sentimentálne d.) perz.-tal.-franc. pren. pejor.
pueriliá (diela z autorových chlapčenských rokov) lat. lit.
juvenílie (diela z autorových mladých rokov, prvotiny) lat. kniž.
debut (prvé uverejnené al. predstavené d.) franc.
chef d’oeuvre /šedévr/ (vrcholné majstrovské d.) franc.
parergón (vedľajšie, dodatkové, drobné umelecké al. vedecké d.) gréc. kniž.
senílie (diela z autorových stareckých rokov) lat.
posthumum (d. vydané, zverejnené, nájdené po smrti autora) lat.
opera omnia (úplné d. vedca al. umelca, zobrané spisy, súborné vydanie) lat. kniž.
prodromus (predbežné, skrátené vydanie zobraných spisov) gréc.
utópia (d. opisujúce niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.
horor (d. vyvolávajúce pocity strachu, hrôzy) angl.
science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.
sci-fi (d. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.
fantasy (d. založené na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.
thriller /tril-/
triler (d. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.
groteska (d. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.
kovbojka (dobrodružné d. zo života a z prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.
mayovka (dobrodružné d. zo života, z prostredia Indiánov) vl. m.
robinzonáda (dobrodružné d. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.
detektívka (d. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.
kriminálka (d. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.
kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.
pornografia gréc.
porno (d. nemravne zobrazujúce pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.
seriál (d. s niekoľkými časťami zverejňované na pokračovanie) lat.
apoftegma (stručný a vtipný výrok, krátka lit. forma) gréc.
gnóma (výrok so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
adespoton (drobné d. od neznámeho autora) gréc. lit.
parabola (kratší epický útvar podávajúci poučenie prostredníctvom príbehu z inej oblasti, široko rozvinuté prirovnanie v príbehu, podobenstvo) gréc. lit.
satira (d. ostro kritizujúce al. zosmiešňujúce spoločenské pomery, nedostatky al. ľudské vlastnosti) lat. lit.
pamflet (ostré, útočné, hanlivé literárno-publicistické d., najmä aktuálne, namierené proti osobe, skupine al. javu, hanopis) vl. m.-angl.
autograf (d. napísané vlastnou rukou, vlastný rukopis) gréc.
écriture /ekritür/ (d. ako proces hľadania a nachádzania nových významov, rukopis) franc. lit.
kompilát (nepôvodné odb. al. umelecké d., t. j. zostavené z cudzích poznatkov bez vlastného prínosu) lat.
etuda (drobný lit., div., film. a pod. útvar) franc.
personálie (d. obsahujúce údaje o živote a činnosti určitej osoby) lat.
apologetika (d. obhajujúce myšlienky, učenie, často zaujatým spôsobom) gréc.
theatrum mundi /teá- -dí/ (rozsiahle hist. d., 16. – 18. st.) lat.
elégia (lit. al. hud. d. smutného, trúchlivého rázu) gréc.
epištola (d. adresované určitému okruhu čitateľov, básnický, umelecký list) gréc. lit.
slavikum (d. napísané slovan. jazykom al. týkajúce sa slovan. krajín a národov) lat.
slovacikum (d. napísané po slovensky al. slov. autorom, al. vydané na území Slovenska, al. týkajúce sa Slovenska, al. Slovákov) lat.
bohemikum (d. napísané po česky al. čes. autorom, al. vydané na území Česka, al. týkajúce sa čes. krajín, al. Čechov) lat.
moravikum (d. vydané na území Moravy, týkajúce sa Moravy al. Moravanov) vl. m.
polonikum (d. napísané po poľ. al. poľ. autorom, al. vydané na území Poľska, al. týkajúce sa Poľska, al. Poliakov) lat.
hungarikum (d. napísané po maď. al. maď. autorom, al. vydané na území Maďarska, al. týkajúce sa Maďarska, al. Maďarov) lat.
slovenikum (d. napísané po slovinsky al. slovinským autorom, al. vydané na území Slovinska, al. týkajúce sa Slovinska, al. Slovincov) lat.
germanikum (d. napísané po nem. al. nem. autorom, al. vydané na území Nemecka, al. týkajúce sa Nemecka, al. Nemcov) lat.
rusikum (d. napísané po rus. al. rus. autorom, al. vydané na území Ruska, al. týkajúce sa Ruska, al. Rusov) vl. m.
judaikum (d. týkajúce sa Židov) vl. m.-lat.
polyglotum (d. napísané v niekoľkých jazykoch) gréc.
antilegomenon (d. antického spisovateľa, kt. pravosť je sporná) gréc.
doxografia (antická filoz. literatúra obsahujúca názory filozofov) gréc. odb.
grafika (výtv. d. vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
koláž franc. výtv.
papiers collés /papjé kolé/ (výtv. d. vytvorené lepením rôznych materiálov) franc. výtv.
asambláž (trojrozmerné výtv. d. vytvorené spojením rôznych materiálov a predmetov) franc. výtv.
film (zvukové a obrazové d. určené na premietanie v kinách a pod.) angl.