Výsledky vyhľadávania

zostavovanie

zostavovanie
montáž (spájanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia
konštrukcia (skladanie, zostrojovanie, navrhovanie a zhotovovanie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru) lat.
kombinácia (z. rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.
štylizácia
štylizovanie (vyjadrovanie určitého textu) lat.
textácia (vyjadrovanie, tvorba, tvorenie jaz. prejavu) lat.
programovanie (vyhotovovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.
inventarizácia (vyhotovovanie zoznamu a opisu predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
dramaturgia (výber, príprava, úprava repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.

spojenie

spojenie 1 (čo vznikne, keď sa z častí urobí celok)
oklúzia lat. odb.
zygo- gréc. biol. v zlož. sl.
integrácia
integrovanie (spájanie, scelenie, sceľovanie, zjednotenie, zjednocovanie) lat.
reintegrácia (opätovná integrácia) lat. kniž.
agregácia
agregát (spájanie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie) lat.
konglomerát (s. rôznorodých častí, nesúrodá zmes, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat. porovnaj zmes
kombinácia (spájanie, zostava, zostavovanie rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.
ambo (kombinácia dvoch čísel, dvojica) lat.
unifikácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie do jedného celku) lat.
junktúra (spájanie, pripojenie, pripájanie) lat.
synkretizmus
synkréza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zlúčenie, zlučovanie, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie, splynutie, splývanie rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkov, názorov, smerov) gréc. kniž. a odb.
eklekticizmus
eklektizmus (vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
totalizácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné) lat.
sociabilita (spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.) lat.
aliancia (príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov) lat.-franc. ekol.
kontakt (styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.
syntéza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.) gréc.
oxidácia
oxidovanie (spájanie, zlučovanie látok s kyslíkom, okysličovanie) gréc. chem.
adícia (zlúčenie dvoch častíc do jednej) lat. chem.
hydratácia (adícia molekuly vody k inej látke) gréc. chem.
montáž (spájanie, zostavenie, zostavovanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia
ligatúra (s. dvoch al. viacerých písmen na jednom odliatku, zliatok) lat. polygr.
fotomontáž (s. rôznych fotografií al. ich častí do jedného celku, obrazu) gréc. + franc.
kontrapunkt (vedenie, pohyb, s. najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
orchestika (s. hudby, spevu a tanca do jedného celku, v starom Grécku) gréc. hist.
foršpán (s. dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.
abordáž (s. lodí na mori na boj muža proti mužovi) franc. hist.
oklúzia (s. studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom) lat. meteor.
dial-up /dajlap/ (pripojenie počítača k internetu prostredníctvom modemu a telefónnej siete) angl.
syngamia (splynutie dvoch pohlavných buniek) gréc. biol.
anastomóza (prirodzené al. chirurgické s. dvoch dutých orgánov) gréc. lek.
kolenterostómia (chirurgické s. hrubého a tenkého čreva) gréc. lek.
adhézia lat.
synechia (s. dvoch častí orgánov a pod., kt. sú normálne voľné, zrast tkanív) gréc. lek.
junktúra (s., napr. kostí) lat. anat.
kopula lat.
symfýza (pevné s. dvoch kostí, spona) gréc. anat.
synchondróza (chrupkové s. kostí) gréc. anat.
syndesmóza (s. kostí väzivom) gréc. anat.
artikulácia (kĺbové s. kostí) lat. anat.
synartróza (nekĺbové s. kostí väzivom al. chrupkou, pevný kĺb) gréc. lek.
sakralizácia (s. driekového stavca s krížovou kosťou, zrast) lat. lek.
fontanela
fontikulus (s. lebečných kostí novorodenca, väzivová blana, lupienok) lat. anat.
istmus (úzke s.; ústie) gréc. lek.
kohabitácia
koitus
kopulácia lat. lek.
pareunia (s. pohlavných orgánov, súlož) gréc.
asociácia (s. organizácií rovnakého druhu, združenie ekon.; spájanie, združenie, združovanie, napr. predstáv, pojmov psych.) lat. kniž. a odb.
federácia (zväzok dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu s ústrednou vládou) lat. polit.
konfederácia (voľný zväzok, združenie zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat. polit.
únia (zjednotenie, združenie štátov a pod., zväz, spolok) lat.
dualizmus (s. dvoch štátov pri zachovaní určitej samostatnosti) lat.
trializmus (s. troch štátov pri zachovaní značnej samostatnosti) lat. polit.
koalícia (obranné al. útočné volebné al. vládne zoskupenie, spojenectvo polit. strán al. štátov) lat.
konfederácia (s. organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
koncern (zoskupenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
únia (zjednotenie, združenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.
fúzia (zlúčenie, splynutie, napr. podnikov, pri kt. zlučované podniky zanikajú) lat.
konglomerát (s. firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
a metà (príležitostné s. dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
kombinát (s. závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
agrokombinát (veľký poľnohosp. kombinát s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
agrokomplex (s. poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
chabrus (s. účastníkov dražby, dohoda o nezvyšovaní ceny v dražbe obch.; s. pre nečestné obch. al. polit. konanie) hebr.
konfúzia (splynutie oprávnenej a povinnej osoby, napr. veriteľa a dlžníka, najmä dedením) lat. práv.
komasácia (spájanie, sceľovanie pozemkov, najmä kúpou, výmenou) lat.
arondácia (spájanie, zaokrúhlenie, zaokrúhľovanie, scelenie, sceľovanie pozemkov, vyrovnanie, vyrovnávanie ich hraníc) franc.
kolektivizácia (spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948) lat.
konciliácia
rekonciliácia (spájanie, zlučovanie, napr. účtovných položiek) lat.
juxtapozícia (s. dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
hypotaxa (s. výrazov, viet do súvetí podľa ich závislosti) gréc. lingv.
asyndeton (bezspojkové s. slov al. viet) gréc. lingv. lit.
polysyndeton (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc. lit.
antitetón (zámerné s. slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod., protiklad) gréc. lit.
syntagma (s. dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová dvojica) gréc. lingv.
kontaminácia (spájanie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie) lat. lingv.
katachréza (s. logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor) gréc. štyl.
fráza gréc.
frazeologizmus gréc.
frazéma (ustálené slovné s., zvrat, úslovie) gréc. lingv.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
zeugma (s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety) gréc.
oxymoron (slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc. porovnaj prostriedok|básnický 1
polyftong (s. viacerých samohlások v jednej slabike) gréc. lingv.
diftong (dvojhláska) gréc. lingv.
triftong (trojhláska) gréc. lingv.
ligatúra (spájanie dvoch susedných písmen pre urýchlenie písania) lat. odb.
panglotia (všeobecné s., spájanie, zjednotenie, zjednocovanie jazykov) gréc. kniž. porovnaj spoj 1spojka

zhotovovanie

zhotovovanie
inventarizácia (vyhotovovovanie, zostavovanie zoznamu a opisu predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
programovanie (vyhotovovanie, zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.

vyjadrovanie

vyjadrovanie
formulácia (slovné v., vymedzovanie pojmu, myšlienky, názoru) lat.
reprodukcia
reprodukovanie (v., podávanie slovami, opakovanie slovami niečoho prežitého, počutého) lat.
textácia (tvorba, tvorenie jaz. prejavu) lat.
štylizácia
štylizovanie (zostavovanie určitého textu) lat.
verbalizmus (v. s prílišným dôrazom na slovný výraz aj na úkor obsahu, veľavravnosť, mnohovravnosť, slovičkárenie, prázdne reči) lat.
symbolika
symbolizovanie
symbolizovanie
metaforizmus (v. pomocou znakov, značiek, obraznosť) gréc.
parafráza (v. rovnakého obsahu, deja, myšlienky iným spôsobom, voľné tlmočenie, obmieňanie cudzích myšlienok) gréc.
perifrastickosť (v. opisom) gréc. kniž.
dikcia (osobitý spôsob vyjadrovanie, vyslovovania, reči, prejavu) lat.
expresia (citovo nadnesené v., spôsob v.) lat. kniž.
emocionalita (spôsob v. vyjadrujúci postoj hovoriaceho) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový štýl v., hovorovosť) lat. lingv. porovnaj vyjadrenie

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-lógia
-grafia
-nómia
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnológia
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpológia
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleobiológia
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
daktyloskopia
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmácia
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonómia
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleobiológia
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
psychotronika
parapsychológia
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
ontológia
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
gnozeológia
epistemológia
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
axiológia
timológia
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
história
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafia
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
lingvistika lat.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegetika
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiotika
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
sémantika
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonemika
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomastika
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorika
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
portugalistika
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentalistika
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanizmus lat.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
oftalmopédia
optopédia gréc.
tyflopédia
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

loď

loď 1 (dopravný prostriedok vo vode, duté plavidlo)
šíf nem. hovor. zastar.
šinágeľ nem. zastar.
nau- gréc. v zlož. sl.
archa (Noemov koráb postavený pred potopou sveta) lat. bibl.
boat /bout/ (menšie plavidlo) angl. lod.
jachta (plachtová al. motorová l. na šport al. rekreáciu so zakrytou palubou a s kajutami) hol.
keč (malá dvojsťažňová plachtová jachta) angl. lod.
bojer (plachetnica s oblým trupom, so zvislou provou, s guľatou kormou, na prevoz tovaru v prístave) hol. lod.
singel (šport. l. pre jednu osobu, napr. kanoe, kajak) angl. šport.
gondola (úzka benátska l. so zobákovito pretiahnutou prednou a zadnou časťou poháňaná jedným dlhým pádlom) tal.
skul (cvičná športová veslárska l.) angl. šport.
hydrofil (l. s krídlami pod trupom, na kt. sa kĺže pri vyššej rýchlosti) gréc. odb.
glizér gréc.
hydroglizér (l. s vlastným pohonom poháňaná leteckou vrtuľou, ktorá pri vyšších rýchlostiach kĺže po hladine, klzák) gréc.-franc. lod.
remorkér (l. s vlastným pohonom používaná na ťahanie al. tlačenie nákladných lodí bez vlastného pohonu) lat. franc.
buksér (malý remorkér na premiestňovanie a zostavovanie plavidiel) hol. lod.
foršpán (spojenie dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.
tramp (nákladná námorná l. používaná na nepravidelné obchodné plavby) angl.
barža (veľká nákladná l. v rus. prostredí) franc.-rus.
propeler (nákladná l. s lodnou skrutkou) angl.-lat. zastar.
trambus (l. premávajúca podľa potreby) angl. lod.
trajekt lat.
ferry-boat /bout/
ferry
fery
féra (prievozná l. na prepravu osôb, cestných a koľajových vozidiel) angl. lod.
collier /kolié/ (l. na dopravu uhlia) angl.
tanker (l. prepravujúca plyny al. tekutý náklad, najmä ropu) angl. lod.
supertanker (tanker s veľkou kapacitou) lat. + angl. lod.
transbordér /tranz-/ (l. na prevážanie vlakov al. vozidiel cez morské úžiny a pod.) lat. + franc. dopr.
ro-ro (l. s horizontálnym nakladaním nákladu) angl. obch. lod.
lo-lo (l. s vertikálnym nakladaním nákladu) angl. obch. lod.
šalupa (dlhá rýchla l. na spojenie s kotviacou loďou) hol.-franc.
šalanda (malá vlečná l. s plytkým ponorom) arab.-nem.
hydrobus (motorová osobná rekreačná l. na vyhliadky al. rýchlu miestnu prepravu) gréc. + angl.
transatlantik /tranz-/ (zámorská, zaoceánska l.) lat. + vl. m. hovor.
charter /čar-/ (l. zmluvne najatá súkromnou spoločnosťou na vykonanie dopredu určenej cesty al. ciest) angl.
kasko (dopravný prostriedok na prepravu tovaru, ale bez strojnej časti, t. j. len trup l., lietadla a pod.) špan.
sampan (široká plochá l. poháňaná veslami al. plachtami na dopravu nákladu al. bývanie, juhovýchodná Ázia) čín.
vedeta (malá hliadková voj. l.) tal. lod.
korveta (menšia voj. sprievodná l., pôvodne plachtová trojsťažňová) franc.
kobukson (pancierová, korytnačia l.) jap.
sukung (javanská rybárska l. s vahadlom a trojuholníkovou plachtou) indonéz.
seiner (malá námorná rybárska l.) angl.
pareja (malá motorová rybárska l. s vysokým voľným okrajom a rahnami na sušenie sietí) špan. lod.
kuter (najmenšia rybárska l. na ťahanie sietí používaná pri pobreží) angl. lod.
trauler
trawler /tró-/ (l. na lov rýb vlečnými sieťami) angl. lod.
loger (stredná rybárska l. s väčšou posádkou a chladiacimi zariadeniami) angl. lod.
beluga (plachetnica s kajutou pre trojčlennú posadáku) rus. lod.
tartana (jednosťažňová rybárska plachetnica v Stredomorí) tal.
slup (jednosťažňová plachetnica s jednou trojuholníkovou plachtou medzi provou a sťažňom a jednou hlavnou plachtou na sťažni) angl. lod.
kuter (voj. jednosťažňová plachetnica s piatimi plachtami) angl. lod.
jachta (stíhacia jednosťažňová plachetnica na prenasledovanie pašerákov) hol. hist.
pink (rybárska jednosťažňová plachetnica s vratiplachtou a kosatkou a s bočnými lopaticami) hol.
galeota (menšia vojnová veslová jednosťažňová plachetnica, 16. – 17. st.) špan.
briga (dvojsťažňová plachetnica) tal. lod.
brigantína (rýchla obchodná dvojsťažňová plachetnica) tal.
trabakul (malá dvojsťažňová pobrežná plachetnica na Jadranskom mori) tal.
dhau
dau (široká arab. obchodná dvojsťažňová plachetnica s lichobežníkovými plachtami) arab.
karak
karaka (vojnová a obchodná dvoj- až štvorsťažňová plachetnica, 15. – 16. st.) arab.-tal.
karavela (dvoj- al. trojsťažňová plachetnica, 15. – 16. st.) špan.
šarpia (malá plachetnica s hranatým trupom a lomenými rebrami) angl. lod.
pinas (hol. plachetnica, 18. st.) hol.
fluita (hol. rýchla ťažká tučná obchodná plachetnica, 17. st.) hol. lod.
perama (obchodná plachetnica v Egejskom mori) gréc.
gauli (fénická obchodná plachetnica, prvá plachtová loď) ? lod. hist.
trigantína (starogréc. plachetnica s jednou plachtou) gréc. lod.
nefa
nef (franc. plachetnica, 11. – 14. st.) lat.-franc.
nao
nava
nave (plachetnica používaná od 12. st. v Španielsku a Portugalsku) špan.
dhan (arab. obchodná plachetnica s plachtami v tvare lichobežníka) ?
patamar (ind. štíhla plachetnica až s troma plachtami v tvare trojuholníka) ?
džunka (čínska al. jap. pobrežná plachetnica s jednou štvorhrannou plachou) malaj.
jachta (športová pretekárska plachetnica so záťažou) hol. šport.
katamarán (plachetnica s dvoma trupmi, juhovýchodná Ázia) tamil.
trimarán (plachetnica s troma trupmi) indonéz. šport.
šalupa (prieskumná hliadková trojsťažňová plachetnica, 18. a 19. st.) hol.-franc. hist.
barkentína (trojsťažňová plachetnica s rahnovými plachtami na prednom sťažni a vratiplachtou na ostatných sťažňoch) angl. lod.
pinka (trojsťažňová plachetnica s latinskými plachtami a oblou kormou) hol.
bark hol.
barkantina (trojsťažňová al. viacsťažňová plachetnica) gréc.-angl.
flauta (hol. obchodná trojsťažňová plachetnica, 17. st.) lat.-tal.
fregata (najrýchlejšia vojnová trojsťažňová plachetnica s plnými plachtami, 17. st.) tal. lod. hist.
galeóna (vojnová ťažká veľká stredoveká troj- až štvorsťažňová plachetnica, od 16. st.) hol. špan. hist.
clipper /kli-/ angl.
goeleta franc.
škuner (rýchla viacsťažňová plachetnica) angl.
triakontoros (starogréc. bojová l. s 30 veslármi) gréc. hist.
pentekontoros (vojnová starogréc l. s 50 veslármi v jednej al. dvoch rovinách, päťdesiatveslica) gréc. hist.
galéra (starogréc. a starorím. vojnová veslová l.)
monéra (starogréc. a starorím. vojnová l. s jedným radom vesiel) gréc. hist.
biréma (starogréc. a starorím. vojnová l. s dvoma radmi vesiel) gréc. hist.
triéra
triréma (starogréc. a starorím. vojnová l. s tromi radmi vesiel) gréc. hist.
tetrera (starorím. vojnová l. so štyrmi radmi viesiel) gréc.-lat. hist.
pentera (staroveká vojnová s piatimi radmi vesiel) gréc. hist.
liburna (vojnová staroveká štíhla l. s jedným al. dvoma radmi vesiel, so sťažňom a plachtou) vl. m. hist.
drakar (vikinská a normanská veľká vojnová l.) škand.
geléa (byzantská ranostredoveká menšia vojnová prieskumná l.) gréc.-lat.
galéra
galeja (dlhá štíhla vojnová veslová l. s jedným al. dvoma sťažňami, kde veslármi boli otroci al. trestanci, 9. – 16. st. v Stredozemí) tal.
dromon (stredoveká byzanská galéra s jednou palubou, jedným al. dvoma radmi vesiel a dvoma plachtami na sklápacích sťažňoch) ?
geleassa
galeáza (veľká vojnová l., 16. – 17. st., v Stredozemí) tal. hist.
fregata (veľká sprievodná vojnová l.) tal. lod.
dreadnought /drednót/ (ťažká pancierová vojnová l. s delami, zač. 20. st.) angl.
scout /skaut/ (l. vyslaná získať informácie o postavení a pohyboch nepriateľa) angl.
vrak (zničená, stroskotaná l.) hol.-nem. porovnaj čln

výber

výber 1 (možnosť vybrať si, vyberanie)
selekcia lat. kniž. a odb.
alternatíva (voľba medzi dvoma al. viacerými riešeniami) lat.-franc.
dilema (nutná a ťažká voľba medzi dvoma vylučujúcimi sa, najmä nepriaznivými možnosťami, protikladmi, nevyhnutnosť voľby) gréc.
elekcia (voľba) lat. kniž.
opcia (voľba jednej z daných možností; v. fyzických osôb medzi štátnym občianstvom dvoch al. viacerých štátov, najmä pri zmene štátneho územia) lat. práv.
timing /taj-/ (voľba správneho časového okamžiku, načasovanie) angl. publ.
dramaturgia (zostavovanie, príprava, úprava repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.
draft (v. hráčov do profesionálneho družstva) angl. šport.
scouting /skaut-/
skauting
scoutovanie /skaut-/
skautovanie (vyhľadávanie a v. talentovaných ľudí, najmä v športe a móde) angl. porovnaj vyberanie 1

jazyk

jazyk 1 (sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov a jej čiastkový útvar, reč)
lingvo- lat. v zlož. sl.
langue /láng/ (j. ako systém u de Saussura) franc. lingv.
language /langáž/ (reč ako schopnosť používať jazyk u de Saussura) franc. lingv.
parole /parol/ (reč ako uskutočnenie jazyka, jaz. systému u de Saussura) franc. lingv.
newspeak /njúspík/ (j. vzdialený od reálneho života, používaný v administratíve a pod.) angl.
slang /sleng/ (j. pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
žargón franc. lingv.
hantírka (nespisovný príznakový j. určitej spoločenskej al. pracovnej skupiny, vrstvy) nem. pejor.
argot (ostatným nezrozumiteľný j. protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov) franc. lingv.
dialekt (nárečie) gréc.-lat.
cockney /kokny/ (nárečie ľudových vrstiev v časti Londýna East End) angl.
koiné (nadnárečový j., predstupeň spisovného j.) gréc. lingv.
handrbulčina nem. hovor. pejor.
harkabúzština (nezrozumiteľný j. premiešaný s inými j.) franc. pejor.
substrát (j. pôvodného podmaneného obyvateľstva obsiahnutý v jazyku neskôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
superstrát (j. víťazného podmaniteľského národa obsiahnutý v jazyku skôr usadeného obyvateľstva) lat. lingv.
adstrát (j. vytvorený miešaním dvoch jazykov bez zániku jedného jazyka) lat. lingv.
cheirofázia
cheirológia
chirológia (posunková reč u hluchonemých) gréc. odb.
daktylológia (posunkový j. hluchonemých) gréc.
daktylofázia (prstový j. hluchonemých) gréc.
prešpuráčtina
prešpuráčina (j. starších Bratislavčanov) vl. m. zastar.
švábčina (nem. j., nemčina) vl. m. pejor.
landsmál
nynorsk (nórsky j., jedna z foriem) nór. lingv.
dravidský j. (j. strednej a južnej Indie)
makarónčina (j. miešajúci slová a jaz. väzby rôznych jazykov, najmä latinčiny a národných jazykov, používaný pri písaní humoristických al. satirických básní) tal.
lingua franca /-gva -ka/ (taliančina pomiešaná s arabčinou, gréčtinou, francúzštinou, so španielčinou, používaná v stredomorských prístavoch) lat. lingv.
pidgin /-dž-/
pidžin
Pidgin English (j. vzniknutý na základe angličtiny pri obchodnom styku na Ďalekom východe a v juhovýchodnej Ázii) angl. lingv.
basic english /bejsik ingliš/ (zjednodušená angličtina používaná v medzinárodnom styku) angl.
jidiš (j. Židov v Európe a USA s nem. základom a hebr. a slovan. prvkami) hebr.-nem.
esperanto (umelý medzinárodný j. vytvorený 1887 poľ. lekárom Zamenhofom) franc.
ido (j. vytvorený úpravou esperanta 1907 L. Couturatom) um.
volapük (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov J. M.Schleyerom, 1879) um.
kathareusa (j. vytvorený podľa ant. gréčtiny, atičtiny v 19. st.) gréc.
novial (j. vytvorený na základe angličtiny 1928 O. H. Jespersenom) lat. lingv.
interglosa (j. dodatočne urobený Horbenom, 1943) lat. lingv.
pazilália
pazilógia (medzinárodný j. zrozumiteľný vzdelancom) gréc.
ro (j. vytvorený Fosterom) um.
spelin (j. vytvorený zo základov slov umelých a prevzatých zo živých jazykov) um. lingv.
occidental /okci-/
okcidentál (j. vytvorený na základe románskych slovných základov E. de Wahlom, 1922) lat. lingv.
interlingva
interlingua
interlingue /-gve/ (j. reformovaný amer. kolektívom pod vedením A. Godeho) lat. lingv.
meidal (j. vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov) um. lingv.
sobrésol (j. vytvorený z novoutvorených jaz. prostriedkov, novotvarov) um. lingv.
introflexívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný j. (druh j., ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný j. (druh j., ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny j. (druh j., ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním) lat.
inkorporujúci j. (druh j., ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
programovací j. (j. určený a používaný na zostavovanie súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc.
basic /bejsik/ (jednoduchý programovací j.) angl.
fortran (programovací j. na riešenie vedeckých úloh) angl. skrat.
pascal (vyšší štruktúrovaný programovací j.) vl. m. kyb.
algol (vyšší programovací j.) angl. kyb.

odborník

odborník
-lóg gréc. v zlož. sl.
majster lat.-nem.
špecialista lat.-franc.
macher nem. hovor. expr.
šajba rus. slang.
frajer
štramák (znalec) nem. hovor.
profesionál lat.-angl.
profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.
fachman (dobrý o.) nem. hovor.
expert (znalec, poradca) lat.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.
kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.
káder franc.
kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.
suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.
autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.
fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.
technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.
praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.
teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.
inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.
polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.
introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.
nešikovný, zlý o. pozri neodborník
o. v medicíne pozri lekár
diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.
biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.
botanik gréc.
fytobiológ gréc. zastar.
fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.
zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.
antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológ (o. v telovede) gréc.
mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.
bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.
hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.
algológ lat. + gréc.
fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.
lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.
bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.
mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.
graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.
dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.
pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.
ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.
enológ (o. vo vinárstve) gréc.
fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.
entomológ gréc.
insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.
myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.
arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.
ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.
batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.
malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.
herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.
ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.
ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.
mammaliológ lat. + gréc.
teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.
hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.
kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.
zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.
epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.
paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleobiológ
paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.
paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.
agrológ
pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.
agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.
morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.
anatóm (o. v telovede) gréc. odb.
organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.
histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.
osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.
fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.
embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.
eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.
toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.
fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.
röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.
organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.
meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.
hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.
oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.
glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.
hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.
speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.
kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronóm gréc.
uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.
planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.
geograf (o. v zemepise) gréc.
geodet geol.
geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.
orograf (o. v horopise) gréc. geogr.
geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.
petrológ gréc.
petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.
mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.
paleobiológ
paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.
seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.
vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.
montanista (o. v baníctve) lat.
topograf (o. v miestopise) gréc.
kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.
matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.
geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.
psychotronik
parapsychológ
ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.
ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.
prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.
demograf gréc.
populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.
psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.
sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.
politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.
stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.
teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
historik
historiograf (o. v dejepise) gréc.
logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.
chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.
archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.
štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
etnograf (o. v národopise) gréc.
etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.
folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.
lingvista (o. v jazykovede) lat.
filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.
lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.
lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.
morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.
bibliológ (o. v knihovede) gréc.
stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.
verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.
dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.
grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.
translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.
o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavista (slovan. národov) lat.
slovakista (Slovenska) lat.
bohemista (čes. krajín) lat.
polonista (Poľska) lat.
slovenista (Slovinska) lat.
sorabista (lužických Srbov) lat.
balkanista vl. m.
balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharista (Bulharska) vl. m.
albanista (Albánska) vl. m.
baltista (baltských národov) vl. m.
lituanista (Litvy) vl. m.
rusista (Ruska) vl. m.
hungarista (Maďarska) lat.
ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordista (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavista (škandinávskych národov) lat.
nederlandista (Holandska) hol.
romanista (románskych národov) lat.
italista (Talianska) vl. m.
hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
portugalista
lusista (Portugalska) vl. m. lat.
anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabista (arab. národov) vl. m.
egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanista (národov Afriky) vl. m.
orientalista (ázijských a afrických národov) lat.
semitológ vl. m. + gréc.
semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológ (Číny) lat. + gréc.
japonista (Japonska) vl. m.
byzantológ (Byzancie) vl. m.
ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.
urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.
kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.
estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.
muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.
choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.
teatrológ (o. v div. vede) gréc.
filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.
heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.
vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.
filatelista gréc.-franc.
timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.
falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.
sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.
kulinár lat.
gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.
nutricionista (o. na správnu výživu) lat.
pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.
docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.
didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.
pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.
kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.
religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.
biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.
ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.
teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.
bócher (žid. bohoslovec) hebr.
ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.
softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.
astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.
legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.
kanonista lat.
dekretista
dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.
legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.
dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.
maskér franc.
šminkár
šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.
vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.
metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.
technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.
textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.
architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.
garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.
finančník (o. v peňažníctve) franc.
kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.
terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec