Výsledky vyhľadávania

názor

koncepcia (chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) lat.
doktrína (učenie, súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel) lat.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. polit. porovnaj názor|súhrn-názorovsmer
atitúda (postoj, vzťah) franc. sociol.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
hypotéza (vedecký predpoklad, odvodený, ale nedokázaný n., domnienka, dohad) gréc.
metateória (teória zaoberajúca sa inou teóriou) gréc.
konsenzus (zhodný n., súhlasné stanovisko, názorová zhoda, súhlas, privolenie) lat. kniž.
opozícia (opačný n., opačné stanovisko, opačná mienka, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat.
votum separatum (odlišný n.) lat. kniž.
signál (priamo nevyslovený n.) lat.-franc.
fórum (verejná mienka) lat.
image /imidž/ (zámerne vytváraná predstava s cieľom získať úspech, prospech; n. verejnosti na výrobok, firmu, dojem, predstava o výrobku, firme, dobré meno výrobku, firmy ekon.) angl. porovnaj povesť 1
mýtus (nekriticky prijímaná, uctievaná predstava o niekom al. niečom) gréc. m. solidarity
radikalizmus (rázny, rozhodný n. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
paseizmus (zastaraný n., prežitok) franc. kniž.
stereotyp (ustálená, opakovaná, navyknutá predstava) gréc. psych.
heterostereotyp (predstava spoločenskej skupiny o inej skupine) gréc. sociol.
optimizmus (n. zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
imágo (nevedomá predstava o iných osobách vytvorená v detstve) lat. psych. porovnaj smer 3viera 1presvedčeniepredstava 2postoj 1hlas 4

vnímanie

percepcia lat. psych.
sensus /-zus/ lat.
-estézia (pociťovanie) gréc. v zlož. sl.
recepcia (pociťovanie, chápanie) lat. kniž. a odb.
percepcia (uvedomelé vlastné v. vonkajších podnetov, záverečná fáza) lat. psych.
estézia (v. pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.
organoleptika (pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.
chemorecepcia (v. podnetov chem. povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.
interorecepcia (v. podnetov z vnútorného prostredia) lat. lek. psych.
exterocepcia (v. podnetov zvonku) lat. psych. lek.
hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.
stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne v.) gréc.
psychoesteréza (v. chladu) gréc. lek.
autofónia (zosilnené v. vlastnej reči pri nádche a pod.) gréc. lek.
algézia (v. bolesti) gréc. lek.
analgia (znížené v. bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.
hypoalgia (znížené v. bolesti) gréc. lek.
hyperalgézia (zvýšené v. bolesti) gréc. lek.
synalgia (v. bolesti aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.
paralgia (v. bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.
palestéza (vibračné v. chvenia ladičky na miestach, kde je kosť pod kožou) gréc. lek.
tachyfylaxia (oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní, znížená vnímavosť organizmu na liek) gréc. farm. lek.
telestézia (v. bez účasti známych zmyslových orgánov s pohybovou reakciou, napr. prútikárstvo) gréc.
proskopia (mimozmyslové v., schopnosť predvídať budúcnosť, jasnovidectvo) gréc.
lucidita (schopnosť predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti) lat. psych.
telepatia (mimozmyslové v., prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
paragnóza (mimozmylové rozpoznávanie, poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov) gréc. psych. porovnaj citlivosť 1vnímavosťzraksluchchuť 1čuchhmat

odliatok

muláž franc. odb.
maska (o. tváre zomretého) arab.-franc.
štočok nem. polygr.
klišé (doska, platňa s obrazom určená na tlač, najmä kovová) franc. polygr. slang.
stereotyp (tlačová doska, platňa odliata vcelku zo sadzby, tlačový o. pre tlač z výšky) gréc. polygr.
ingot (o. vzniknutý odliatím ocele v príslušnej forme) angl. hut.
brama (plochý oceľový ingot) nem. hut.

konanie

konanie 1 (spôsob vykonávania niečoho, vystupovanie pri tom)
akt (čin, úkon, výkon) lat.
akcia (zámerná činnosť s istým cieľom) lat.
ofenzíva (rozsiahla útočná akcia) lat.
aktívnosť (k. všeobecne) lat.
metóda (k. na dosiahnutie cieľa) gréc.
mechanickosť (neuvedomelé, mimovoľné k. bez premýšľania, bezduchosť) gréc.
šablónovitosť (zjednodušené, povrchné k. podľa hotových vzorov) hol.-nem.
stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne k.) gréc.
automatizmus (samovoľné, mimovoľné k. nezávislé od vôle) gréc. odb.
asertivita (priame, pevné a otvorené, ale nenásilné, mierne k. a správanie na dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
fair play /fér plej/ (čestné, slušné, priame k.) angl. hovor.
eupraxia (správne k.) gréc.
handel (nečestné k., pokútny obchod) nem. hovor. pejor.
čachre (nečestné, nepoctivé, pokútne k.) hebr.-nem. pejor.
machinácia lat. pejor. obyčajne v plur.
machle nem. pejor.
čachre hebr.-nem. pejor.
machre nem. hovor. expr.
techtle-mechtle (podvod, úskok, podvodné úskočné k.) tal. hovor.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (premyslené k., obratný postup, ťah, úskok) franc.
paráda (pôsobivé, obratné k.) špan. hovor.
špekulovanie (vypočítavé, prospechárske k.) lat.
simulácia (k. predstierajúce určitý práv. úkon) lat. práv.
delikt (protiprávne konanie al. konanie proti mravnosti, previnenie, priestupok, prečin, trestný čin) lat. práv.
delikvencia (protiprávne k., páchanie priestupkov práv. al. mravnej povahy, trestných činov, trestná činnosť) lat.
kriminalita (protiprávne k., páchanie trestných činov, trestná činnosť, zločinnosť) lat. práv.
prekriminalita (protiprávne k., páchanie trestných činov deťmi do 15 rokov) lat. práv.
voluntarizmus (svojvoľné k., svojvôľa) lat. kniž.
agresívnosť (útočné, výbojné k., správanie) lat.
avanturizmus (dobrodružné, nezodpovedné, bezohľadné k.) franc.
filantropia (nezištné k. v prospech iných ľudí, starostlivosť o dobro ľudí, pomáhanie slabým, dobročinnosť, ľudomilstvo, nezištnosť, obetavosť) gréc.
anticipácia (predčasné k.) lat. práv.
parergázia (slobodné obrátené k. nezodpovedajúce želanému) gréc. lek. psych.
anankazmus gréc. lek.
obsesia (nutkavé k. v dôsledku vtieravých myšlienok) lat. psych. lek. porovnaj správaniečinnosť 1postup 1

jednotvárnosť

fádnosť (nevýraznosť, nezaujímavosť, nudnosť) franc.
uniformnosť (rovnakosť, jednotnosť, jednoliatosť) lat. aj pejor.
monotónnosť (únavná rovnakosť) gréc. kniž. a odb.
stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne konanie, úkon) gréc.

doska

tabuľa (d. na oznamy, údaje a pod.; d. na písanie, najmä kriedou.) lat.
parapet (d. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, podobločnica, podokenica) tal. hovor. stav.
hurdiska (tehlový dutý stropný trám, d. na stropy a preklady) franc.
palubovka (užšia, jednostranne hobľovaná d. s drážkou a perom používaná na dlážky, pôvodne lodnej plošiny) rus. hovor.
vlysok (obdĺžniková doštička z tvrdého dreva s drážkou na parketové podlahy) franc.-nem. stav.
fošňa (hrubá drevená d., 38 – 100 mm, doskové rezivo) nem.
lajsňa (tenšia drevená d., lata) nem. hovor.
šalovka (d. na obloženie, debnenie, do kt. sa plní betón) nem. stav. slang.
sololit (drevovláknitá tvrdá d.) vl. m. + gréc. tech.
bukas (d. z bukových triesok) um.
dyha nem.
fornier (tenká drevená d. na preglejky, obklady a pod.) franc.-nem. zastar.
hobra (mäkká d. lisovaná z drevených vlákien s jemne zrnitým povrchom) nem. skr.
laminát (vrstvovitá látka vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev vystužená živicami al. plastmi) lat. tech.
akulit (tvrdá drevovláknitá d. s otvormi podľa štvorcovej siete na zvukový útlm) um.
heraklit (drevocementová d. používaná na tepelnú a zvukovú izoláciu, na deliace priečky) vl. m. + gréc. stav.
lignát (drevovláknitá d. s cementom ako spojivom používaná ako obkladový materiál) lat. stav.
lignos (lisovaná drevovláknitá d. s cementom) lat. stav.
azulejos /-chos/ (modré al. viacfarebné glazované obkladové dosky, tabule s reliéfnym ornamentom používané v maurskej a špan. archit.) špan. archit.
tablica (d. na miesenie cesta) lat.
valcha (d. so zvlneným povrchom na ručné pranie) nem.
akvaplán (drevená d. s úchytom na nohy na prebežný výcvik vodných lyžiarov) lat. šport.
skateboard /skejtbord/
skejtbord angl. šport.
skate /skejt/
skejt (d. na kolieskach ako športové náčinie) angl. šport. hovor.
snowboard /snoubord/
snoubord (krátka široká d., lyža) angl. šport.
trambulína (odrazová perovaná d. na skok do vody, odrazový mostík) tal. šport.
štočok nem. polygr.
klišé (d., platňa s obrazom určená na tlač, najmä kovová) franc. polygr. slang.
stereotyp (tlačová d., platňa odliata vcelku zo sadzby, tlačový odliatok na tlač z výšky) gréc. polygr.
panel (d. s meracími, kontrolnými a ovládacími prístrojmi) lat.-hol. eltech. motor.
mutulus (d. na spodnej časti dórskej rímsy) lat. archit.
metópa (d. s reliéfom pod odkvapom dórskeho chrámu medzi triglyfmi) gréc. archit.
plinta (časť päty stĺpa, najnižšia, podnožná d. pod stĺpom; podstavec, d. pod sochou) gréc. archit.
abakus (časť hlavice antického stĺpa, štvorcová krycia d., platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
gejzon (d., hlavná časť antickej, gréckej rímsy) gréc. archit.
antepagmenta (terakotová al. kamenná d. zdobená ornamentom, maľbou al. reliéfom používaná ako obklad kamenných al. drevených antických stavieb) lat. archit.
antefixa (terakotová al. kamenná d. zdobená reliéfom al. maľbou zakrývajúca škáry antických stavieb) lat. archit.
menza (časť oltára, oltárny stôl, kamenná d. na podstavci) lat. cirk.
abakus (vrchná d., platňa oltára) gréc.-lat. archit.
epitaf (náhrobná d. umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého, pamätník mŕtvemu) gréc. archit.
stéla (výškovo postavený a zdobený kameň s nápisom, kolmo vztýčená kamenná d., kamenný náhrobok v podobe zdobeného hranola, stĺpu al. tabule s nápisom, v staroveku) gréc. archit. porovnaj tabuľa 1tabuľa 2tabuľa 3doštička 1

bezduchosť

automatizmus gréc.
mechanickosť (neuvedomelé, mimovoľné konanie bez premýšľania) gréc.
šablónovitosť (zjednodušené, povrchné konanie podľa hotových vzorov) hol.-nem.
rutinérstvo (netvorivý, ustálený postup, časté opakovanie určitej činnosti) franc.