Výsledky vyhľadávania

myšlienka

myšlienka 2 (presvedčenie, zásada)
téza (základná m., zásada, tvrdenie) gréc. kniž. a odb.
dogma (ustrnutá m. al. tvrdenie nárokujúce si platnosť bez dôkazu) gréc.
princíp lat. kniž. a odb.
princípium (základná m., zásada, pravidlo) lat. zastar.
devíza (výrok, zásada) lat.-franc.
motto (heslo uvádzajúce dielo a vyjadrujúce jeho základnú m.) tal.
maxima (mravná zásada, pravidlo správania, myslenia) lat. kniž. porovnaj zásada 1

doba

doba 2 (časť stopy, slabika)
kvantita (dĺžka hlásky al. slabiky) lat. odb.
izokólon (rovnaká dĺžka dvoch al. viacerých rečových taktov v próze) gréc. lit.
móra (dĺžka krátkej slabiky, základná časová jednotka) lat. lit. lingv.
arza (ľahká d. bez metrického dôrazu) gréc. lit.
téza (ťažká d. s metrickým dôrazom) gréc. lit.

výklad

výklad 2 1 (objasnenie zmyslu, vysvetlenie)
interpretácia (vysvetlenie) lat. odb.
komentár (vysvetlenie, poznámka, stanovisko, vysvetlivka) lat.
glosa (krátky, stručný v., poznámka na vysvetlenie) gréc.
téza (v. základných myšlienok, poznámka) gréc.
definícia (slovné vymedzenie, určenie, objasnenie obsahu, významu pojmu, výrazu) lat.
tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.
exemplifikácia (vysvetlenie, objasnenie, osvetlenie, znázornenie príkladmi, dokladmi) lat. odb.
kazuistika (v. práva so zreteľom k jednotlivému prípadu) lat. práv.
jurisprudencia (v. práva) lat. práv.
propedeutika (predbežný v. určitej vedy, úvod do jej štúdia) gréc.
exegéza (vykladanie, vysvetľovanie, rozbor textov) gréc.
explanácia (vysvetlenie al. pochopenie určitého javu al. procesu) lat.
explikácia (vysvetlenie, objasnenie postupu a pod.) lat.
vulgarizovanie (zjednodušené, skreslené vysvetľovanie, hrubé zjednodušovanie skresľujúce podstatu, skresľovanie, zovšeobecňovanie) lat.
hagada (ústny a neskôr písomne zachytený v. Starého zákona vo forme rozprávania, prirovnaní, príbehov) hebr. náb.
halacha (tradičný, pôvodne ústny a neskôr v Talmude písomne zachytený v. Starého zákona vo forme záväzných zákonných ustanovení) hebr. náb.
midraš (stredoveký žid. v. Starého zákona) hebr. cirk.
homília (v. biblického textu prečítaného pri omši) gréc. cirk.
katechizmus (v. kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
gematria (v. hebr. textov na základe číselnej hodnoty hebr. spoluhlások) gréc.-hebr.
upanišáda (náb.-filoz. v. k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit
hermeneutika (postup, súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
divinácia (v. horoskopu) lat.
oneiromantia (vykladanie snov, veštenie zo snov, predpovednie podľa snov) gréc. kniž.
ad informandum (na v., objasnenie) lat.
ex definitione /-cio-/ (ako vyplýva z definície, podľa definície) lat. kniž. a odb. porovnaj veštenie

myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)
idea gréc.
téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.
leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
téza (výklad základných myšlienok) gréc.
objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

poznámka

poznámka 3 (vysvetlenie pripojené k textu)
glosa (p. na vysvetlenie, krátky, stručný výklad; vysvetlivka, vysvetlenie k starému textu vpísané medzi riadky al. na okraji lingv.) gréc.
komentár (výklad, vysvetlenie, stanovisko, vysvetlivka) lat.
upanišáda (náb.-filoz. komentár k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit
no comment /nou kom-/ (bez p., bez stanoviska) angl. publ.
adnotácia (stručná vysvetlivka k textu) lat.
marginália (krátka p. na vonkajšom okraji stránky uľahčujúca prehľad o obsahu knihy) lat. kniž. a odb.
schólum (kritická p., vysvetlivka na okraji starých gréc. a lat. textov) gréc. lit.
téza (výklad základných myšlienok) gréc.
legenda (vysvetľujúci text, vysvetlivka na mapách, plánoch, obrázkoch a pod.) lat.

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)
idea gréc.
princíp lat. kniž. a odb.
princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.
devíza (heslo, výrok) lat.-franc.
téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.
krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.
maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.
regula lat. zastar. al. hovor.
regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.
artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.
kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, <i>rýchlejšie, vyššie, silnejšie</i>) lat. šport.
demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.
pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.
kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.
subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.
liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, <i>sloboda, rovnosť, bratstvo</i>) franc. polit.
laisser-faire /lese fér/
laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.
principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.
iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, <i>súd právo pozná</i>) lat. práv.
alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.
papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.
eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.
adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.
sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.
satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.
ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.
tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.
pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.
bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.
tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.
similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, <i>podobné sa lieči podobným</i>) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

objasnenie

interpretácia (vysvetlenie) lat. odb.
exegéza (výklad, vysvetlenie, rozbor textov) gréc.
explanácia (vysvetlenie al. pochopenie určitého javu al. procesu) lat.
explikácia (vysvetlenie, objasnenie, najmä postupu) lat.
exemplifikácia (vysvetlenie, objasnenie, osvetlenie, znázornenie príkladmi, dokladmi) lat. odb.
demonštrácia (o. príkladmi) lat.
definícia (slovné vymedzenie, výklad, určenie obsahu, významu pojmu, výrazu) lat.
tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.
komentár (vysvetlenie, poznámka, stanovisko, vysvetlivka) lat.
téza (výklad základných myšlienok, poznámka) gréc.
legenda (vysvetľujúci text na mapách, plánoch, obrázkoch a pod.) lat.
glosa (vysvetlenie k starému textu vpísané medzi riadky al. na okraji) gréc. lingv. porovnaj výklad 2 1

tvrdenie

téza (základná myšlienka, zásada, poučka) gréc. kniž. a odb.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
antitéza (t., kt. je v protiklade s iným, protiklad) gréc. kniž. a odb.
paradox gréc.
paradoxia gréc. kniž.
paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné t. odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protiklad, protirečenie, rozpor) gréc. zastar.
premisa (predpoklad, súd, úsudok, z ktorého sa vyvodzuje iný súd, úsudok al. záver) lat. log.
truizmus (často opakované, všedné, otrepané t., všednosť) angl. + lat. kniž.
afirmácia (kladné t., potvrdenie, uistenie, ubezpečenie, prisvedčenie) lat. kniž. a odb.
konštrukcia (t. bez skutkového podkladu, základu, výmysel) lat.
dogma (ustrnutá myšlienka al. t. nárokujúce si platnosť bez dôkazu, poučka; t. cirkvi prehlásené za Bohom zjavenú pravdu cirk.) gréc. porovnaj výpoveď 1

slabika

sylaba gréc.-lat. lingv. lit.
penultima (predposledná s. v slove) lat. lingv.
anakrúza (nedôrazná, neprízvučná s. na začiatku verša alebo rytmického radu, predrážka) gréc. lingv. lit.
arza (časť stopy bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (časť stopy s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
kustód (s., začiatok textu ďalšej strany na predchádzajúcej strane v starých tlačiach) lat. knihov.
mantra (staroind. posvätná s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
óm (mantra bez sémantického významu, v hinduizme a budhizme) sanskrit náb.
byte /bajt/ (skupina, reťazec, kombinácia informačných jednotiek, 8 bitov) angl. program.

dopad

dopad 1 (dopadnutie)
téza (d. nohy pri tanci) gréc. tan.

pokladnica

pokladnica 1 (schránka al. miestnosť na uschovanie cenností)
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná schránka al. miestnosť na úschovu cenností) gréc.-franc.
buksa (malá p., pokladnička, schránka, skrinka, škatuľa na cenné predmety) nem. hovor. zastar.
donárium (klenotnica na vzácne obetné dary) lat. hist.
thesauros /teza-/ (starogréc. pozdĺžny chrám slúžiaci ako p. na ukladanie kultových darov) gréc. hist.
aerarium /éra-/ (štátna pokladnica) lat.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 14. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.