Výsledky vyhľadávania

téma

téma pozri myšlienka 3

myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)
idea gréc.
téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.
lajtmotív
leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
téza (výklad základných myšlienok) gréc.
objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

zameranie

zameranie
trend (celkový smer vývinu) angl.
tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náchylnosť) lat.
orientácia (zacielenie, smerovanie, smer, usmernenie) lat.-franc.
kurz lat.
línia (smer vývoja, napr. politiky) lat.-nem.
intencia (úmysel, zámer, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách
idea
téma (zameranie umeleckého al. vedeckého diela) gréc.
-tropia
tropo- (smer) gréc. v zlož. sl.
koncentrovanosť (sústredenie, z. pozornosti, pozornosť) lat.
intencionalita (z. ľudského snaženia na určitý cieľ) lat.
finalita (zameranosť na cieľ, účelovosť) lat.
špecializácia
špecializovanie (sústredenie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.
introvertnosť (zameranosť na vlastný vnútorný duševný svet, ťažšia prispôsobivosť, uzavretosť do seba) lat. psych.
extroverzia
extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť, otvorenosť) lat. psych.
hypochondria (prehnané z. na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.
komercializácia
komercionalizácia (z. na obchod, predaj v rôznych oblastiach) lat. aj pejor.
entelechia (vnútorný účel, smerovanie veci k cieľu, u Aristotela) gréc. filoz. porovnaj náchylnosťráz

východisko

východisko
báza gréc. kniž. a odb.
fundament lat. kniž.
platforma (základ, podklad, základňa) franc.
princíp (v. odvodzovania, základný predpoklad, základ, základňa) lat. kniž. a odb.
téma (v. výpovede, vety) gréc. jaz.
Ariadnina niť (v. z nepríjemnej, zložitej situácie, návod na to) vl. m. pren. porovnaj základňa 3

námet

námet 1 (myšlienka prejavu, predmet práce)
idea gréc.
téma (základná myšlienka umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (myšlienka, najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca myšlienka umeleckého diela) lat.
lajtmotív
leitmotív /lajd-/ (myšlienka prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná myšlienka) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná myšlienka, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hudobná myšlienka, úsek hud. m.) gréc. hud.
synopsa
synopsis (rozvedený n., osnova diela, najmä filmu) gréc. film.
fabula (osnova udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

predmet

predmet 2 (čoho sa týka činnosť)
téma (p. diela, námet, základná myšlienka umeleckého, odborného a pod. diela) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
objekt (p. poznania, činnosti a pod.) lat.
tapeta (p. rozhovoru, hodnotenia a pod., len v spoj. „byť na t.“, „prísť na t.“) gréc.-nem.
ars liberalis (p. na stredovekých školách, tzv. slobodné umenia, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (tri vyučovacie p. v starej škole, čítanie, písanie, počítanie; nižší stupeň ars liberalis, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie p. na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist. porovnaj vec 3