Výsledky vyhľadávania

vyčnievajúci

vyčnievajúci
akrálny (ležiaci na vzdialenom okraji, vzdialený) lat. lek. anat.

vzdialený

vzdialený
distálny lat. anat.
akrálny (ležiaci na vzdialenom okraji, vyčnievajúci) lat. lek. anat.
periférny (v. od stredu, okrajový, vonkajší) gréc.
pasé (v., ďaleký v čase, dávny, minulý) franc. hovor.
špekulatívny (v. odtrhnutý od praktického života, mudrlantský) lat.
intelektuálsky
intelektualistický (rozumkársky, mudrlantský) lat.
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný
salónny franc.
teoretický (v. od života, jalový, bezobsažný, prázdny, učený, samoúčelný) gréc.

ležiaci

ležiaci 1 (rozprestierajúci sa)
centrálny (l. v strede, stredný, stredový) lat.
intermediálny (vyskytujúci sa v strede) lat. odb.
paracentrálny
paracentrický
pericentrálny (l. blízko stredu, pri strede, stredový) gréc. + lat. odb.
mediánny (l. v strednej čiare, stredový) lat. anat.
mediálny (l. v strednej rovine, vnútorný, stredný, stredový) lat. anat.
excentrický (l. mimo stredu, nesústredný, výstredný) lat. tech.
extrafokálny (l. mimo ohniska, mimoohniskový) lat. odb.
anterior
anteriórny (l. vpredu, predný) lat. kniž. a odb.
posterior
posteriórny (l. vzadu, zadný) lat. kniž. a odb.
inferior
inferiórny (l. dole, nižšie, spodný) lat. kniž.
superior
superiórny (l. hore, navrchu) lat. odb.
akrálny (l. na vzdialenom okraji, vzdialený, vyčnievajúci) lat. lek. anat.
longitudálny (l. rovnobežne s osou, pozdĺžny) lat. odb.
transverzálny (l. priečne na os, priečny) lat. odb.
paralelný (l. rovnobežne, súbežne, súbežný) gréc.
sagitálny
ventrodorzálny (l. rovnobežne so strednou rovinou tela v predozadnom smere, predozadný) lat. anat.
ektopický (uložený, umiestnený zvonku, vysunutý) gréc. lek. e. orgán tela
situovaný (položený, umiestnený v priestore a čase) lat. kniž.

vrchol

vrchol 1 (najvyššie položená časť)
apex lat.
top (ostrý, ostro vybiehajúci koniec predmetu, stavby a pod., hrot) angl.
gonion (v. uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
pic /pik/ (hora, vrch) franc.
pinnacle /-nekl/ (skalná ihla, hrot) angl. geol.
nunatak (ostrý horský v. vyčnievajúci nad ľadovec) eskim. geol.
nunakol (zaoblený horský v., pôvodne pod ľadovcom, neskôr odkrytý) eskim. geol. porovnaj vrch

hrebeň

hrebeň
nunatak (ostrý horský h. vyčnievajúci nad ľadovec) eskim. geol.

pás

pás 2 (dlhá úzka plocha)
štráf (pruh) nem. hovor.
tál
táľ (p. poľa a pod.) nem. hovor.
koridor (p. územia vyčlenený na území cudzieho štátu) tal.
kordón (p. územia na ochranu proti niečomu, ochranné územie, pásmo) franc.
zóna (oblasť, územie, pásmo) gréc. kniž. a odb.
sierra /sje-/ (horské pásmo, pohorie) špan.
ekoton (prechodné pásmo medzi dvoma spoločenstvami, hraničná časť, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
front (predné bojové pásmo, predná strana vojska obrátená smerom k nepriateľovi) lat. voj.
banket (nespevnený p. pri ceste, železničnej trati, krajnica) tal. stav.
lido (piesočný pruh vyčnievajúci pri pobreží nad vodnú hladinu) tal. geog.
istmus (p. pevniny spájajúci polostrov s pevninou, šija) gréc. geogr.
zodiak (p. oblohy pozdĺž zdanlivej dráhy Slnka rozdelený na 12 súhvezdí, zvieratník, zverokruh) gréc. astron.
rímsa (architektonický vodorovný článok vystupujúci z plochy múru na priečelí al. vnútri stavby) lat.-nem.
taenia /té-/ (starogréc. priebežný vodorovný pásik zakončujúci dórsky architráv, hlavný vodorovný trám) gréc. lat.
lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý p., členiaci múr bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.
vlys (ozdobný vodorovný pruh na stene stavby) franc.-nem. archit.
zooforos
zoforos (vlys so zvieracími motívmi, pôvodne starogréc.) gréc. archit. porovnaj oblasť 1

kameň

kameň 2 (opracovaný kus tvrdej horniny)
menhir (hrubo opracovaný, do kruhu a zvisle postavený k., údajne obradný predhistorický pamätník neznámeho účelu) kelt.-franc.
cippus (fénický náhrobný, oltárny al. trónny k. s ozdobami; etruský náhrobný k. na vrchu s guľami; rím. hraničný al. náhrobný hranol al. ihlan) lat.
dolmen (kelt. náhrobný k., pohrebný pamätník z veľkých kamenných blokov) kelt. hist.
omfalos (posvätný okrúhly k. v Delfách považovaný za stred sveta) gréc.
stéla (výškovo postavený a zdobený k. s nápisom, kolmo vztýčená kamenná doska, kamenný náhrobok v podobe zdobeného hranola, stĺpu al. tabule s nápisom, v staroveku) gréc. archit.
chačkhar
chačkar (arménska kamenná pamätná stéla so znamením kríža) armén. archeol. archit.
terminus (kultový k. medzi pozemkami v starom Ríme) lat.
bétyl (vztýčený k. považovaný za vtelenie al. príbytok boha) hebr.
kába
kaaba (posvätný moslimský čierny k. v Mekke) arab.
abadir (posvätný uctievaný okrúhly k. v Oriente) orient.
trilit (megalitická stavba v tvare brány z troch zvislých a jedného vodorovného k.) gréc. archeol.
kromlech (kultová stavba z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých k. usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným k.) kelt.
kváder (veľký opracovaný k. tvaru kocky al. hranola) lat.-nem.
rust (hrubo opracovaný k. používaný na murivo z kvádrov) lat. archit.
bosa (hrubo tesaný stavebný kamenný kváder) franc. archit.
monolit (stavebný prvok vytvorený z jedného kusa k.) gréc. stav.
konzola franc. stav. archit.
krakorec (výstupok zo steny na podopieranie balkóna, rímsy a pod., vyčnievajúci nosný k., nosník) nem. stav.
antepagmenta (terakotová al. kamenná doska zdobená ornamentom, maľbou al. reliéfom používaná ako obklad kamenných al. drevených antických stavieb) lat. archit.
antefixa (terakotová al. kamenná doska zdobená reliéfom al. maľbou zakrývajúca škáry antických stavieb) lat. archit.
menza (časť oltára, oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
abakus (vrchná doska, platňa oltára) gréc.-lat. archit.
epitaf (náhrobná doska umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého, pamätník mŕtvemu) gréc. archit.
bogomil vl. m.
stécak
stetchak (náhrobný monolit na území Bosny a Hercegoviny) srbochorv.
míľnik (k. pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
lapis philosophorum /filosofo-/ (k. mudrcov, prostriedok na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod. v stredoveku) lat. porovnaj drahokam

výstupok

výstupok
vikier (krytý v. na streche s otvorom al. oknom, oknami) nem.
balkón (v. z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy, plošina vyložená pred obvodové murivo) germ.-franc.
pilaster (stĺpovitý v. zo steny) tal. archit.
konzola franc. stav. archit.
krakorec (v. zo steny na podopieranie balkóna, rímsy a pod., vyčnievajúci nosný kameň, nosník) nem. stav.
ravelín (baštový v. opevnenia) franc. archit. porovnaj výklenokvýrastok

nosník

nosník
traverza (oceľový n.) lat.-franc. stav.
konzola franc. stav. archit.
krakorec (najmä kovový n. upevnený na jednom konci v stene, podpera, podstavec; výstupok zo steny na podopieranie balkóna, rímsy a pod., vyčnievajúci nosný kameň) nem. stav.
šína (železný, oceľový n. al tyč) nem. hovor. zastar.
trám (vodorovný konštrukčný prvok) nem. stav.
hurdiska (tehlový dutý stropný trám, doska na stropy a preklady) franc. stav.
architráv lat.
epistyl
epistylión (hlavný vodorovný trám, spodná časť trámovia vodorovne ležiaca na hlaviacich antických stĺpov, podrímsie) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.