Výsledky vyhľadávania

viachlas

viachlas
polyfónia (súzvuk dvoch al. viacerých samostatných melodických línií, mnohohlas, mnohohlasnosť, mnohohlasovosť) gréc. hud.
heterofónia (jednoduchý v., prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
gymel (technika viachlasu, jedna z najstarších, pôvodne v Anglicku) angl. hud.

mnohohlas, mnohohlasnosť, mnohohlasovosť

mnohohlas, mnohohlasnosť, mnohohlasovosť
polyfónia (súzvuk dvoch al. viacerých samostatných melodických línií, viachlas) gréc. hud. porovnaj viachlas

zoskupenie

zoskupenie
agregácia
agregát (zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, spojenie, spájanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie, hromadenie) lat.
aglomerácia (zoskupovanie, nahromadenie, hromadenie, zhluk, zhlukovanie kniž. a odb.; nahromadenie veľkého počtu obyvateľstva al. priemyslu, husté osídlenie stav.) lat.
konurbácia (z. viacerých miest s rôznymi vzájomne sa doplňujúcimi funkciami) lat.
konštelácia (z. okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer; z., postavenie nebeských telies astron.) lat.
konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.
figurácia (zostavenie) lat.
asociácia (zoskupovanie ľudí do spoločenstiev na dosiahnutie určitého cieľa) lat.
koalícia (volebné al. vládne z., spojenie, spojenectvo polit. strán, obranné al. útočné z. štátov) lat.
front (z. organizácií, strán, osôb a pod. so spoločným zameraním, cieľom) lat. hist.
blok (z. rovnakých al. podobných predmetov, javov, tvoriace celok; z. ľudí, skupín, štátov s podobnými cieľmi) franc.-nem.
socblok (blok socialistických štátov po 2. svetovej vojne, asi do 1990) lat. + franc. + nem. publ. slang.
pakt (z. štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat.-nem. publ.
koncern (spojenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.
panoptikum (z. nerovnorodých, vzájomne nesúvisiacich osôb, predmetov, javov a pod.) gréc. pren.
eufónia (súzvučné z. tónov al. hlások, ľubozvučnosť) gréc. odb.
polyfónia (súzvuk dvoch al. viacerých samostatných melodických línií, mnohohlas, viachlas) gréc. hud.
akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) tal. hud.
konsonancia (súzvuk dvoch al. viacerých tónov bez vnútorného napätia) lat. hud.
asonancia (zvuková zhoda samohlások v slabikách na konci veršov, približný rým) lat. lit. porovnaj súzvuk
kakofónia gréc. hud. lingv.
disharmónia lat. + gréc. hud.
disonancia /-so-/ (nesúzvučné z. tónov al. hlások, nesúzvuk, neľubozvuk) lat. hud.
terc
tercka (z. troch kariet) tal. kart. porovnaj spojenie 1súbor 1zostava

súzvuk

súzvuk
akord (s. troch al. viacerých tónov) tal. hud.
konsonancia (s. dvoch al. viacerých tónov bez vnútorného napätia) lat. hud.
polyfónia (s. dvoch al. viacerých samostatných melodických línií, mnohohlas, viachlas) gréc. hud.
eufónia (ľubozvučnosť, súzvučné zoskupenie tónov al. hlások) gréc. odb.
asonancia (zvuková zhoda samohlások v slabikách na konci veršov, približný rým) lat. lit.
harmónia
harmonickosť gréc.
symfónia
symfonickosť (súlad, vyrovnanosť, vyváženosť, súhra) gréc. kniž.
panharmónia (všeobecný s., súlad) gréc. kniž. porovnaj súlad 1

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)
melódia gréc.
melo- gréc. v zlož. sl.
cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.
sólo (s. jednotlivca) tal.
monodia (jednohlasý s.) tal. hud.
duo
dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.
ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.
sket
scat /sket/
sketovanie
scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.
koloratúra lat. hud.
tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.
fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.
parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.
heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
bel canto /ka-/
belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.
jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.
machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.
organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.
gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.
karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.
sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.
gregorián vl. m.
gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.
intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.
Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.
roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.
antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.
impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.
responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.
psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.
lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.
jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.
nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.
glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.
aleluja
haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.
tedeum
Tedeum
Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.
sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.
dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň