aranžmán
(úprava, usporiadanie, p. požiadavkám, napr. hud. skladby)
franc.
modernizácia
(p. novej dobe, novým požiadavkám, podmienkam)
franc.
urbanizácia
(p. krajiny potrebám mesta, sústredenie obyvateľstva, hosp. a kultúrneho života do veľkých miest na úkor vidieka, rozvoj mestského spôsobu života)
lat. odb.
domestikácia
(zdomácnenie, udomácnenie, najmä zvierat, skrotenie)
lat.
personalizácia
(p. podľa konkrétnych požiadaviek a potrieb spotrebiteľa, používateľa)
lat.
aklimatizácia
(zdomácnenie zvierat, rastlín, p. novým životným podmienkam)
lat.
aklimatizácia
(p. novým životným podmienkam, novému prostrediu, podnebiu)
lat.
alomorfóza
(p. organizmu novým životným podmienkam na určitej úrovni)
gréc. biol.
mimikry
(ochranné p. u živočíchov a rastlín)
gréc.-angl.biol.
identickosť
(z. vo všetkých vlastnostiach, zhodnosť, totožnosť, rovnakosť)
lat.odb. a kniž.
konsenzus
(názorová z., súhlas, zhodný názor, súhlasné stanovisko, privolenie; z. vôle zmluvných strán o všetkých al. podstatných náležitostiach zmluvy)
lat.kniž.
eklektizmus
(vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi)
gréc.
totalizácia
(spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné)
lat.
sociabilita
(spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.)
lat.
aliancia
(príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov)
lat.-franc.ekol.
kontakt
(styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí)
lat.
syntéza
(spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.)
gréc.
kolektivizácia
(spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948)
lat.
idiomatizmus
(výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný)
gréc.lingv.
zeugma
(s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety)
gréc.
oxymoron
(slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo)
gréc.
porovnaj
prostriedok|básnický 1
polyftong
(s. viacerých samohlások v jednej slabike)
gréc.lingv.