názor

koncepcia (chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) lat.

doktrína (učenie, súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel) lat.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. polit. porovnaj názor|súhrn-názorovsmer

atitúda (postoj, vzťah) franc. sociol.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

hypotéza (vedecký predpoklad, odvodený, ale nedokázaný n., domnienka, dohad) gréc.

metateória (teória zaoberajúca sa inou teóriou) gréc.

konsenzus (zhodný n., súhlasné stanovisko, názorová zhoda, súhlas, privolenie) lat. kniž.

opozícia (opačný n., opačné stanovisko, opačná mienka, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat.

votum separatum (odlišný n.) lat. kniž.

signál (priamo nevyslovený n.) lat.-franc.

fórum (verejná mienka) lat.

imidž

image /imidž/ (zámerne vytváraná predstava s cieľom získať úspech, prospech; n. verejnosti na výrobok, firmu, dojem, predstava o výrobku, firme, dobré meno výrobku, firmy ekon.) angl. porovnaj povesť 1

mýtus (nekriticky prijímaná, uctievaná predstava o niekom al. niečom) gréc. m. solidarity

radikalizmus (rázny, rozhodný n. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

anachronizmus gréc.

paseizmus (zastaraný n., prežitok) franc. kniž.

stereotyp (ustálená, opakovaná, navyknutá predstava) gréc. psych.

heterostereotyp (predstava spoločenskej skupiny o inej skupine) gréc. sociol.

optimizmus (n. zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.

pesimizmus (zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.

imágo (nevedomá predstava o iných osobách vytvorená v detstve) lat. psych. porovnaj smer 3viera 1presvedčeniepredstava 2postoj 1hlas 4

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)

idea gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (heslo, výrok) lat.-franc.

téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.

krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.

maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.

artikula

artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.

kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.

pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.

kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.

subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.

liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.

iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, súd právo pozná) lat. práv.

alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.

eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.

adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.

sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.

satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.

ahinsa

áhinsa

ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.

tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.

pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.

bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.

tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.

similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, podobné sa lieči podobným) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

odpor

odpor 2 (nesúhlas, odlišný názor)

reakcia lat.

afront (ostrý o., nesúhlas) franc. kniž.

perhorescencia (rozhodný o., rozhorčenie) lat. kniž.

negácia (odmietanie, odmietnutie, popretie, popieranie) lat.

šprajc (odmietanie, odporovanie, priečenie sa, vzdor) nem. slang.

protest (prejav o., nesúhlas, námietka) lat.

demarš (diplomatický zákrok ako p., upozornenie al. výstraha) franc.

remonštrácia (námietka, protest, rozklad) lat. práv. hist.

veto (prejav nesúhlasu, kt. môže znemožniť vykonanie niečoho) lat. kniž. a odb.

opozícia (opačný názor, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom) lat.

oponovanie (prejav nesúhlasu) lat.

kontra lat. kart.

flek (oponovanie v kartách, zdvojnásobenie sadzby ohlásením predpokladanej výhry) nem. kart.

re

rekontra lat.

sub lat.

tuti (opätovné oponovanie, zdvojnásobenie predpokladanej výhry) tal. kart.

supra (opätovné oponovanie, ohlásenie osemnásobného zvýšenia vkladu) lat. kart.

resupra (opätovné oponovanie, ohlásenie zdvojnásobenia supra) lat. kart. porovnaj odmietanie

nesúhlas

afront (ostrý odpor) franc. kniž.

negácia (odmietanie, odmietnutie, popretie, popieranie) lat.

šprajc (odmietanie, odpor, odporovanie, priečenie sa, vzdor) nem. slang.

protest (prejav odporu, námietka) lat.

reakcia (odpor, odlišný názor) lat.

veto (prejav nesúhlasu, kt. môže znemožniť vykonanie niečoho) lat. kniž. a odb.

opozícia (opačný názor, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat.

disent (nesúhlasný postoj k vládnemu, najmä totalitnému režimu) lat. polit.

rezistencia (prejav n., odporu) lat. porovnaj odpor 2

stanovisko

moment lat.

perspektíva (hľadisko) lat.

aspekt lat.

prizma (s., hľadisko pri posudzovaní niečoho) gréc. mat. hľadieť cez p. doby

komentár (výklad, vysvetlenie, poznámka, vysvetlivka) lat.

konsenzus (súhlasné s., zhodný názor, názorová zhoda, súhlas, privolenie) lat. kniž.

opozícia (opačné s., opačný názor, opačná mienka, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat. porovnaj hľadisko 1názor

predvídavý

anticipačný (predbiehajúci, prezieravý) lat. a. postoj, názor

profetický

profétsky (predvídajúci, predpovedajúci, prorocký) gréc.

šalamúnsky (rozumný, múdry, vynachádzavý, dôvtipný, prezieravý) vl. m. expr.

strategický

taktický gréc.

diplomatický (obratný pri rokovaní, premyslený, obozretný, prezieravý, opatrný, vyhýbavý) franc.

nahovárať

nahovárať 3 (nanucovať názor)

indoktrinovať (vnucovať učenie, sústavu zásad, názorov) lat. kniž.

sugerovať (vnucovať podmanivým pôsobením na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)

atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.

habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.

racionalizmus

racionalita

racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.

emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.

optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.

pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.

skepsa

skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.

neutralita

neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.

pasivita

pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.

diletantstvo

diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.

sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.

negativizmus (sústavne záporný p.) lat.

antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.

radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.

averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.

animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.

resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1

eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.

euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.

fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.

paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.

separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.

historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1

vyjadrený

formulovaný (slovne v., vymedzený) lat. f. názor

artikulovaný (jasne, zreteľne, dôrazne v., vyslovený) lat. kniž.

explicitný (jasne, formálne v., výslovný, jasný, zrejmý, zreteľný, zjavný, zrozumiteľný, podrobný) lat.

perifrastický (v. opisom, opisný) gréc. štyl.

verbálny (v. slovami, slovný, ústny) lat. kniž.

nominálny (výslovne v., menovitý) lat. odb.

populárny (zrozumiteľne, prístupne v., zrozumiteľný, prístupný, jednoduchý) lat.

tézovitý gréc.

tézový (v. v podobe poučiek, základných myšlienok, heslovitý) gréc. zried. porovnaj stručný

pekuniárny (v. v peniazoch, peňažný) lat. kniž.

určený

špecifikovaný (bližšie, podrobnejšie, presnejšie vymedzený) lat. kniž. a odb.

determinovaný (vymedzený, predurčený, podmienený) lat.

termínovaný

terminovaný (vymedzený, ohraničený presným časom, lehotou) lat.

definovaný (slovne vymedzený, vyložený, objasnený) lat.

definitorický (presne vymedzený, definovaný) lat.

formulovaný (slovne vyjadrený, vymedzený) lat. f. názor

artikulovaný (jasne, zreteľne, dôrazne formulovaný, vyslovený) lat. kniž.

normalizovaný

normovaný

normálny lat.

štandardný

štandardizovaný angl.

typizovaný (jednotne u. záväzným predpisom, pravidlom) gréc.-lat.

adresný franc.

konkrétny (presne mierený priamo na určitú osobu a pod.) lat.

ex officio

ex offo (u., ustanovený súdom) lat. práv. obhajca ex offo

plánovaný

plánovitý (u. vopred stanoveným rozvrhom činnosti, predpokladaný, premyslený, úmyselný, zámerný) lat.

programový

programovitý (u. vopred stanoveným postupom, sledom nejakej činnosti kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.

intestátny (u. zákonom, predpismi, nie závetom) lat. práv. i. dedičia

planparalelný (vymedzený dvoma rovnobežnými rovinami) lat. + gréc. fyz. porovnaj určiť

hlas

hlas 4 (mienka, názor)

vox lat.

daimonion (vnútorný h. odvracajúci od nesprávneho, postupne hlas boží, svedomia, rozumu, mravnosti, mravný zákon) gréc. filoz.

vox populi, vox dei (h. ľudu, h. boží, stredoveký výrok) lat.

alter ego (vnútorný h., h. svedomia, t. j. druhé ja) lat. kniž. psych.

Výsledky vyhľadávania